Šíreniu slintačky a krívačky pomáha nedostatok kafilérií

Slintačka a krívačka, vysoko nákazlivá choroba hospodárskych zvierat, sa v prvotných fázach začala objavovať v Maďarsku. Napriek zavedeniu prísnych bezpečnostných opatrení na zamedzenie jej šírenia bol jej výskyt potvrdený v mnohých lokalitách aj na Slovensku. Momentálne je choroba potvrdená na minimálne štyroch farmách na juhu Slovenska, pričom zasiahnuté sú aj chovy v Medveďove, Ňárade a Bake.

Symptómy, priebeh či možné riziká tejto choroby pomerne podrobne vysvetlil bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v úradníckej vláde Jozef Bíreš, ktorý verejnosti ozrejmil, že choroba je pre zvieratá mimoriadne bolestivá a môže sa šíriť buď priamym kontaktom, cez kontaminované predmety alebo aj vzduchom na veľké vzdialenosti.

Nákazlivú chorobu hospodárskych zvierat už potvrdil minister pôdohospodárstva Richard Takáč aj v Plaveckom Štvrtku, pričom uviedol, že bude nutné usmrtiť viac ako 3-tisíc kusov dobytka. Farma v Plaveckom Štvrtku mala podľa ministra Takáča pred niekoľkými týždňami kontakt s farmou v Levéli v Maďarskej republike, čím sa choroba zrejme dostala aj na slovenskú farmu.

Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu

Nakazené zvieratá je vždy potrebné usmrtiť, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy, čo spôsobuje poľnohospodárom značné hospodárske škody. Minister Takáč hovorí o škodách v desiatkach miliónov eur, pričom štát by mal začať vyplácať kompenzácie malým chovateľom za zabitý dobytok.

Predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že „momentálne nie je možné odhadnúť škody, no môžu astronomicky rásť“ a varoval, že nákaza ohrozuje celé Slovensko. V súvislosti s výskytom slintačky a krívačky vláda SR rozhodla o vyhlásení mimoriadnej situácie na Slovensku.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prijalo viacero mimoriadnych núdzových opatrení na zastavenie šírenia slintačky a krívačky, a tým pádom aj na obmedzenie hospodárskych škôd. Situácia s nákazou je teda mimoriadne vážna ako z pohľadu ekonomických, tak aj hospodárskych dopadov.

Likvidácia nakazených zvierat prebieha v kafilérii

Napriek vysokej nákazlivosti choroby a jej šíreniu naprieč mnohými oblasťami Slovenska dochádza pri likvidácii uhynutých zvierat k paradoxu, ktorý môže rozsah nákazy ešte viac prehĺbiť.

Zvieratá postihnuté chorobou totiž nemožno zlikvidovať akýmkoľvek spôsobom, ale musia byť prepravené a spracované v kafilérii, aby boli dodržané všetky právne normy týkajúce sa tejto problematiky.

Zákon o veterinárnej starostlivosti primárne upravuje spôsob, akým sa musí nakladať so živočíšnymi vedľajšími produktmi, medzi ktoré patria aj uhynuté zvieratá postihnuté nákazlivou chorobou. Cieľom je zabrániť ohrozeniu zdravia zvierat alebo ľudí, ako aj poškodeniu životného prostredia, pričom je potrebné postupovať podľa osobitného predpisu.

Tento osobitný predpis predstavujú Nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení a Nariadenie (EÚ) č. 142/2011, ktoré detailne opisujú príslušné postupy. Uvedené opatrenia teda nie sú len súčasťou slovenskej legislatívy, ale vychádzajú aj z európskych noriem, ktoré sú v platnosti už dlhší čas.

Okrem toho zákon o veterinárnej starostlivosti stanovuje, že uhynuté zvieratá možno bezpečne likvidovať len v prevádzkach, ktoré sú schválené alebo registrované príslušným orgánom veterinárnej správy a podliehajú veterinárnej kontrole. Cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu choroby a zabezpečiť bezpečnú likvidáciu vysoko nebezpečnej zvieracej masy.

Nakazené mŕtvoly zvierat sú totiž považované za nebezpečný odpad a zaobchádzanie s nimi presahuje aj do právnej problematiky nakladania s odpadmi.

Rovnaký postup určuje aj Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011, podľa ktorého takto uhynuté zvieratá možno spaľovať jedine v spaľovniach a spoluspaľovniach, ktoré získali povolenie v súlade so smernicou 2000/76/ES alebo ktoré boli schválené príslušným orgánom.

Slovenská republika má jedinú kafilériu

V Slovenskej republike pritom existuje iba jediné zariadenie, ktoré v zmysle zákona dokáže bezpečne likvidovať zvieracie ostatky – kafiléria v Žiline. Iba táto kafiléria totiž spĺňa všetky vnútroštátne a európske normy na to, aby mohla bezpečne likvidovať uhynuté zvieratá postihnuté slintačkou a krívačkou bez rizika ďalšieho šírenia choroby.

Kafiléria je teda preferovanou a zákonom predpísanou metódou likvidácie uhynutých alebo utratených zvierat pri slintačke a krívačke, pričom iné metódy sú povolené len vo výnimočných prípadoch so súhlasom veterinárnych orgánov.

Štát však nebol schopný za mnohé roky zabezpečiť dostatok takýchto prevádzok, a tak v súčasnosti vznikla situácia, keď všetky infikované zvieratá zo Slovenska prevážajú z postihnutých lokalít do Žiliny. Neraz pritom ide o vzdialenosti v stovkách kilometrov, ktoré musia nákladné vozidlá s mršinami prekonať, aby sa tieto mohli bezpečne zlikvidovať.

Prevoz infikovaných zvierat s otvorenou strechou

Je potrebné pripomenúť, že slintačka a krívačka je vysoko nákazlivá choroba, ktorá sa môže šíriť aj vzduchom. Vzhľadom na tieto vlastnosti ochorenia a jeho momentálne šírenie v krajine je mimoriadne nezodpovedné, že štát napriek jasným normám o spôsobe a mieste likvidácie takýchto zvierat za roky nedokázal vybudovať viac ako jednu kafilériu.

Preprava nakazených zvierat na dlhé vzdialenosti môže byť z hľadiska šírenia nákazy mimoriadne problematická. V médiách sa už objavilo video nákladného auta prevážajúceho mršiny s otvorenou strechou.

Podľa poslanca Ondreja Dostála zo strany SaS však počet takýchto nákladných áut s otvorenou strechou prevážajúcich nakazené zvieracie mŕtvoly mal byť minimálne dvojnásobný. V tejto veci plánuje podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia nákazlivej choroby zvierat.

Zákon totiž ukladá povinnosť zabezpečiť zvieracie ostatky tak, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu ľudí a zvierat či šíreniu choroby. Otvorená strecha nákladného auta pri preprave nakazených uhynutých zvierat rozhodne nepatrí medzi riadne zabezpečené riešenia, a to ani v prípade, že zvieracie ostatky sú umiestnené v špeciálnych ochranných vakoch alebo nádobách, ktoré by sa pri takejto preprave mali používať.

Kapacitný problém jedinej kafilérie

Okrem problematiky dlhého cestovania nákladných áut s nakazenými mršinami a rizika možného šírenia ochorenia po celej trase do kafilérie je potrebné poukázať aj na kapacitný problém samotného zariadenia v Žiline.

Vzhľadom na trestuhodnú skutočnosť, že ide o jediné zariadenie svojho druhu v krajine na bezpečnú likvidáciu infikovaných zvieracích ostatkov a na vysoký počet uhynutých zvierat, kafiléria v Žiline nebude stíhať spracúvať nápor mršín takou rýchlosťou, aby boli všetky dovážané mŕtvoly okamžite a bezpečne zlikvidované.

Veterinárna asanačná spoločnosť avizovala, že musí povolať do práce viac zamestnancov, aby stíhali zvážať telá a následne ich spracovať. Vedenie podniku si je isté, že situáciu zvládne, no linky budú dočasne fungovať na 110 percent výkonu.

Nie je jasné, čo objektívne znamená fungovať na „110 percent výkonu“, no toto vyhlásenie poskytlo vedenie kafilérie ešte predtým, ako minister Takáč ohlásil nútené utratenie ďalších viac ako 3-tisíc kusov dobytka v obci Plavecký Štvrtok.

Ak kafiléria už musela fungovať nad svoje kapacity pri doterajšom počte uhynutých zvierat, nemožno objektívne očakávať zvládnutie náporu, ak bude nutné likvidovať raz toľko kusov, a to nárazovo.

Štát sa rozhodol nakazené zvieratá zakopávať

Vzhľadom na nedostatočné kapacity kafilérie preto štátni predstavitelia prichádzajú s náhradnými riešeniami na likvidáciu nakazených zvierat.

Podľa vyjadrenia vicežupana Trnavského kraja Patrika Voltmanna prišiel minister životného prostredia Tomáš Taraba s nápadom vykopať jamu na utratené zvieratá postihnuté slintačkou a krívačkou na skládke nebezpečného odpadu Vlčie hory, dva kilometre od Hlohovca a dediny Pastuchov.

Rovnako minister obrany Robert Kaliňák uviedol, že usmrtený dobytok bude okrem žilinskej kafilérie likvidovaný aj vo vojenskom priestore za Levicami.

Takýto postup teoreticky umožňuje vyhláška 148/2012 Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá ustanovuje výnimky pri odstraňovaní zvieracích ostatkov.

Podľa vyhlášky sa v ohnisku povinne hlásenej choroby (slintačka a krívačka) v niektorých prípadoch môže vykonať odstraňovanie uhynutých zvierat spaľovaním alebo zakopávaním na mieste, ak to nariadi orgán veterinárnej správy.

Prísne opatrenia pri skládkach uhynutých zvierat

Pri výskyte takejto choroby musia byť navyše splnené veľmi špecifické ochranné opatrenia a informácia o mieste zakopania musí byť vymedzená súradnicami na mape a zaznamenaná v úradnom zázname, ktorý sa uchová najmenej 20 rokov. Priestor zakopania možno používať na iný účel až po uplynutí 20 rokov odo dňa posledného uloženia mŕtvych zvierat.

Vo vymedzených lokalitách teda vzniknú po odobrení veterinárnej správy nové skládky uhynutých nakazených zvierat, a to z dôvodu, že štát nedokázal zabezpečiť ich riadnu likvidáciu počas mnohých rokov. Zrejme iba preto, že sa spoliehal na to, že nákaza takého rozsahu sa už v Slovenskej republike nebude opakovať.

Nie je pritom náhoda, že v prípade takej vážnej a rýchlo sa šíriacej nákazy je potrebné špecializované stredisko na likvidáciu zvierat, aby bola zabezpečená bezpečnosť eliminovania infikovaných kusov. Namiesto toho sa budú kopať jamy a do preťaženej kafilérie budú aj tak putovať stovky kilometrov pochybne zabezpečené nákladné vozidlá s nakazeným dobytkom.

Pri takomto manažovaní celej situácie ostáva verejnosti iba dúfať, že novo vytvorené skládky nakazených zvieracích mŕtvol budú skutočne spĺňať všetky prísne bezpečnostné normy a občania nebudú zverejňovať podobné videá s odkrytými hrobmi, ako to bolo v prípade nákladných áut.