„Musíme zabezpečiť, aby bol meč disciplíny vždy vytasený,“ povedal generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching v prejave z roku 2018.

Od starovekých dynastií až po dnešný stranícky štát sa čínska vláda riadila požiadavkou jednoty a poriadku. Jadrom tejto kontinuity je hlboko zakorenený strach z nejednoty. Ide o historickú traumu, ktorá má korene v stáročiach vnútornej roztrieštenosti, vojenského despotizmu a zahraničných intervencií. Spomienka na pád dynastie Čching, po ktorom nasledovali desaťročia občianskej vojny a japonská invázia, vtlačila do povedomia krajiny poznanie, že rozdelenie vyvoláva chaos a chaos vedie k porážke.

Ako varovný príklad sa pravidelne uvádza rozpad Sovietskeho zväzu. Pre Komunistickú stranu Číny (KSČ) nepredstavuje nejednotnosť len štrukturálne riziko, je to existenčná hrozba. Každá dôležitá politika – od vnútornej bezpečnosti cez etnickú správu až po nástupníctvo vo vedení – je motivovaná potrebou zabrániť trhlinám, ktoré by mohli ohroziť kolektívny celok.

Najväčšie hrozby pre politickú stabilitu tradične prichádzajú zvnútra, a to z dôvodu roztrieštenej lojality alebo nezhôd medzi elitami. Toto povedomie zostáva ústredným prvkom strategického myslenia KSČ. Strana nielenže pokračuje v odkaze vládnutia, ale ho aj prispôsobila výzvam rýchlo sa meniacej spoločnosti.