Senzácií okolo spoločného biznisu je také množstvo, až sa im podarilo zatieniť veľmi nepríjemnú podstatu – žiadna životaschopná vzájomná dohoda z povahy veci nemôže existovať. Vysvetlime si prečo.
Pojmy nie sú dojmy
Skôr, ako sa k tomu dostaneme, je však nevyhnutné upratať zmätok v pojmoch a dojmoch, ktorý v pomenovaní predmetu dohody vznikol. Práve tu zrejme pramení nepochopenie celej situácie.
Novinári aj politici zo všetkých svetových strán v súvislosti s tým, čo vlastne sa má na Ukrajine vo veľkom objeme ťažiť, používajú tri hlavné pojmy: nerasty, vzácne zeminy a kovy vzácnych zemín. Hoci ich voľne zamieňajú, v žiadnom prípade nejde o to isté.
Nerast je prírodná, anorganická, chemicky homogénna látka s kryštalickou štruktúrou. Je základnou stavebnou jednotkou hornín a má presné chemické zloženie. Nerastom môže byť všetko od kuchynskej soli, cez železnú rudu alebo sadrovec až po diamant.
Vzácne zeminy sú minerály alebo zlúčeniny, ktoré obsahujú kovy vzácnych zemín v rôznych chemických formách. Spomenúť možno takzvaný monazit, cérium oxid alebo florencit.
Kovy vzácnych zemín je súhrnné označenie pre niektoré prvky 3. skupiny periodickej tabuľky. Reč je o 15-tich lantanoidoch (lantán, cér, prazeodým, neodým, prométium, samárium, európium, gadolínium, terbium, dysprózium, holmium, erbium, túlium, yterbium, lutécium) a prvkoch skandium a ytrium.
Dôležité pre technológie nového milénia
Hoci Trump samotný patrí medzi politikov, ktorí volia nejednoznačnú terminológiu, je zrejmé, že nemá záujem ťažiť u našich geografických susedov kuchynskú soľ, ale kovy vzácnych zemín, aj keď vo verejnej komunikácii najčastejšie siaha po pojme vzácne zeminy.
Hoci krkolomné názvy bežným ľudským ušiam zrejme nič nehovoria (možno s výnimkou neodýmu) v modernom svete sú nenahraditeľné. Tieto striebristé lesklé mäkké kovy majú výborné magnetické vlastnosti, a preto sú nevyhnutnými zložkami množstva výrobkov.
Používajú sa v high-tech spotrebnom tovare, ako sú mobilné telefóny, počítačové pevné disky, elektrické a hybridné vozidlá, ploché monitory a televízory či dokonca aj vo veterných turbínach.
Obrovský význam majú aj na vojenskom poli. Sú používané v elektronických displejoch, navádzacích raketách či laserových, radarových a sonarových systémoch. Sú napríklad nevyhnutnou súčasťou amerických bojových stíhačiek F-35.
Problém za problémom
Keď sme si vyjasnili, čo Trump chce a na čo to podľa všetkého potrebuje, môžeme sa vrátiť k úvodnej téze tohto článku – prečo to nemôže mať. Dôvodov je viac než dosť.
V prvom rade treba ozrejmiť, že Ukrajina signifikantné zásoby tohto druhu ani nemá, aspoň podľa Jacka Liftona, šéfa Inštitútu kritických minerálov. „Ak chcete kritické minerály, Ukrajina nie je miestom, kde ich hľadať. Je to fantázia... Deje sa tu nejaká iná agenda. Nemôžem uveriť, že niekto vo Washingtone skutočne verí, že má zmysel získavať vzácne zeminy na Ukrajine,“ povedal.
Dôležitým rozmerom je aj to, že dôkazy o tom, že Ukrajina vôbec disponuje týmito materiálmi, sú odvodené od najmenej 50 rokov starých správ vypracovaných ešte v ére Sovietskeho zväzu. Pripomenula to profesorka chemického a strojárskeho inžinierstva Laura Lewisová z americkej Northeastern University.
Aj tie ložiská, o ktorých sa vie, sa zväčša nachádzajú buď na území kontrolovanom Ruskom alebo blízko okupovaných oblastí. Podľa Erika Jonssona zo Švédskeho geologického ústavu je reč o Jastrubeckom, Novopoltavskom, Azovskom a Mazurivskom ložisku.
Rolu zohráva aj časová náročnosť. Ak by napríklad Ukrajina zázračne vyprodukovala 20 percent globálnych zásob kovov vzácnych zemín, stále by to prinieslo len 3 miliardy dolárov ročne, takže by trvalo 167 rokov, kým by dohoda zarobila 500 miliárd dolárov, o ktorých Trump vravel. Keďže niekoľko rokov (možno 15 až 20) si vyžaduje aj príprava, naplnila by sa zhruba v roku 2207 až 2212.
Treba dodať, že aj napriek názvu kovy vzácnych zemín nie sú až také vzácne (sú dokonca hojnejšie zastúpené ako striebro). V zemskej kôre sú skôr veľmi rozptýlené, v dôsledku čoho si ich získanie vyžaduje spracovanie obrovských objemov horniny kyselinovým lúhovaním či vysokoteplotnou metalurgiou, aby sa získalo malé množstvo použiteľného materiálu. To následne vytvára obrovskú environmentálnu záťaž.
Okrem toho existujú aj práve problémy. Gavin Harper, výskumník kritických materiálov na univerzite v Birminghame, upozornil na skutočnosť, že Trumpov pokus využiť zraniteľnosť Ukrajiny na ekonomický zisk uprostred vojny „je v rozpore s duchom aj literou“ Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. Dohoda podpísaná medzi Ukrajinou, USA, Spojeným kráľovstvom a Ruskom po tom, čo sa Kyjev vzdal svojho jadrového arzenálu totiž vylučovala „ekonomický nátlak“, alebo akýkoľvek pokus o „zaistenie výhod akéhokoľvek druhu“ ako súčasť bezpečnostných záruk poskytnutých v záujme ukrajinskej suverenity.
Zelenskyj vraj bude mať veľké problémy
Pripomeňme, že Trump v nedeľu vyhlásil, že jeho ukrajinský náprotivok Zelenskyj bude mať „veľké problémy“, pokiaľ sa rozhodne nepodpísať novú dohodu o nerastoch. „Uzavreli sme dohodu o vzácnych zeminách a on teraz hovorí, viete, že by chcel znovu prerokovať našu dohodu,“ posťažoval sa.
Zelenskyj totiž minulý týždeň informoval, že USA zmenili svoj prístup k dohode a namiesto rámcovej zmluvy chcú podpísať podrobnejšiu dohodu. Vyhlásil, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil.
Neskôr v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha povedal, že Ukrajina bude so Spojenými štátmi aj naďalej spolupracovať na vzájomne prijateľnom znení dohody. Doplnil, že sa už uskutočnilo jedno kolo konzultácií o novom návrhu.
