Škripek pochybuje o Smere pri novele ústavy. KDH sa bude ťažko cúvať, odkazuje Jarjabek

„Keď bude treba, zahlasujeme aj za ten návrh KDH. Či oni zahlasujú za ten náš, nikto nevie,“ povedal Jarjabek Štandardu. Myslí si, že následne by sa vládny návrh zjednotil s tým z dielne KDH.

Poslanec však registruje problém pri koordinácii Smeru a KDH. „Pochopiteľne, KDH sa vyviňuje z nejakej spolupráce, čo je naivné a hlúpe, ba priam tupé. Ako keby nešlo o hodnotový mechanizmus, ktorý by sa mal zaviesť do ústavy. Nepýtam sa na obsah, ale na to, kto to predkladá. To je v tejto chvíli KDH,“ usúdil Jarjabek. Tvrdí, že Smer vníma ústavné zmeny hodnotovo a KDH „čisto politicky“.

Poslanec povedal, že registruje v KDH progresívne tóny. „Stará partia okolo Hrušovského sú najväčšími kritikmi súčasného KDH a jeho príklonu k progresivizmu,“ podotkol.

V prípade výmeny vlády, ktorú by viedlo PS, Jarjabek pochybuje, že by KDH mohlo presadzovať kultúrno-etické témy, ktoré teraz zakomponovalo do návrhu na ústavné zmeny. „Keď KDH pochopí, že v inej koalícii by asi ťažko presadzovalo takýto návrh zákona, tak sa im z toho bude dosť ťažko cúvať, pokiaľ to nebudú zdôvodňovať politicky, lebo hodnotovo sa to zdôvodniť nedá,“ zhodnotil Jarjabek.

Vietor populizmu

Samotné hlasovanie pléna parlamentu ukáže, či pôjdu ďalej obidva ústavné zákony. Poslanec KDH Branislav Škripek hovorí, že KDH chce presadiť svoj návrh, lebo má v ňom aj iné veci ako Smer.

„Nedovolíme si zahlasovať za smerácky zákon, ak tam nebudú aj veci, ktoré chce KDH,“ povedal Štandardu Škripek. Myslí si, že premiér Robert Fico hľadá hlasy tam, kde sú. „Vidí, že veľa ľudí podporuje konzervatívne hodnoty, tak pokojne používa takúto rétoriku,“ podotkol.

Zdôraznil, že aj preto hlboko pochybuje o tom, že poslanci Smeru za hodnotovými kresťanskými vecami naozaj stoja. „Keď sa vietor populizmu uberal smerom, že treba podporovať homosexuálne veci, tak ich podporovali,“ poznamenal Škripek s odkazom na Ľuboša Blahu a jeho účasť na dúhových pochodoch. Pochybnosti o podpore návrhu KDH má aj v radoch poslancov Hlasu.

Škripek priznal, že niektorí voliči môžu KDH vytknúť spájanie sa so Smerom. Podľa neho sa uvedomelá časť národa delí na tom, či ústavné zmeny v kultúrno-etických témach podporiť s niekým, „kto ich podáva špekulatívne“. „Za seba poviem, že sa mi nepáčilo, keď kotlebovci podávali návrhy ohľadne potratov. Myslím si, že ich podávali špekulatívne. Chcel by som vidieť Kotlebu, ako bude rómskym mamičkám pomáhať, aby mali viac detí,“ povedal Škripek.

Čo nebolo počas vlády Radičovej, bolo so Smerom

KDH sa pred vyše desiatimi rokmi odhodlalo k epizodickej spolupráci so Smerom. Pripomeňme, že v roku 2006 predstavilo vo volebnom programe zámer zakotviť v ústave ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy.

Rodiaca sa koalícia strán SDKÚ, KDH, SaS, Most-Híd dala v roku 2010 citlivé hodnotové témy nabok. „Uprednostnili sme spoločný záujem pred prioritami, ktoré niektoré strany mali vo svojich programoch,“ vyhlásila vtedy budúca premiérka Iveta Radičová.

Rozhodujúca chvíľa pre ústavné zakotvenie manželstva prišla v roku 2014. KDH išlo do vyjednávaní o úprave ústavy osamotené s jednofarebnou vládou Smeru. Nakoniec sa dohodli na predložení spoločného návrhu. Jeho súčasťou boli aj zmeny v justícii. Návrh mal širokú podporu. Hlasovalo zaň 102 poslancov zo 128 prítomných. Okrem Smeru a KDH sa pri hlasovaní pridalo časť poslancov za OĽaNO a SDKÚ a nezaradený poslanec Alojz Hlina.

Hrušovský: Rokovať treba

Bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský hovorí, že aj pred vyše desiatimi rokmi upodozrievali KDH zo spolupráce so Smerom, ale v hnutí si povedali, že ak chcú presadiť manželstvo do ústavy, tak rokovať treba.

Rovnaký postoj má aj teraz, bez ohľadu na výčitky opozičných strán. „Výhrady opozičných politikov sú normálne v politickej súťaži, ak je to ešte súťaž. Bol by som za to, aby KDH rokovalo. Veď aj jedna, aj druhá strana majú záujem presadiť ústavné zmeny. Len pri rokovaniach sa ukáže, či sú strany ochotné dohodnúť sa aspoň na niečom,“ zhodnotil s tým, že ide o napĺňanie programových cieľov kresťansko-demokratickej politiky.

Hrušovský vidí tri možnosti. Buď sa zapracujú pripomienky KDH do vládneho návrhu zákona, alebo návrh KDH sa doplní o vládne požiadavky. Treťou možnosťou je podľa neho vytvoriť nový zákon.

Vysvetlenie pre voličov

V KDH môžu pociťovať obavu, či sa spolupráca s koalíciou pri zmene ústavy neprejaví v poklese priazne voličov. Vo februárovom prieskume agentúry AKO pre televíziu JOJ mali kresťanskí demokrati podporu 6,9 percenta opýtaných. Centrum sociálnych výskumov Inštitútu informatiky a štatistiky, čo je štátna organizácia, nameralo KDH podporu 8,4 percenta. Išlo o prieskum zverejnený v marci.

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO sa domnieva, že keby KDH hlasovalo za návrh Smeru, tak by to pravdepodobne ako svoje víťazstvo komunikovala vládna strana. „Pre voličov KDH by to nebolo ideálne. Naopak, ak by Smer podporil návrh KDH, bola by to pre kresťanských demokratov priaznivejšia verzia,“ povedal Hřích Štandardu.

Upozornil tiež, že KDH sa prirodzene musí voči Smeru vymedzovať ako opozičná strana. „Alfa a omega pri akomkoľvek rozhodnutí je, ako to dokážete vysvetliť voličom. Vždy je to o vysvetlení, už menej ide o obsah,“ skomentoval Hřích prípadnú spoluprácu Smeru a KDH.