Predstavitelia Spojeného kráľovstva, Kanady, Francúzska a ďalších európskych štátov sa vo štvrtok stretli na samite takzvanej koalície ochotných v Paríži. Hostiteľom bol francúzsky líder Emmanuel Macron, ktorý na samit pozval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Končiaci nemecký kancelár Olaf Scholz na samite vyhlásil, že Rusko „nemá skutočný záujem o mier“, v dôsledku čoho by bolo zrušenie sankcií „chybou“. Britský premiér Keir Starmer sekundoval tým, že „teraz nie je čas“ na uvoľnenie ekonomického tlaku.

Macron doplnil, že na tomto rozhodnutí sa zhodli všetci účastníci samitu. Privítal tiež úlohu prezidenta Trumpa a Zelenského odvahu.

„Náš cieľ je jasný - je ním dosiahnutie mieru, a na to potrebujeme dostať Ukrajinu do čo najlepšej situácie,“ povedal na brífingu.

Šéf Elyzejského paláca ďalej vyhlásil, že „nedovolí“, aby „protipravdy zo strany Ruska zostali bez odozvy“. „V krátkodobom horizonte budeme naďalej podporovať Ukrajinu aj ukrajinskú armádu“, dodal.

Lídri zúčastnených štátov „poverili Francúzsko a Britániu vedením koaličného úsilia a plánovania“, pokračoval francúzsky prezident. Doplnil, že rokovali aj o zabezpečovacích silách pre kontrolu demilitarizovanej zóny, pričom v tejto téme zhodu nedosiahli. Podľa Macrona však „nie je potrebné“, aby sa zapojili všetci účastníci.

Tieto zabezpečovacie sily by sa podľa francúzskej hlavy štátu sústredili na „námornú, vzdušnú aj pozemnú oblasť“ a boli by súčasťou širšieho bezpečnostného balíku.

„Nie je to vecou Ruska, aby rozhodovalo o prítomnosti zabezpečovacích síl na Ukrajine”, vyhlásil Macron. Ruských 230 miliárd eur zmrazených v Európe by však použil na povojnovú obnovu Ukrajiny.

„Dohodli sme sa, že teraz pôjdeme o krok ďalej v podpore mierového procesu na Ukrajine”, povedal Starmer s tým, že najprv treba „zvýšiť vojenský tlak“ a „ekonomický tlak na Rusko“. Ministri obrany Francúzska a Nemecka sa stretnú s predstaviteľmi ukrajinského rezortu, dodal.

Predstavitelia podľa premiéra Spojeného kráľovstva diskutovali o možnostiach podpory úplného alebo čiastočného prímeria, aby „boli pripravení realizovať mierovú dohodu, nech už bude vyzerať akokoľvek“.

Rusko podľa Zelenského mier nechce

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo štvrtok na tlačovej konferencii po samite obvinil Rusko z toho, že „nechce mier“. Cieľom prezidenta Vladimira Putina je podľa neho rozdeliť Európu a Spojené štáty v otázke podpory Ukrajiny. Opätovne tiež zdôraznil, že Ukrajina nikdy neuzná svoje okupované územia za ruské.

„Jeho (Putinova) kremeľská mašinéria na tom pracuje už viac ako rok, rozdeľuje Európu, rozdeľuje Európsku úniu, rozdeľuje Spojené štáty zvnútra, pokiaľ ide o podporu Ukrajine,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident uviedol, že s výsledkami samitu je spokojný. S každým ďalším stretnutím je podľa neho „pozícia jasnejšia a silnejšia“, a to napriek menším rozdielom medzi 30 krajinami z „koalície ochotných“.

„Spája nás to, že všetci podporujú, vyslovujú sa za podporu Ukrajiny, za bezpečnostné záruky pre nás a to je veľmi dôležité, sú na našej strane”, povedal novinárom.

Lídri na štvrtkovom samite podľa Zelenského vyslali Rusku jasný signál o tom, že nemôže rozhodovať o „personálnej sile“ ukrajinských ozbrojených síl. Európski predstavitelia sa na stretnutí zhodli, že silná ukrajinská armáda bude pre budúcu bezpečnosť Ukrajiny kľúčová. Zelenskyj si myslí, že rovnaký postoj k tejto veci by mali zachovať aj Spojené štáty.

O silách, ktoré by v budúcnosti zaisťovali ukrajinskú bezpečnosť na jej území, povedal, že „existuje veľa návrhov“ a „veľa otázok“. Odpovedí je však už podľa neho menej. Pokrok v tejto téme očakáva počas nadchádzajúcich stretnutí.

Zelenskyj sa vyjadril aj k dohode s USA o ťažbe ukrajinských nerastných surovín. Podľa jeho slov USA zmenili svoj prístup a chcú uzavrieť podrobnejšiu zmluvu. Obe strany mali na predčasne ukončenej návšteve Zelenského v Bielom dome podpísať rámcovú dohodu.

Informoval, že právnici sa v súčasnosti zaoberajú novými návrhmi a sú pripravení na ich spracovanie. „Nerád by som v USA zanechal pocit, že Ukrajina je vo všeobecnosti proti. Neustále sme prejavovali našu vôľu a vysielali pozitívne signály”, povedal ukrajinský prezident.

Silné Poľsko

Samit sa podľa poľského premiéra Donalda Tuska sústredil aj na vnútroeurópske rokovania, pričom upriamil pozornosť na potenciálnu bezpečnostnú zmluvu medzi Varšavou a Parížom.

„Poľsko účinnejšie pomôže mieru, keď budeme účinnejšie chrániť vlastné hranice,“ vysvetlil s pripomenutím hesla poľského predsedníctva Rady EÚ: „Bezpečnosť, Európa“.

Všetci účastníci samitu sa podľa Tuska zhodli na udržiavaní dobrých vzťahov s USA a na potrebe jednotnej politiky Únie voči Rusku, „aj keď s tým môže Maďarsko nesúhlasiť“.

Do troch týždňov predstavia ministri zahraničia zúčastnených štátov spoločný plán, ako budú monitorovať rusko-ukrajinské prímerie, dodal Macron.

V utorok pritom Biely dom oznámil, že po dvoch dňoch rokovaní v hlavnom meste Saudskej Arábie dohodol čiastočné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, a to v Čiernom mori a v rámci energetickej infraštruktúry.

Moskva v reakcii na tieto správy pripomenula, že súčasťou pondelkových rokovaní boli aj ústupky pre jej bankový sektor a export obilnín a hnojív.

Energetické prímerie pritom podľa ruského prezidenta Vladimira Putina platí od 18. marca, keď v tejto veci telefonoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Zelenskyj ho preto v utorok obvinil zo šírenia lží. Novinárom v Paríži po stredajšom stretnutí s Macronom povedal, že „Putin čoskoro zomrie“.

„Ďalšia vec, ktorej sa bojí, je strata moci. Záleží to aj od stability spoločnosti, ale aj od jeho veku – čoskoro zomrie, to je fakt, a potom bude po všetkom,“ vyhlásil.

Nejde o prvý európsky samit

Po prvých americko-ruských rokovaniach 18. februára zorganizoval britský premiér Keir Starmer mimoriadny samit vybraných európskych lídrov, ktorí sa mali dohodnúť na vlastnom návrhu mierovej dohody. Išlo o reakciu na vynechanie Európy z vyjednávania.

Na londýnskom samite 2. marca rokovali predstavitelia Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Kanady, Nemecka, Nórska, Poľska, Rumunska, Španielska, Švédska, Talianska a Turecka, ako aj šéf Európskej rady António Costa, predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ešte v stredu oznámil Macron nový balík vojenskej pomoci za dve miliardy eur, ktorý má obsahovať protitankové strely, rakety zem-vzduch či drony.

Rozpravy pred začiatkom samitu

Starmer, Macron a Zelenskyj sa vo štvrtok pred parížskym samitom stretli na trojstranných rokovaniach.

„Putin – na rozdiel od prezidenta Zelenského – ukázal, že nie je serióznym hráčom v týchto mierových rozhovoroch. Okolo dohodnutého námorného prímeria v Čiernom mori hrá všelijaké hry, a to aj napriek tomu, že všetky (ostatné) strany konajú v dobrej viere. A popri tom podniká ničivé údery voči ukrajinskému ľudu. Od neho sú to prázdne sľuby,“ vyhlásil britský premiér.

Pripomenul tak stredajší útok na mesto Kryvyj Rih, ktorý predstaviteľ Odeskej oblasti označil za „najväčší od začiatku vojny“. Po celom meste vypuklo niekoľko požiarov, miestna energetická infraštruktúra ostala vážne poškodená.

Starmer tento útok označil za zjavné porušenie čiastkového prímeria, a obvinil Rusko z jednostranného nerešpektovania dohôd. Moskva na oplátku v stredu informovala o zostrelení deviatich dronov nad južným Ruskom.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová v súvislosti s parížskym samitom vyhlásila, že Británia a Francúzsko plánujú vojenskú intervenciu. Spomínaná koalícia ochotných – ktorá sa medzitým rozrástla na 31 štátov – chcú podľa nej pod zámienkou mierovej misie „zasiahnuť do konfliktu“.

Costa pred začiatkom rokovaní zopakoval Macronove slová zo stredy, že Únia a jej „spojenci“ by mali zachovať platnosť protiruských sankcií, aby „dosiahli trvalý mier“.

„Najlepším spôsobom, ako podporiť Ukrajinu, je zostať dôslední v našom cieli dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. To znamená zachovať tlak na Rusko prostredníctvom sankcií,“ napísal na sieti X.

(reuters, tasr, sky news, sab)