Malo to opodstatnenie?
Áno. Dnes, hlavne v pohraničných oblastiach, veľa ľudí cestuje denne z Maďarska na slovenské farmy a naopak. To nechce nikto spomenúť. Ďalšia vec, a Plavecký Štvrtok sem tiež patrí, majú zahraničného majiteľa. Tým pádom na tejto farme pracujú ľudia aj zo zahraničia, respektíve riadia firmy aj v zahraničí. Toto je typický príklad, to sa nemalo stať. Je to veľké pochybenie.
Objavili sa informácie, že niektorí ľudia, ktorí pracovali na „nakazenej“ farme, chovali dobytok aj doma pre vlastnú potrebu. Z práce sa tak vracali domov k svojmu vnímavému zvieraťu. Je to pochybenie?
Je to nesprávne. Pri riešení vtáčej chrípky či afrického moru ošípaných dali všetky farmy podpísať svojim pracovníkom prehlásenie, že doma nechovajú napríklad pri vtáčej chrípke žiadnu hydinu a pri more ošípaných žiadnu ošípanú.
Človek, ktorý doma choval, nemohol vstúpiť na farmu. To isté platilo napríklad aj u poľovníkov. Musel sa zdržať poľovníckej aktivity a podmienka bola, že 48 hodín pred vstupom na farmu nemohol byť v lese, teda na poľovačke.
Vírusom sa môže nakaziť, ale aj ho prenášať i voľne žijúca vnímavá zver. Je teraz v boji so slintačkou a krívačkou úloha poľovníkov dôležitá?
Už niekoľkokrát som sa vyjadril, že na poľovníkov ako keby sme zabudli. Poľovníci nám pri likvidácii afrického moru ošípaných, klasického moru ošípaných a takisto aj vtáčej chrípky, čo sa týka voľne žijúceho vtáctva, neskutočne pomohli. Ja si to vážim. Teraz, akoby sa na nich zabudlo. Pretože voľne žijúca zver, hlavne danielčia, jelenia či diviaky, je vnímavá a takisto môže prispieť k šíreniu nákazy.
Poľovníci majú byť jednoznačne súčasťou opatrení. Na základe mojich skúseností sa s nimi v tejto oblasti veľmi dobre spolupracovalo.
Ak zistíme u voľne žijúcej zveri slintačku a krívačku, aké opatrenia by mali nasledovať?
Takisto by vyhlásili ohnisko nákazy. Ohraničili by takzvanú ochrannú zónu tri kilometre a desať kilometrov by bol dohľad. Platili by rovnaké opatrenia, ako u domácich zvierat, a to preto, aby sa z voľne žijúcej zveri vírus nedostal na farmu. Ideálne by bolo, keby dokázali znížiť denzitu lesnej zveri, teda ju utrácať, postrieľať.
Po utratení zvierat v postihnutých chovoch nasleduje ich dezinfekcia. Ako vyzerá tento proces?
Začína mechanická očista. To znamená trus, podstielka – treba jednoducho všetko umyť. Vyčistiť technológiu, miesta ustajnenia. Následne aplikujú dezinfekčný prostriedok, všetko vystriekajú. Pokiaľ sa dajú priestory uzatvoriť, je to najlepšie. Väčšinou však ide o vzdušné maštale.
Toto všetko sa nechá pôsobiť a potom nasleduje ďalšia kontrola. Následne robia takzvanú záverečnú dezinfekciu. Berú vzorky, ster zo stien, technológií či kŕmnych žľabov. Na základe tohto vyhlásia, že objekt je už bez prítomnosti vírusu. Trvá to dlho.
Vyčistiť objekty po tisíc kusoch dojníc nie je jednoduché. To platí aj pre krmivo. Krmivo, ktoré by mohlo byť nakazené, musia odstrániť.
Na farmu následne privezú takzvané sentinelové zvieratá, napríklad desať kusov, ktoré tam klinicky testujú. Umiestnia ich do týchto objektov, odoberajú im vzorky, sledujú klinický stav. Samotné obnovenie farmy môže trvať dva až tri mesiace, ale neobvyklý nie je ani polrok.
Na postihnutých farmách utratili všetok dobytok. Bolo to nutné? Nestačilo utratiť iba choré zviera a ostatné izolovať, sledovať?
Pri tejto nákaze toto neplatí. Jedno pozitívne zviera v stáde znamená, že už ďalšie desiatky či stovky sú nakazené, preto svetová i európska legislatíva v tejto oblasti jednoznačne stanovuje, že ak je pozitívne zviera na farme, utrácajú všetky. Práve preto, aby zabránili prenosu.
Platí to aj v drobnochovoch v ochrannom pásme?
Tam je to na rozhodnutí. Určite však tieto zvieratá musia byť v karanténe a skôr sa treba venovať ohnisku nákazy. Poviem príklad. Utratiť tisíc dojníc v ohnisku a až následne sa zaoberať drobnochovmi. Na druhej strane, v drobnochovoch už na začiatku nákazy musia uplatniť všetky karanténne opatrenia.
Slintačka a krívačka bola najskôr na juhu Slovenska. V nedeľu ju potvrdili na Záhorí. Prekvapilo vás to alebo ste čakali niečo podobné?
Úplne ma to prekvapilo, lebo je to vzdialenosť cez sto kilometrov. Vietor, klimatické podmienky sú teda jednoznačne vylúčené. V tomto prípade platí, že vírus preniesli mechanicky. Či už išlo o choré zviera, automobil, krmivo, či ďalšie súčasti pre chov zvierat. Nakoniec sa hovorí, že by to mal byť človek.
Koľko môže trvať obnova takéhoto chovu?
Je dôležité, v akej vekovej kategórii bude farmár zvieratá kupovať. Keď kúpi teľatá alebo mladý dobytok, je to na dlhšie obdobie. Pripúšťanie podľa plemena je v 18. až 24. mesiaci, čiže zhruba vo veku dvoch rokov. Potom plus gravidita deväť mesiacov, už sa to blíži k trom rokom.
Je iné, keby kupovali vysoko gravidné zvieratá, v tom prípade by to trvalo kratšie. Treba však povedať, že to bude veľmi zaujímavé. Vzhľadom na to, že zabíjajú dobytok na veľkých farmách, cena dobytka stúpne. Je otázne, či odškodnenie, teda financie, ktoré dostanú títo farmári, im budú postačovať.
