Čo bolo v novom návrhu
Americký návrh dohody o spoločnej ťažbe predpokladal založenie Americko-ukrajinského investičného fondu pre obnovu a rozvoj. V ňom by americkú stranu zastupovala International Development Finance Corporation (DFC), ktorá by však podľa nového návrhu získala rozsiahle právomoci a prakticky by ukončila ukrajinskú kontrolu investičných tokov.
Už s pôvodným plánom, ktorý počítal s premenou „nenávratnej pomoci“ na dlh s povinnosťou splácania, Zelenskyj nesúhlasil, pričom pomoc zo strany Bidenovej administratívy práve Kyjev považuje za nenávratnú. S týmto postojom však Trump od začiatku nesúhlasil, a od spoločnej ťažby si sľuboval príjmy vo výške 500 miliárd dolárov.
Americkí investori by podľa pôvodného návrhu, ktorý vo februári predstavil v Kyjeve americký minister financií Scott Bessent, mali prednostné právo na akvizície nových ložísk, a to aj pred ukrajinskými. Z hľadiska potenciálnych súdnych procesov by sa musel Kyjev obrátiť na súd v štáte New York, a dokonca by samotná garnitúra nominovala najviac dvoch z piatich členov kontrolnej rady – ktorých by aj tak schvaľovala DFC.
Radikálnu zmenu dohody priznali anonymne aj viacerí ukrajinskí predstavitelia v rozhovore pre britský denník Financial Times (FT). Na rozdiel od všeobecne rozšíreného obrazu dohody ako „o mineráloch vzácnych zemín“ by sa nový Trumpov návrh „vzťahoval na všetky nerastné zdroje vrátane ropy a plynu a na hlavné energetické zdroje na celom ukrajinskom území“.
FT však americkú pomoc neopísal ako „ukrajinský dlh Spojeným štátom“, ale ako vklad do spoločného základného imania investičnej skupiny. Doplatiť by tak mal len Kyjev.
Traja vysokí predstavitelia Kyjeva pre FT na americký návrh reagovali, že je nepravdepodobné, aby dohodu podpísali tento týždeň – ako to v televízii Fox News avizoval Bessent. Jeden zo zdrojov návrh opísal ako „nespravodlivý“, ďalší ako „lúpež“, a tretí avizoval poradu vlády s právnymi poradcami s cieľom pripraviť protinávrh.
Čo môže Ukrajina očakávať po odmietnutí
V Štandarde sme sa už venovali tomu, prečo Trump ponúkol Ukrajincom namiesto bezpečnostných záruk ekonomickú spoluprácu. Ak by však Zelenskyj odmietol, republikánsky líder – ktorý často berie politiku osobne, najmä po dvoch pokusoch o atentát – by sa mohol od podpory odvrátiť.
Biely dom tiež opakovane vyzýval na zorganizovanie prezidentských volieb, ktoré by Zelenského mohli potenciálne zosadiť. Ešte v predvolebnej kampani Trump v jednom podcaste vyhlásil, že ukrajinský líder „prispel k začatiu vojny“, respektíve jej nedokázal zabrániť. Pravidelne ho tiež označoval za „najlepšieho obchodníka na svete“, ktorý pricestuje do Washingtonu DC a „odchádza so 60 miliónmi dolárov“.
Vo svetle tohto nátlaku Američanov na ukrajinskú elitu sa Zelenskyj pravdepodobne uchýli k doteraz odmietanému kroku: k voľbám. Hoci ľudia ako britský filozof, novinár a spisovateľ Peter Hitchens tvrdia, že za prezidentom Ukrajiny stojí klika pravicových extrémistov, ktorí mu údajne hrozia „odstránením“ v prípade ukončenia bojov, je pravdepodobne už sám vyčerpaný.
Rovnako uveriteľnou možnosťou je, že sa Zelenskyj pokúsi zvolať voľby čo najskôr, aby jeho potenciálni vyzývatelia nemali čas na dostatočne intenzívnu kampaň. Aspoň tak to vysvetlil jeden zo zdrojov magazínu Economist.
To však nekorešponduje s predošlými vyhláseniami ukrajinského lídra, ktorý navrhoval svoje odstúpenie výmenou za vstup Ukrajiny do NATO či za pokoj zbraní.
Vo svetle toho, v koľkých aspektoch vojny Spojené štáty pomáhali Ukrajine, je takmer nepredstaviteľné, čo by sa stalo po úplnom zastavení vojenskej pomoci či zdieľania spravodajských informácií. To sa stalo začiatkom marca, čoho dôsledkom bol údajne ruský postup v Kurskej oblasti, odkiaľ vytlačili ukrajinskú armádu.
Zdieľanie spravodajských informácií bolo podľa denníka New York Times mimoriadne efektívne, čoho dôsledkom boli podľa autora – investigatívneho novinára Adama Entousa – viaceré ukrajinské úspechy počnúc potopením krížniku Moskva v Čiernom mori v apríli 2022 a končiac vstupom do prihraničnej Kurskej oblasti.
Trump však po svojej inaugurácii 20. januára pozastavil na 90 dní dodávky všetkej pomoci Kyjevu okrem vojenskej, a dočasne aj zdieľanie koordinátov vojenskej hodnoty. Ukrajinskí velitelia preto tvrdili, že to spôsobilo porážku ofenzívy pri Kursku.
Koľko ton minerálov vlastne Ukrajina má?
Podobne však na Zelenského vyvíja tlak aj surová veda. Množstvo minerálov vzácnych zemín – ktoré chcú USA ťažiť pre svoje polovodiče či batérie s cieľom predbehnúť Čínu v technologických závodoch – je podľa európskych či austrálskych vedcov omnoho nižšie, ako predpokladal Kyjev.
Na Ukrajine nie sú žiadne ložiská vzácnych minerálov, ktoré by bolo ekonomicky výhodné ťažiť, povedal pre vedecký magazín IEEE Spectrum vrcholný vedec Švédskej geologickej služby Erik Jonsson. „Sú tam štyri o niečo väčšie ložiská: Jastrubecke, Novopoltavske, Azovske a Mazurivske. Zdá sa, že všetky okrem jedného sú teraz v zóne, ktorú kontrolujú Rusi, alebo v jej blízkosti, pokiaľ viem,“ povedal.
Šéf austrálskeho Inštitútu pre kritické minerály (CMI) Jack Lifton označil plánovanú ťažbu za „nezmysel“ a „fantáziu“. „Ak chcete kritické minerály, Ukrajina proste nie je tým miestom,“ povedal.
To vyvracia všeobecne rozšírený pohľad na ukrajinskú geológiu, ako ho podáva napríklad bývalá predsedníčka Ukrajinskej asociácie geológov Hanna Livencevová. Tá len pár mesiacov po ruskej invázii zverejnila podrobný vedecký článok o skladbe ukrajinskej pôdy a prítomnosti jednotlivých minerálov či hornín. Uvádza v ňom, že hoci Ukrajina pokrýva len 0,4 percenta povrchu Zeme, obsahuje asi 5 percent svetových nerastných zdrojov.
Livencevová tvrdí, že ukrajinská zem je jednou z celosvetovo najbohatších na minerály vzácnych zemín. To však popiera Jonsson s tým, že „nie sú relevantné“, pričom spomenul predovšetkým britholit – rádioaktívnu vzácnu horninu, ktorá však v súčasnosti nemá využitie. Zlúčenina na báze oxidu kremičitého dominuje dvom zo štyroch ložísk, ktoré švédsky vedec spomenul.
Ďalším problémom s týmito horninami a ich predpokladaným obsahom je, že podľa Jonssona sa na prieskum stále používajú staré sovietske mapy zo 60. rokov minulého storočia. Značnú časť týchto minerálov však už zrejme vyťažili.
