Bizarnosti nenávidenej dane sa kopia. Kamenický však svoje „dieťa“ obhajuje

Minulý týždeň odštartoval výber novej dane takmer z každej odchádzajúcej platby na transakčnom účte, ktorú podnikatelia realizujú. Vlna kritiky na jej adresu sa každým dňom zvyšuje. A prichádza nielen z radov najväčších opozičných strán, ale aj spomedzi mnohých ekonómov, ktorí dlhodobo upozorňujú na jej neblahý dosah.

Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka avizoval predloženie pozmeňovacieho návrhu, ktorého súčasťou by bolo jej zrušenie už od nasledujúceho mesiaca. A okrem koaličných poslancov osobitne oslovil práve Andreja Danka, aby ho podporil. Reakcia SNS na seba nenechala dlho čakať, aj keď jej líder označil Šimečkov návrh za „ponuku od Mefista“.

V sobotu sa národniari rozhýbali. Je pritom známe, že mali voči dani z finančných transakcií výhrady už pri jej predstavení, nakoniec však za túto časť konsolidačného balíka zahlasovali. „Vnímam aj v koalícii ľudí, ktorí sú proti transakčnej dani. Dnes to už stojí a padá len na Robertovi Ficovi,“ poznamenal šéf strany v nedeľnej diskusnej relácii.

Šimečkov návrh však nepodporí, pretože by to znamenalo porušenie koaličnej dohody. Chce sa však na zrušení transakčnej dane najprv dohodnúť s koaličnými partnermi a ak neuspeje, plánuje prísť s návrhom na jej zrušenie do parlamentu. „Je mi úplne jedno, kto ako bude hlasovať, uvítam každý hlas, aj koalície, aj opozície,“ priblížil Danko a zopakoval, že transakčná daň je „bezcitný a neetický experiment“.

Neobvyklú taxu však svojho času podporili aj ďalšie známe mená, napríklad súčasný minister investícií Samuel Migaľ, predtým ešte ako člen koaličného Hlasu. Ten sa v nedeľnej diskusnej relácii Politika 24 v televízii JOJ priklonil na Dankovu stranu.

Je pripravený podporiť jej prípadné úpravy. „To, že som dnes prítomný ako prísediaci na koaličných radách, mi dáva priestor na to, aby som mohol prísť s vlastným návrhom, ako rekonštruovať transakčnú daň. Nehovorím o tom, že ju máme úplne zrušiť,“ vysvetlil Migaľ.

Momentálne sa tak zdá, že zhoda v koalícii po rekonštrukcii vlády netrvala dlho a novým klinom je práve spomínaná daň. Danko podľa Tibora Gašpara zo Smeru svojím návrhom čím ďalej tým viac smeruje k politickému dobrodružstvu s opozíciou a Progresívnym Slovenskom. „Namiesto riešení prináša len chaos a konflikty – zrejme v snahe zakryť vlastný prepad v preferenciách,“ pritvrdil vo vyjadrení na sociálnej sieti.

Sklamanie nad aktuálnym dianím vyjadril aj minister práce Erik Tomáš v relácii Braňo Závodský Naživo. Podotkol, že daň bola súčasťou konsolidačného balíčka a malo ísť o naprávanie situácie, ktorú tu zanechali bývalé vlády, na čom sa koaliční partneri pri schvaľovaní konsolidácie zhodli. „Musíme naprávať neporiadok po nich,“ skonštatoval.

Transakčná daň firmám uštedruje poriadnu ranu a clá sú na ceste

Okrem konsolidačnej novinky čaká Slovákov aj zavedenie ciel. „Podnikatelia tak dostávajú výraznú ranu pre svoju konkurencieschopnosť a ekonomická aktivita bude pod tlakom – a to globálne,“ upozorňuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Pripomenul, že novou daňou sa Slovensko pridalo k dvom krajinám sveta, ktoré takúto daň vyberajú – Maďarsku a Venezuele. „Daň z finančných transakcií je škodlivá pre ekonomiku,“ vysvetľuje s tým, že znevýhodňuje slovenských podnikateľov, podporuje využívanie jednej formy platenia (hotovosti), poskytuje impulz na využívanie zahraničných účtov a v konečnom dôsledku spôsobí nárast inflácie, zníženie ekonomického rastu a odčerpanie firemných zdrojov na investovanie.

Rovnako ako jeho kolegovia z radov odbornej verejnosti je presvedčený, že firmy budú prirodzene premietať tieto náklady do konečných cien pre ľudí. Daň tak zaplatia z veľkej časti spotrebitelia. No a konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov utrpí aj v kombinácii s ďalšími opatreniami z konsolidačného balíka.

Horňák dosahy ukazuje aj na konkrétnych číslach. „V roku 2024 patrila sadzba dane z príjmov pre firmy medzi najvyššie v regióne – 21 percent –, na rovnakej úrovni s Českom a jemne pod Rakúskom (23 percent),“ ozrejmuje s dôvetkom, že napríklad Maďarsko, ktoré má tiež daň z finančných transakcií, zdaňuje zisk deviatimi percentami.

Od tohto roka však daň z príjmov najväčších firiem vzrastie na 24 percent, čím sa stane suverénne najvyššia v regióne. „Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor. Výpočet však nekončí,“ dodáva s tým, že daň z finančných transakcií je ekvivalentom dvoch až troch percentuálnych bodov navyše k dani z príjmov firiem.

Zaťaženie firiem je však podľa neho vysoké aj v iných oblastiach. Dáta Eurostatu za rok 2024 napríklad ukázali, že slovenskí zamestnávatelia znášajú percentuálne tretie najvyššie nemzdové náklady práce (odvody) spomedzi všetkých krajín EÚ – medziročne tak poskočili o jedno miesto vyššie.

Zdroj: Eurostat, 2024

V rebríčku konkurencieschopnosti od inštitútu IMD dosiahlo Slovensko v roku 2024 spomedzi 67 krajín 59. priečku, čo je najhoršie umiestnenie zo všetkých okolitých krajín s výnimkou Ukrajiny. Nehovoriac o byrokracii, na ktorú upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

Celkový kontext konkurencieschopnosti by mal pri nazeraní na transakčnú daň hrať prím. Jej negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, sa nedá opomenúť.

V konečnom dôsledku toto ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a zostrujúcej sa ekonomickej situácie povedie – podľa Horňáka – k nižšiemu ekonomickému rastu. „A dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie,“ konštatuje.

Štandard oslovil viaceré banky s otázkou, či by uvítali zrušenie tejto dane. „Ako podnikateľský subjekt by sme to určite privítali. Nielenže nám to generuje agendu, ktorú potrebujeme ako banka personálne absorbovať, ale aj ako subjekt daň musíme odvádzať,“ reaguje pre Štandard hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.

Dodáva, že technické problémy v súvislosti s jej uplatňovaním od 1. apríla neevidujú. Aktuálne pracujú na funkcionalitách, ktoré pre krátkosť času do spomínaného dátumu nestihli svojim klientom priniesť. „Reklamácií máme očakávané množstvo, čiže minimálne počty,“ uzatvára hovorkyňa.

Kamenický hovorí o populistickom nafukovaní témy

Ani šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer) neostal po medializovaných informáciách koaličnej SNS ticho, no zavedenú daň naďalej obhajuje. Podľa neho je dôležitou súčasťou konsolidácie verejných financií. Rétoriku teda ani napriek kritike zo všetkých strán minister nemení.

V tejto súvislosti požiadal koaličných partnerov, aby nepomáhali opozícii rozkladať súčasnú vládu. Pripomenul, že predseda SNS dobre vie, v akom stave zdedila súčasná vláda verejné financie po tých predchádzajúcich.

Zopakoval, že nová daň má priniesť štátu 700 miliónov eur, čo by nebolo jednoduché nahradiť. Alternatívou by však podľa Kamenického bolo napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 26 percent, prípadne dane z príjmov o 13 percentuálnych bodov, čo nikto nechce.

Vďaka konsolidačným opatreniam vrátane transakčnej dane mohla vláda podľa ministra znížiť DPH na všetky potraviny, lieky, pomôcky pre ZŤP, knihy, časopisy, noviny, gastro a ubytovanie.

Od jej zavedenia sa však niekoľkokrát menila a dopĺňala, čo evokuje nedostatočnú prípravu tohto zákona. A aj keď časť kritiky padla na úrodnú pôdu a zopár zmien bolo dodatočne zapracovaných, stále sa vynárajú nové nejasnosti.

Zdaňuje sa aj prevod finančnej pomoci núdznym

Opozičné KDH v pondelok vyzvalo vládu, aby nezarábala touto daňou na úkor ľudí v núdzi, ktorým finančne pomáhajú cirkvi. Reflektovalo tak prípady biskupstiev či farností, ktoré pre transakčnú daň pošlú núdznym, chorým, nevládnym alebo ľuďom bez domova menej financií.

Vo všetkých katolíckych kostoloch na Slovensku sa totiž v nedeľu 6. apríla 2025 uskutočnila Zbierka na pomoc prenasledovaným kresťanom a utečencom. Vyhlásila ju Konferencia biskupov Slovenska, ktorá z jej výťažku podporí – v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou – prenasledovaných kresťanov a utečencov v Sýrii, Iraku a Libanone.

Hnutie konštatuje, že vláda (prostredníctvom transakčnej dane) zoberie z vyzbieranej sumy pri jej prevodoch peniaze ľuďom, ktorí nič nemajú a sú v ťažkej životnej situácii. „Naozaj je štátna kasa závislá od financií, ktoré sú potrebné pre iných? Majú transakcie súvisiace s pomocou cirkví tým, ktorí ju potrebujú, slúžiť na zaplátanie štátnej kasy?“ pýta sa opozičné KDH.

Bizarností je však viac. Daňoví poradcovia už mesiace upozorňovali na mnohé z nich. Ak má napríklad podnikateľ bankový účet vedený v Maďarsku, strháva sa z neho táto daň podľa maďarskej legislatívy. Samotná daň z finančných transakcií zrazená na maďarskom bankovom účte podlieha tiež podobnej dani platenej na Slovensku, lebo nespadá do oslobodenia.

Ide tak o duplicitné zdanenie, ale aj daň z dane. Daňový poradca Martin Tužinský na svojom facebookovom profile upozorňuje, že minimálna daň je 0,01 eura. „Takže aj keby bolo zrazených napríklad v Maďarsku (po prepočte) 0,01 eura, tak daň z finančných transakcií platená na Slovensku je 0,01 eura,“ vyčísľuje.

A to stále nie je všetko. Ak je finančná transakcia vykonaná z transakčného účtu vedeného v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa suma finančnej transakcie vykonanej na takomto účte prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný v deň vykonania finančnej transakcie.

Čiže na účely výpočtu dane nebude môcť podnikateľ, respektíve jeho účtovník, vychádzať z prepočtov vedených v účtovníctve, ale prepočítať ich musí samostatne.

Nejako konsolidovať treba

Na obhajobu tejto dane niektorými politikmi, vrátane ministra Kamenického, reagoval aj exminister práce a daňový expert Jozef Mihál. Konkrétne reflektoval argumentáciou, že ak by nebola zavedená, musela by sa zaviesť alebo zvýšiť iná taxa.

Podľa neho však stačí vrátiť 13. dôchodky do podoby štátnej sociálnej dávky s rozpočtom 80 miliónov eur ročne, čím by sa ušetrilo zhruba 800 až 900 miliónov, teda ešte viac, než štát očakáva z výberu dane z finančných transakcií.