Vládne strany len pred pár týždňami ukončili obdobie neistoty, keď mali problémy s väčšinovou podporou v parlamente. Premiér Robert Fico krízu zažehnal po rokovaniach s rebelantmi. Rudolf Huliak vedie rezort cestovného ruchu a športu. Samuel Migaľ je ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Za jeho dvojku v pozícii štátneho tajomníka na ministerstve vláda schválila Radomíra Šalitroša.
Vládna väčšina zatiaľ v parlamente funguje bez väčších problémov. Za vládne návrhy spravidla hlasuje viac ako 76 koaličných poslancov. Nemôžu si však dovoliť absencie, pretože opozícia by neprezentovaním sa chod parlamentu pozastavila. Koalícia sa celkovo opiera o 79 zákonodarcov.
Faktom je, že od ukončenia koaličnej krízy Andrej Danko verejne pomenoval ďalšie požiadavky. Adresoval ich premiérovi a predsedovi Smeru Ficovi. Ich zoznam postupne narastá. Ak chce byť Danko úspešný, tak najskôr bude svoje výhrady riešiť na pôdoryse koaličnej rady. Otázkou je, čo dokáže presadiť a aké nátlakové prostriedky použije v prípade, ak by sa mu nedarilo.
Prvý zdvihnutý prst
Po nedávnej kríze sa šéf SNS vzoprel pri hlasovaní parlamentu o vyslaní slovenských vojakov do Lotyšska v rámci mnohonárodnej brigády NATO. Vládny Smer a Hlas návrh schválili spolu s opozíciou, SNS bola proti. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) to vyhodnotil tak, že Danko si chce zdvihnúť percentá podpory medzi voličmi.
Šéf SNS dôvodil, že išlo o hodnotový postoj strany. „Je nepredstaviteľné, aby na jednej strane premiér Robert Fico chcel navštíviť Ruskú federáciu 9. mája a podávať ruky Putinovi a na druhej strane, aby Slovensko posielalo vojakov na hranice s Ruskou federáciou,“ reagovala SNS.
Neprijateľní Šefčovič a Zmeko
Po avíze o zavedení ciel zo strany USA Danko kritizoval eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý má túto tému na starosti, že nerokuje s americkou administratívou. SNS vyzvala premiéra, aby s ohľadom na dosah, ktorý bude mať zavedenie ciel na slovenskú ekonomiku, zvážil zotrvanie Šefčoviča v pozícii eurokomisára. Je známe, že SNS má dlhodobý odpor voči nemu.
Ďalšia výzva prišla od SNS ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer), aby riešil pozíciu náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka. Lídrovi SNS sa nepáčilo, že Zmeko spolupracoval za bývalej vlády s ministrom obrany Jaroslavom Naďom pri poskytnutí vojenskej techniky Ukrajine. Danko to hovoril aj s vedomím, že Zmeka za náčelníka generálneho štábu vybral v roku 2018 minister obrany za SNS Peter Gajdoš.
Transakčná daň ako experiment
Zrejme najtvrdším orieškom pre koalíciu bude snaha SNS zrušiť transakčnú daň alebo ju aspoň sčasti zmeniť. Danko v stredu oznámil, že navrhne zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov k 30. júnu a pre firmy s obratom nižším ako 100-tisíc eur do konca júla.
V nedeľnej relácii TA3 v politike označil transakčnú daň za „neetický experiment“. Najskôr sa chce dohodnúť v koalícii, ak neuspeje, príde s návrhom do parlamentu a bude mu jedno, kto bude ako hlasovať, tvrdil v nedeľu. Najnovšie chce zmeny v dani navrhnúť na budúci týždeň, respektíve na májovej schôdzi národnej rady.
Na transakčnú daň sa Danko sťažoval premiérovi v liste už vo februári počas koaličnej krízy. Bolo to v čase, keď Fico hrozil SNS a Hlasu, že ak si nevyriešia problémy s poslancami, tak zoberie zmeny vo vláde do vlastných rúk. V liste Danko spomínal, že ide o hlúpu daň a prihováral sa za šetrenie v zdravotníctve či v rezorte obrany.
Poslanec Gašpar na snahu rušiť transakčnú daň reagoval, že keď ide Dankovi o preferencie, „nie je pre neho nič sväté a môže si kopnúť aj do koaličného partnera“. Daň má priniesť štátu 700 miliónov eur. Gašpar hovoril, že spochybňovanie tejto dane znie ako sabotáž vlastnej vlády.
Jarjabek nepredpokladá vyhlásenie politickej vojny
Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek upozornil, že transakčná daň je dočasná. „Vyzerá to tak, ako keby chcel niekto niekomu svojvoľne našiť ďalšiu daň. Je to východisko z núdze,“ povedal Štandardu a odkázal, že ide reakciu na hospodárenie bývalej vlády počas pandémie COVIDU-19.
Jarjabek si však nemyslí, že Dankove výhrady smerujú k ďalšej koaličnej kríze. Tá by podľa neho nastala po tom, čo by v parlamente prestali prechádzať vládne návrhy zákonov. Nepredpokladá tiež, že by Danko predložil vlastný návrh zákona o rušení spomínanej dane a presadil ho s opozíciou.
„Niekto povedal A, musí však povedať celú abecedu. Keď to pôjde takto ďalej, tak sa to spojí s dôverou vláde, ale nepredpokladám takéto vyhlásenie politickej vojny, lebo neexistuje alternatíva. Politická budúcnosť tých, ktorí by takú vojnu vyhlásili, by asi bola zrátaná,“ dodal Jarjabek.
Danko oslovuje svojich
Výhrady šéfa SNS vníma sociológ Václav Hřích ako boj o voliča. „Andrej Danko je konzistentný. Hovorí, na čo reflektujú voliči SNS. Sú to hodnoty, ktoré komunikuje cieľová skupina, ktorú oslovoval aj pred voľbami a ktorú sa snaží oslovovať aj teraz," povedal Štandardu Hřích.
Myslí si, že voliči SNS môžu smerovať k Republike a Smeru, keďže Republika podľa sociológa komunikuje názorové veci podobne ako Danko. „Keď on komunikuje to isté, berie voličom dôvod pozerať sa po Republike. Zároveň časť voličov, ktorí zvažujú Smer a s týmito názormi Danka sú stotožnení, môžu pochybovať, či podporovať Smer alebo radšej zostať pri SNS,“ zhodnotil sociológ.
O novej kríze v koalícii by však Hřích nehovoril, kým funguje parlament a hlasovania. „Práve tie bývajú príčinou koaličnej krízy. Všetko ostatné sú verbálne vyjadrenia adresované voličom,“ uzavrel sociológ.