Putinov nový návrh odďaľuje koniec vojny a testuje labilnú trpezlivosť Trumpa

Kyjev na margo výsledku posledného stretnutia v Rijáde uviedol aj to, že ide o „krok správnym smerom“. Moskva jeho priebeh označila za „intenzívny a užitočný“. Washington dokonca doplnil, že rokovania sa dostali až k územnej otázke a budúcim demarkačným líniám.

Všeobecný optimizmus však po štvrtku narazil na výrazne odlišnú realitu. Šéf Kremľa Vladimir Putin totiž na stretnutí s námorníkmi ponorky Archangeľsk do rozbehnutého diplomatického procesu vniesol úplne novú požiadavku.

Navrhol, aby Ukrajina prešla pod „dočasnú správu“ OSN. Pripomenul pritom precedensy externého riadenia pod záštitou OSN vo Východnom Timore, Novej Guinei a častiach bývalej Juhoslávie.

Dočasná správa by podľa jeho úvahy otvorila cestu k demokratickým voľbám a novej vláde, ktorej vraj ľudia dôverujú. „Ak je on sám nelegitímny, potom sú nelegitímni aj všetci ostatní,“ povedal o prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom.

„A potom s nimi začneme vyjednávať o mierovej zmluve, podpíšeme legitímne dokumenty, ktoré budú uznávané na celom svete a budú spoľahlivé a stabilné," vysvetlil ruský líder.

Pokiaľ by šéf Kremľa z tejto predstavy neustúpil a zvyšné dve strany by na ňu prikývli, prechodný režim pod patronátom OSN, nové voľby a kreovanie novej vlády by samo osebe trvalo minimálne dlhé mesiace, dovtedy by viac-menej ostalo všetko po starom.

Kyjev však dlhodobo – de iure správne – poukazuje na to, že voľby v čase vojny ukrajinská ústava neumožňuje. A hoci sa táto téma občas objaví, širšiu politickú podporu nemá. Možno aj preto, že hoci podpora ukrajinskej hlavy štátu klesá, rozhodne nie je malá.

K samotnej možnosti prechodnej správy sa zatiaľ Ukrajina nevyjadrila.

Hovorca Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu však predstavu externého riadenia odmietol. Skonštatoval, že vládnutie na Ukrajine je určené jej ústavou a obyvateľmi krajiny.

Aby nevznikol mylný dojem, že Rusko touto myšlienkou opustilo vojenský mód a preplo na čisto diplomatický, Putinove vyjadrenia o záštite OSN a nových voľbách treba vnímať v kombinácii s inými tvrdeniami, ktoré povedal na rovnakom mieste. A tu treba zbystriť pozornosť.

Prezident totiž vyhlásil, že Rusko má strategickú iniciatívu na celej línii frontu a môže ukrajinské ozbrojené sily kompletne poraziť. „Pred chvíľou som povedal: 'Dorazíme ich'. Existujú dôvody veriť, že ich dorazíme,“ vyjadril sa.

Putin si chce, celkom očividne, kúpiť čas.

S možnou novou vlnou útokov rátajú aj niektorí predáci ukrajinskej armády. Podľa nich je reálne, že Rusko spustí ofenzívu na tri nové oblasti. Konkrétne Sumskú, Záporožskú a Charkovskú. Uviedol to šéf rady záložníkov pozemných síl Ivan Tymočko.

Je pritom možné, že pri prípadnej novej mobilizácii a uvoľnení kapacít, ktoré si Moskva necháva do rezervy pre prípad širšej vojny, by tento pokus mohol byť čiastočne úspešný.

Pripomeňme, že Moskva už teraz prepla na vyšší prevodový stupeň a zatlačila na potencionálne najcennejšie a momentálne najľahšie dosiahnuteľné skalpy - Toreck a Pokrovsk.

Rusko sa pri tomto all in nastavení vážne pohráva so stratou dôvery, dokonca aj u tých ľudí, ktorí jeho konanie na Ukrajine rámcujú ako obrannú operáciu pred rozširovaním NATO a útlakom ruskej menšiny na Donbase.

To však Putina trápiť nemusí. No to, čo by mohlo, je skutočnosť, že sa pohráva aj so stratou dôvery Donalda Trumpa a kľúčových členov jeho administratívy.

Niektorí západní predstavitelia, ako napríklad bývalá námestníčka generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová tvrdia, že americký prezident si už možno uvedomuje, že Putin hrá svoju vlastnú hru, rokovania nemyslí úprimne a nazdávajú sa, že Putin vodí Trumpa za nos.

Zdá sa, že príliš ďaleko od pravdy nie sú.

To, že záujem Ruska na konci vojny nemusí byť úprimný, si napokon všimol aj sám Trump. V utorkovom rozhovore pre Newsmax nevylúčil, že útočník zámerne naťahuje čas. „Myslím si, že Rusko chce vidieť koniec, ale možno len naťahuje čas. Sám som to roky robil,“ povedal.

Práve tento postoj je tým najhorším, aký môže Kremeľ - v kontexte rozmerov Trumpovho ega, megalománie a nevyspytateľnosti - zvoliť.

Netreba navyše zabúdať na skutočnosť, že Washington a Moskva si stále vzájomne testujú trpezlivosť vo viacerých častiach sveta, najnovšie v Arktíde, kde plánujú obe strany výrazne posilniť vojenskú prítomnosť.

Štandard už pred mesiacmi upozorňoval na čierny scenár, že po inaugurácii Trumpa môže Biely dom v podpore Ukrajiny naopak, pridať, ak Putin šéfa Bieleho domu naštve, a že vojna sa môže vyostriť a rozšíriť.

A práve k tejto alternatíve Putin svet priblížil.

Šéf Kremľa síce má silnejšie karty, no podľa všetkého rozohral vabank, pri ktorom môže poľahky obetovať perspektívu nadštandardných politických a obchodných vzťahov s USA za nové kilometre štvorcové ukrajinskej pôdy a telá ukrajinských vojakov.

Neexistuje konštelácia, v ktorej by to stálo za to. Aj keď, z pohľadu ruskej nátury, asi aj áno.