Časť druhého piliera má ostať na Slovensku. Prioritou je pomôcť nájomnému bývaniu

Ku koncu marca bolo v druhom pilieri 16,6 miliardy eur, z toho viac ako 12 miliárd v negarantovaných fondoch. Počet sporiteľov sa už vo februári blížil k dvom miliónom, len pri porovnaní s prvým mesiacom tohto roka ich pribudlo 12 619. A treba dodať, že v počte nových účastníkov bol vlaňajšok rekordný.

Čísla na dôchodkových účtoch však už boli aj vyššie. Ešte koncom januára sa vo výpise vynímalo sumárne zhruba o miliardu viac. Následne hodnota úspor podľa dát Asociácie dôchodkových správcovských spoločností poklesla.

Marec dal poriadne zabrať akciovým trhom, ktoré skĺzli približne o 10 percent. "Tento pokles vrátil svetové akciové indexy na úrovne, kde boli na začiatku posledného štvrťroka 2024," vysvetľuje predseda predsedníctva asociácie Miroslav Kotov vo svojom blogu.

Dodáva však, že panike prepadať netreba, čo skúsení sporitelia, samozrejme, vedia. "Finančné trhy, zvlášť tie akciové, kolíšu. To je jedna z ich charakteristík. Vyššia volatilita, vyššie potenciálne zisky," píše.

No aj napriek aktuálnej situácii a občasným situáciám, keď svetové dianie ukáže svoj dosah na investície, suma je natoľko zaujímavá, že sa dlhodobo nachádza v hľadáčiku vlády. No a kritici kabinetu zas dookola vyťahujú kartu, že má určite v pláne na druhý pilier podniknúť ďalší útok - nejedného sme totiž na Slovensku už boli svedkami.

Nový plán priblížil minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš.

Hľadajú sa zdroje na financovanie vecí vo verejnom záujme

Štandard sa pri druhom pilieri pristavil už vo februári. Obavy, že by opäť mohol čeliť otvoreniu alebo zníženiu percentuálneho odvodu, súvisia predovšetkým s potrebou ďalšej konsolidácie. Hľadať zdroje v tejto náročnej dobe bude čím ďalej tým ťažie.

Najmä ak by sa mali naplniť isté avíza tejto garnitúry, že tentoraz sa bude viac šetriť a k zvyšovaniu daní sa pristúpi opatrne. Krotenie verejného dlhu sa zatiaľ príliš nedarí, aj keď minister financií Ladislav Kamenický (Smer) hovorí o opaku.

To, ako bude avizované upratovanie verejných financií vyzerať, vie v tomto okamihu asi len šéf rezortu financií spolu s jeho poradným tímom. Jeho kolega Erik Tomáš (Hlas) sa však už niekoľkokrát vyjadril, že vláda nebude siahať na úspory v druhom pilieri.

A vždy prízvukoval, že by dôchodkové správcovské spoločnosti mali mať možnosť investovať úspory sporiteľov do verejných projektov na Slovensku. Tak by sa napríklad podporila výstavba diaľnic či nájomného bývania. Prvá lastovička práve priletela.

Výhody majú mať obe strany, štát aj sporitelia

Nový systém by musel mať prínos nielen pre štát, ktorý by našiel zdroje na výstavbu dôležitých vecí, ale aj pre sporiteľov, ktorí by na tom mohli zarobiť. „Ak by sa investovali tie peniaze do týchto slovenských projektov, tak by to muselo byť v prospech tých sporiteľov,“ povedal vo februári minister práce.

Plán kabinetu je zrejmý. Umožniť dôchodkovým správcovským spoločnostiam, známym aj ako DSS-ky, dobrovoľne investovať úspory sporiteľov do verejných projektov. A tie nápad vítajú. „Principiálne však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor v druhom pilieri musí byť primárne v záujme sporiteľa,“ reagovala asociácia na svojom webe.

Alternatívne investície podľa nej nesmú byť povinné, ale majú rozšíriť možnosti investovania správcov, ktoré by nemali byť limitované iba na Slovensko alebo na špecifický účel. Rámec starobného dôchodkového sporenia totiž v súčasnosti upravujú prísne pravidlá.

Znamená to viaceré stupne kontroly, a dohľad, samozrejme, vykonáva aj Národná banka Slovenska.

Ako by nové nastavenie vyzeralo, sa nedávno Štandard opýtal viacerých odborníkov z odvetvia financií. „Mal by vzniknúť nový fond ‚Slovensko‘, do ktorého by bolo možné investovať, respektíve previesť časť svojich už nasporených úspor a zároveň mesačne ďalej prispievať,“ hovorí pre Štandard Kateřina Porubská, riaditeľka a majiteľka franšízy Simplea point v Liptovskom Mikuláši.

Sporiteľ by mal podľa nej mať dobrovoľnú možnosť vybrať si fond a určiť si, koľko percent zo svojich príspevkov by do neho chcel investovať. Sporenie prostredníctvom fondu však nemusí využiť vôbec. „Zatiaľ však nie je známe, či by bol v kategórii garantovaných alebo negarantovaných fondov, aký predpokladaný výnos by mal dosahovať a v akom časovom horizonte, čo sú informácie nevyhnutné pre rozhodovanie každého sporiteľa,“ vysvetľuje riaditeľka.

Nové možnosti sú na obzore

Reálnejšie kontúry, ako to celé bude vyzerať, sú obsiahnuté v Zákone o investíciách majetku v druhom pilieri do infraštrukturálnych projektov. Ten predstavil šéf rezortu práce, pričom informoval, že na rokovanie vlády v pondelok predloží aj novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Jej účelom je umožniť investovať majetok z druhého piliera aj do infraštruktúrnych projektov na Slovensku, akými sú nájomné bývanie či výstavba diaľnic, nemocníc alebo energetickej infraštruktúry. Po novom tak podľa Tomáša nebudú musieť správcovské spoločnosti investovať len do známych indexov, dlhopisov či akcií, ale budú môcť investovať aj do alternatívnych investičných fondov na Slovensku.

Peniaze z druhého piliera by sa tak preinvestovali na našom území. Minister zopakoval, že ide aktuálne o sumu okolo 17 miliárd.

Kľúčové podľa neho ďalej je, že zostáva zachovaná dobrovoľnosť a sloboda pri rozhodovaní dôchodkových správcovských spoločností. "Umožňujeme len investovať peniaze z druhého piliera aj do slovenských infraštruktúrnych projektov, a to len v prípade, že to bude pre sporiteľov výhodné," dodáva Tomáš.

Zároveň sa zachovajú všetky doterajšie takzvané obozretné limity. Pokiaľ by v budúcnosti usúdili, že niektoré projekty budú obzvlášť zaujímavé, môžu podľa Tomáša uvažovať o ich navýšení. Na tento typ investícií sa bude môcť použiť majetok zo všetkých druhov fondov - dlhopisových, akciových aj indexových.

Minister dodal, že na príprave participovali všetky príslušné inštitúcie. Okrem ministerstiev práce a financií aj Národná banka Slovenska, spomínané dôchodkové správcovské spoločnosti, ale aj rezort dopravy či Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania.

Prvým projektom by totiž mohlo byť práve štátom podporované nájomné bývanie a balík opatrení súvisiaci s problematikou by mal byť podľa Tomáša tiež predložený na pondelňajšej vláde. Šéf rezortu práce doplnil, že bude potrebné aj upraviť štatúty, ktoré následne bude musieť schváliť centrálna banka, ale ide o nevyhnutnú súčasť procesu.

Pripomenul, že Slovensku hrozia vážne hospodárske škody vzhľadom na americké clá a ďalšie vonkajšie negatívne vplyvy. S veľmi vážnou predikciou prišiel práve regulátor. Aj to je motívom dynamizácie celého projektu, a preto pôjde táto novela zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Chcú totiž podľa Tomáša vytvoriť priestor na nový prílev investícií do slovenskej ekonomiky.

Minister očakáva, že by mohol byť tento zákon schválený už na najbližšej schôdzi parlamentu.

DSS-ky zákon podporujú

Predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov za asociáciu ocenil, že rezort práce akceptoval najzásadnejšiu požiadavku, aby takéto investície boli naozaj dobrovoľné a plne v réžii správcovských spoločností. Tým, že spodný limit na takéto investície bol stanovený na nula percent, považujú túto požiadavku za splnenú. Horný limit sa stanovil na päť percent.

Ministerstvo práce sa podľa neho stotožnilo aj s ich postojom, že by tieto investície mali tvoriť len doplnkovú časť investovania v dôchodkových fondoch.

"To, že sa nám otvorila takáto možnosť, neznamená, že dôchodkové správcovské spoločnosti budú bezhlavo investovať do všetkého, čo bude investovať do infraštruktúrnych projektov, ale každú jednu investíciu budeme dôkladne zvažovať z hľadiska rizika a výnosu, pričom do úvahy budeme brať aj stabilitu systému ako celku, pretože takéto investície budú extrémne nelikvidné," uzatvára šéf asociácie.