Obyvatelia Spojených štátov tento týždeň rozhodli o tom, že po pomerne presvedčivom víťazstve v prezidentských voľbách nad Kamalou Harrisovou sa po štvorročnej prestávke do Oválnej pracovne vracia Donald Trump.
Hoci je exprezidentov comeback u veľkej časti národne a konzervatívne orientovaných ľudí naprieč jeho krajinou a svetom prijímaný s veľkými očakávaniami, na to, či sú aj skutočne na mieste, existujú dva rôzne pohľady.
Na základe toho prvého, optimistického, platí, že zvolenie staronového prezidenta so sebou prináša prinajmenšom nádej na zmenu k lepšiemu, čo by v prípade triumfu jeho rivalky dozaista neplatilo.
Druhý pohľad, pesimistický, zase vychádza zo skutočnosti, že Trumpove reálne slová a činy tak v minulosti, ako aj v prítomnosti, sú pri rozhodujúcich témach neraz značne odlišné, než želania spomenutej časti verejnosti.
Čo ak pri Ukrajine dupne na plyn?
Prejdime k tomu najdôležitejšiemu hneď v úvode. Hoci je Trump vnímaný ako možný konštruktívny partner pre ruského prezidenta Vladimira Putina, čo by vraj mohlo viesť k dohode oboch veľmocí a zastaveniu vojny na Ukrajine, táto predstava naráža na realitu hneď na oboch stranách.
Kremeľ už dôrazne signalizoval, že pravidlá hry sa nemenia. Okrem obligátnych floskúl, ktorými výsledok komentoval, totiž hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Putin Trumpovi neplánuje ani len gratulovať, že Rusko považuje USA za nepriateľa a že Američania sú do vojny priamo zapojení. Za veľkú mláku zároveň odkázal, že zmena zahraničnej politiky musí nastať práve tam. Inými slovami, Rusi tu vystúpili z pozície sily, nie slabosti, čo je pre Trumpa a jeho ego absolútne neželané.
Americká zahraničná politika sa pritom nemení zo dňa na deň. Veľa rozhodnutí sa robí na nižších úrovniach riadenia, v rozsiahlej byrokracii, ktorá sa niekedy označuje aj ako „deep state“. Ten niekedy môže prezidenta takpovediac obísť. A ako pripomína americký profesor medzinárodných vzťahov John Mearsheimer, Trump už po svojom prvom zvolení do úradu v súboji proti deep state prehral.
Za Trumpovu schopnosť otočiť kormidlo hovoria skutky v prvom funkčnom období. Počas jeho administratívy v roku 2018 vyhostili 60 ruských diplomatov z USA a zatvorili konzulát v Seattli ako odvetu za kauzu Skripaľ. Trump zároveň schválil ukrajinskú žiadosť o vojenskú pomoc a súhlasil s predajom protitankových rakiet Javelin za 47 miliónov dolárov, čo predtým v roku 2014 odmietol Barack Obama. USA rovnako počas jeho vlády zachovali a dokonca rozšírili sankcie proti Rusku, ktoré zaviedli po anexii Krymu v roku 2014.
Podľa amerického think tanku Lowy Institute dokonca môže Trump pri tejto vojne ešte prekvapiť. V jeho texte sa uvádza, že ak by „Trump nebol schopný dosiahnuť rýchle riešenie vo vojne na Ukrajine, mohol by sa pokojne obrátiť proti Putinovi a zvýšiť americkú podporu Ukrajine“.
Izrael ako priorita
V druhom rade, upokojenie ozbrojeného konfliktu nemožno čakať ani na Blízkom východe. Naopak, scenár rátajúci s nutnosťou udržiavať zmierlivejšiu politiku v tejto časti sveta by sa mohol naplniť skôr u demokratov, ako u republikánov.
Sám Trump má totiž za sebou dlhú a v podstate nepodmienečnú podporu Izraela. Spomenúť možno jeho sporné rozhodnutie uznať Jeruzalem za hlavné mesto a presťahovať sem veľvyslanectvo, prijatie izraelskej suverenity nad anektovanými Golanskými výšinami či prerušenie financovania agentúry OSN, ktorá poskytuje pomoc miliónom palestínskych utečencov UNRWA.
Naopak, tak ako je nekritický voči Izraelu, je kritický voči druhej regionálnej mocnosti – Iránu. Trump napríklad pred mesiacom vyhlásil, že židovský štát by mal zasiahnuť iránske jadrové zariadenia a pred rokmi sa dokonca vyhrážal, že zaútočí na jeho kultúrne dedičstvo a tiež vydal príkaz na mimosúdne zabitie Kásema Solejmáního, veliteľa jednotiek Kuds, elitnej zložky tamojších Revolučných gárd.
Nereálne sľuby pri migrácii
Trump môže zaostať za očakávaniami aj v otázke riešenia migrácie a konkrétnom predvolebnom sľube, že uskutoční najväčšie deportácie nelegálnych migrantov v americkej histórii. Tie by sa mohli dotknúť až zhruba 11 miliónov ľudí.
Podľa analýzy amerického rozpočtu a údajov imigračných súdov, ktorú uskutočnila televízia CBS News, je totiž zadržanie a deportáciu takéhoto počtu osôb takmer nemožné financovať. Iba deportácia jedného milióna ľudí by totiž daňových poplatníkov stála asi 20 miliárd dolárov. Samostatnou kapitolou sú tiež viaceré technické, personálne, ústavné a etické prekážky.
Na deportácii sa navyše musí aktívne podieľať aj druhá strana a možnosti či ochota jednotlivých štátov prijímať obrovské počty problémových ľudí, o ktorých sa treba postarať, sú veľmi limitované.
Hoci mal Trump podobné vyjadrenia už pred rokom 2016, jeho administratíva napokon deportovala len vyše 300-tisíc osôb, legálni aj nelegálni migranti do krajiny naďalej prichádzali v státisícoch až miliónoch a hraničný múr s Mexikom ostal nepostavený.
Sú konzervatívnejší, ale nie konzervatívni
Trumpovi patrí uznanie za to, že počas prvého funkčného obdobia nominoval konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu, vďaka čomu sa podarilo zrušiť rozsudok Roe vs. Wade a tým aj federálne "právo" na potrat.
Ako už ale Štandard upozornil, Trumpovci pred voľbami v hlavných kultúrno-etických otázkach vymäkli. Začiatkom júla tohto roka v rámci programovej konferencie Republikánskej strany, ktorá sa rovnako ako nominačný zjazd konala v Milwaukee, totiž prijali dokument s až príliš mnoho kompromismi voči progresívcom.
Jeho text podľa webu Washington Stand v porovnaní s rokom 2020 zredukoval zmienky o ochrane života z viac ako 1 300 na 90, neobsahoval definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, a nežiadal podporu pre zákony, ktoré zakazujú podávanie hormónov mladistvým či operácie, ktoré deformujú pohlavie.
Washington Stand vtedy pripomenul, že je dôležité, čo sa do tohto dokumentu dostane a čo vypadne. Prieskumy totiž ukázali, že republikáni až v 87 percentách prípadov hlasujú podľa programu.
Mimochodom, aj v kultúrnych otázkach treba pripomenúť reálnu zahraničnú politiku prvej Trumpovej garnitúry. Ako sme totiž videli aj na Slovensku, zvolenie Trumpa nebolo prekážkou pred tým, aby americká ambasáda dúhové pochody naďalej podporovala.
Pán ciel
Trumpov protekcionistický prístup v ekonomike a obzvlášť ambícia zaviesť clá do výšky až 20 percent na všetok tovar dovážaný do USA zas môže mať priamy finančný dopad na milióny rodín v Európe, vrátane tisícok tých na Slovensku.
Ilustrovať sa to dá na automobilovom priemysle, kostre európskeho hospodárstva, hoci zasiahnutých oblastí môže byť obrovské množstvo. Hneď potom, čo začalo byť jasné, že voľby vyhrá Trump, začali akcie najväčších európskych automobiliek klesať. Napríklad Volkswagen, BMW či Mercedes si za pár hodín pripísali stratu od päť do takmer sedem percent.
To, že Slovensko je absolútnym svetovým premiantom práve v oblasti výroby automobilov, zdôrazňovať netreba. Celý sektor u nás bude čoskoro po príchode Volva zamestnávať asi 200-tisíc ľudí.
Naopak, jedným z mála európskych priemyselných odvetví, ktoré sa z víťazstva Trumpa tešia, sú zbrojári. Tým akcie, na rozdiel od iných firiem, začali rásť. Budúci prezident totiž krajiny, ktoré doteraz neplnili svoj záväzok v NATO a nedávali na obranu aspoň dve percentá HDP, považuje za čiernych pasažierov.
Čo hrá a nehrá v prospech zmeny
Hoci vyznievajú tieto riadky pesimisticky, stále platí, že Trump má v porovnaní s Harrisovou väčší potenciál zmeniť svoju krajinu a svet ako taký k lepšiemu.
Po ovládnutí Senátu republikánmi a možnej dominancii aj v Snemovni reprezentantov bude mať pri prijímaní legislatívy v Kongrese výrazne menej prekážok a jeho viceprezidentom už nebude neokon Mike Pence, ale národný konzervatívec J.D. Vance.
Na druhej strane sa nedá ignorovať fakt, že Republikánska strana samotná je príliš rozdrobená, deep state veľmi silný a Trump príliš chaotický. S najväčšou pravdepodobnosťou preto budeme v dôležitých témach svedkami pokračovania nastaveného kurzu.
Ak máme preto vychádzať z pravidla, že budúcnosť sa najlepšie predpovedá na základe minulosti, platí, že ak by Trump niečo zásadne zmenil k lepšiemu, bolo by to skôr prekvapením.