Naše mlieko je bezpečné a je ho dostatok, tvrdia slovenskí producenti a spracovatelia

V poslednom zaznamenanom ohnisku nákazy v Plaveckom Štvrtku musia utratiť vyše tritisíc dojníc, čo je viac ako vo všetkých predchádzajúcich štyroch ohniskách na juhu Slovenska.

Predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v pondelok informovali, že počas troch týždňov zlikvidujú v dôsledku nákazy dojnice, ktoré produkovali šesť percent objemu všetkého slovenského mlieka.

Na konci februára sme mali takmer 13-tisíc aktívnych registrovaných chovov hovädzieho dobytka, tých čo zastupuje Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a produkujú mlieko bolo 323. Teraz je ich o päť menej, teda 318.

„To sú producenti, veľkochovatelia, ktorí dodávajú spracovateľskému priemyslu 98 percent mlieka. Čiže z 820 miliónov, povedzme 800 miliónov litrov. Zostatok sú drobní chovatelia,“ uviedol v utorok predseda predstavenstva SZPM Alexander Pastorek.

Mlieko je pasterizované

Spotrebitelia nemusia mať z konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov obavu. Spracovatelia mlieka upokojujú, že zaviedli prísne hygienické opatrenia. Cisterny dezinfikujú a obmedzený je aj pohyb pracovníkov. „Všetko mlieko, ktoré koluje na slovenskom trhu, je pasterizované,“ zdôraznil predseda Slovenského mliekarenského zväzu Marián Šolty.

To znamená, že „prejde“ minimálne 72 stupňami Celzia na 15 sekúnd. „Tým sa všetky choroboplodné zárodky zničia. Navyše, z každej dávky, ktorá vstupuje do fabriky, odoberú vzorky, ktoré vyšetrujú,“ doplnil Šolty.

„Verejnosť musí byť uistená, že produkcia, ktorá sa dostane na stôl, je zo slovenského mlieka produkovaného našimi farmármi a spracovaná v slovenských spracovateľských závodoch a je bezpečná. Najbezpečnejším spôsobom spracovania je spomínaná pasterizácia,“ objasnil Šolty s tým, že bezpečné sú aj výrobky ako syry, jogurty či tvarohy.

Podľa neho sú na trhu aj menší producenti a ich produkcia nie je pasterizovaná. Rovnako sa môže vyskytnúť nepasterizované mlieko v tzv. mliečnych automatoch, preto by konzumenti mali byť v tomto období veľmi obozretní.  

Dostatok mlieka a jeho cena

Počet kráv, ktoré musia v dôsledku slintačky a krívačky utratiť, naznačuje, že tento rok vyprodukujú oproti plánom o 55 miliónov litrov mlieka menej, čo je niekde medzi šiestimi až siedmimi percentami ročnej produkcie.

„Dúfame, že to číslo by mohlo byť v tomto zmysle pre nás konečné. Pre producentov i spracovateľov. Môže sa však vyskytnúť aj nedostatok, ale sme pripravení dodávať mlieko za každých okolností,“ spresnil Šolty.

Od vstupu do Európskej únie na našom trhu produkovali viac ako 800 miliónov litrov mlieka ročne. Počas uplynulých troch rokov bola produkcia približne 820 miliónov litrov. Teraz očakávajú zhruba 780 miliónov. Ak sa, samozrejme, situácia so slintačkou a krívačkou nezhorší a nepribudnú ďalšie ohniská.   

„Nemalo by to byť však také množstvo, čo by ohrozilo trh na Slovensku. Nemalo by to spôsobiť nedostatok akejkoľvek komodity či produktu z mlieka na slovenskom trhu,“ ubezpečil Pastorek. Dodal, že mlieko na Slovensko aj dovážajú.

Cena mlieka zostáva rovnaká. Tú totiž ovplyvňuje európsky trh a dopyt po produktoch. Štáty v Európe, okrem Slovenska a Maďarska, problémy so slintačkou a krívačkou nemajú. Slovenský trh s produkciou pritom nie je taký veľký, aby ovplyvnil európsku cenu.

„Zatiaľ nepočítame, že by sme sa museli boriť s týmto problémom. Výpadok produkcie nie je taký veľký. My sa snažíme ceny držať,“ vyjadril sa Šolty a dodal, že ani nedostatok mlieka v obchodoch nehrozí.   

Ochoreniu sa v utorok venovali aj prezident Peter Pellegrini a jeho poľský náprotivok Andrzej Duda, ktorý navštívil Slovensko a prisľúbil nám prípadnú pomoc.

„Ak by sa situácia zhoršila, môže prísť ku kolapsu mäsa, mliečnych výrobkov či masla. Potom by sme mohli požiadať, aby nás výrobcovia z Poľska pomohli zásobovať za primerané ceny,“ priblížil na tlačovom brífingu prezident Pellegrini.