Zdravotníctvo len pre bohatých? Nelegálne poplatky u lekárov sú opäť na pretrase

Poplatok za objednanie sa na vyšetrenie alebo ročná úhrada za manažovanie pacienta, registračný poplatok či platba za prvé vyšetrenie. Aj takéto výdavky sú realitou v slovenskom zdravotníctve.

Niektoré z úhrad sú nezákonné, pacient si pripláca za niečo, čo mu má byť poskytnuté v rámci zdravotnej starostlivosti zdarma.

Výška poplatku je na zvážení lekára, podliehať by mala kontrole vyššieho územného celku, „ten však často priviera oči, pretože lekárov je málo,“ vraví bývalý minister zdravotníctva a súčasný poslanec NR SR Marek Krajčí (Hnutie Slovensko).

Krajčí na minulotýždňovom rokovaní parlamentu predniesol uznesenie, ktoré zaväzovalo súčasného ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby poslancom do troch dní predložil analýzu poplatkov a doplatkov v zdravotníckom systéme a riešenie tejto situácie.

Analýzu podľa Krajčího sľubovalo vykonať ministerstvo už pred viac ako rokom. Uznesenie však parlamentom neprešlo, o bode sa nerokovalo. Do programu sa má dostať v priebehu májovej schôdze. 

„Považujeme to za jeden z najväčších problémov zdravotníctva, ktorý by sa mal riešiť urgentne, pretože narastie do takých rozmerov, že náš systém starostlivosti o zdravie bude už naozaj len pre tých bohatších. Chudobnejší sa budú musieť spoľahnúť a počkať si len na nemocničných ambulantných lekárov. Avšak na tých sa veľmi dlho čaká,“ uviedol pre Štandard Krajčí.

Štátni lekári už prakticky neexistujú

Ako definoval, štátni lekári v súčasnosti v podstate neexistujú. Za štátnych sa dajú považovať takí, ktorí majú ambulancie otvorené v nemocniciach, a tí sú súčasťou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Títo odborníci aj operujú, no zároveň vedú jeden deň v týždni i ordináciu.

Všetky ostatné ambulancie sa už podľa poslanca nedajú nazvať štátnymi, pretože reformou ministra Rudolfa Zajaca došlo k odštátneniu a každá jedna je už vedená ako vlastný podnikateľský subjekt.

„Tie majú dva druhy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Jedným sú lekári, ktorí majú zmluvy s verejnou zdravotnou poisťovňou, a druhí nezmluvní lekári. Tí sa už vedia v ekonomicky lukratívnejších oblastiach Slovenska uživiť a nepotrebujú zmluvu s poisťovňou. Ich pacient totiž hradí kompletne celú zdravotnú starostlivosť sám,“ vysvetlil Krajčí.

Nezákonné úhrady sa týkajú práve lekárov, ktorí sú zmluvní. Podľa Krajčího zákon hovorí, že nesmú vyberať poplatky ani za objednanie na vyšetrenie. Napriek tomu toto ustanovenie obchádzajú.

„Buď vyberajú platby sami a nazvú to nadštandardom, alebo si to zjednodušia a pacienta prinútia zaplatiť poplatok za takzvaný manažment pacienta. Ten netuší, čo to je, ale uhradí sumu napríklad 60 eur,“ vysvetlil ďalej poslanec.

Spomenul aj príklad so špecialistami, keď napríklad gynekológ dostáva za preventívnu prehliadku ženy zvlášť zaplatené od poisťovne, no zároveň získava paušálnu platbu za svoju klientku. „K tomu si ešte vypýta od ženy ročný poplatok za manažment pacienta,“ dodal.

Dnešným normatívom je aj to, že sa lekár dohodne so sprostredkovateľom objednávacej služby na tom, že mu bude objednávať pacientov. Tí teda neplatia priamo lekárovi, ale sprostredkovateľovi. Zisky si prijímatelia následne podelia.

Krajčí zdôrazňuje, že platby sú nekontrolované. „Lekári si ich môžu nastavovať, ako chcú. Mali by to nahlásiť na vyšší územný celok a mali by sumy úhrad zverejňovať pri vstupe do svojej ambulancie, ale mnohí to, žiaľ, nerobia,“ konštatuje lekár a poslanec.

Od ministerstva žiadal vypracovanú analýzu poplatkov a návrh riešenia podľa ministra Šaška.

Ministerstvo zdravotníctva pre Štandard uviedlo, že „problematika auditu poplatkov je predmetom riešenia a prebiehajú rokovania k tejto téme“. Slovenská komora lekárov oznámila, že jej nie sú známe podklady ohľadom analýzy.

Z roka na rok vyššie platby

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej problém platieb, ktoré sú vyberané nad rámec zákona, nie je novinkou, ale trvá už dlhé obdobie.

„Pacienti tento stav vnímajú negatívne, pretože na jednej strane dlhé roky počúvajú z úst politikov, že máme bezplatné zdravotníctvo v súlade s ústavou, ale z roka na rok platíme v rámci priamych platieb a doplatkov viac a viac bez toho, aby boli jasne nastavené pravidlá podchytené v legislatíve a v prípade ich nedodržania by sa vedeli domôcť svojich práv,“ hodnotí pre Štandard.

Pokračuje, že úhrady sa neodrážajú ani na zlepšovaní dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti. Čakacie doby sa predlžujú a výsledky v oblasti zdravia v porovnaní s vyspelejšími zdravotníckymi systémami sa nezlepšujú.

„Dlhodobo upozorňujeme na to, že je nešťastným riešením, ak nedostatok finančných zdrojov v zdravotníctve suplujú pacienti priamymi platbami, poplatkami za služby, ktoré sú obchádzaním zákona,“ uviedla s tým, že nejasné a netransparentné pravidlá vedú k devastácii zdravotníctva, vystupňovaniu nedôvery pacientov voči zdravotníkom a následne voči politikom.

Lévyová sumarizuje, že z celkového počtu žiadostí o právne poradenstvo sa na nich obrátilo pre poplatky za posledných päť rokov približne osem percent respondentov so žiadosťou o radu. Percento je podľa jej slov nízke aj preto, že z roka na rok je ťažšie nájsť si ambulantného lekára.

„Mnohí ľudia sú síce nespokojní, nadávajú, často však nemajú na výber. Na našu organizáciu sa pacienti obracajú s prosbou o nájdenie lekára, ktorý ich ošetrí zadarmo, pretože nemajú 50 eur a viac na poplatok a žijú v bolestiach,“ špecifikuje a dodáva, že sa ozvali aj invalidní dôchodcovia, ktorí ročne potrebujú navštíviť opakovane viacerých špecialistov a nemajú z čoho platiť úhrady.

Asociácia na ochranu práv pacientov v poslednom období nerealizovala prieskum v oblasti výšky poplatkov a doplatkov v ambulantnej sfére, ale je podľa nich zrejmé, že každým rokom narastajú.

Najmarkantnejšie je to vo väčších mestách, v ktorých majú obyvatelia vyššie príjmy a kde už niektorí ambulantní lekári pristúpili k úhradám na priame platby a nemajú zmluvy zo zdravotnými poisťovňami.

„V Bratislave to je približne 40 percent ambulancií. Ide o veľmi nebezpečný trend, ktorý môže viesť k tomu, že zdravotná starostlivosť a zdravie sa stanú výsadou bohatých, a to by sme nemali dopustiť,“ konštatuje.

Pomôcť by mohol centrálny objednávkový systém

Krajčí hovorí, že riešením zastavenia nekontrolovaných poplatkov by mohol byť modul e-objednávania. Ešte ako minister naštartoval centrálne objednávanie cez Národné centrum zdravotníckych informácií. Ten však podľa jeho slov zrušila exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.

„Pretože lekári ho nechceli. Im vyhovuje spôsob absolútnej džungle, kedy si robia, čo chcú. Úhrady si stanovujú od oka, ako sa rozhodnú. Je to neriadené, nekontrolované, nespravodlivé. Niektorí lekári dodržujú zákon, iní nie,“ vraví.

V rámci optimalizácie siete nemocníc mal maximálnu čakaciu lehotu určiť odborník, poisťovňa mala povinnosť do tohto času svojho poistenca objednať tam, kde mu zdravotnú starostlivosť poskytnú. Tak by štát mal informácie, aké sú kapacity jednotlivých zdravotníckych zariadení.

V ďalšom kroku má takýto istý mechanizmus začať platiť na každé jedno vyšetrenie.

„Ak by sa poisťovňa vyhovárala, že je špecialistov málo, v tom prípade má pacient nárok ako klient poisťovne nechať sa vyšetriť u nezmluvného lekára a poisťovňa mu to musí preplatiť. Podmienkou, aby to fungovalo, je centrálny systém objednávania, na ktorý musia byť napojené poisťovne aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti,“ upresnil Krajčí.

Asociácia pre ochranu práv pacientov navrhuje, že ak štát navýšil ekonomicky aktívnym odvody, aby bolo v systéme viac peňazí, teraz je na rade štát, aby navýšil o to percento odvody aj za svojich poistencov – dôchodcov, deti či matky na materskej dovolenke.

„Nech nastaví jasné pravidlá v rámci financovania všetkých foriem zdravotnej starostlivosti a pravidlá nároku pacientov. Štát musí stanoviť to, na čo máme právo z verejného zdravotného poistenia a to, čo si kto bude musieť zaplatiť z vlastného vrecka,“ myslí si Lévyová s tým, že pri nedostatku finančných zdrojov a nenavýšení úhrad za výkony niektorým špecialistom, poplatky budú tolerované a budú nekontrolovateľne rásť. 

Opakovane poukazovali aj na to, že dofinancovanie nemocníc, rovnako ako ambulantného sektora, zatiaľ neprinieslo chorým vyššiu kvalitu či lepšiu dostupnosť starostlivosti ani skoršie termíny na vyšetrenia alebo zákroky.

„Štát by mal v tomto smere zabezpečiť pacientom štandard a za viac peňazí požadovať aj hodnotu, z ktorej bude profitovať v prvom rade pacient,“ uzavrela.