Štatistikov zaujímalo, či hľadať šťastie s osobou rovnakého pohlavia. Výsledky nezverejnili

Zatiaľ sa štatistici prezentovali dvomi výskumami o popularite politických subjektov. Jeden zverejnili vo februári a druhý v marci. Robí ich Centrum sociálnych výskumov, ktoré je pod Inštitútom informatiky a štatistiky (Infostat), príspevkovej organizácie Štatistického úradu SR.

Zistenia z marca ukázali podporu vládnej SNS 1,5 percenta. Popudilo to predsedu SNS Andreja Danka, v iných prieskumoch je jeho strana na tom o niečo lepšie, stále však pod hranicou zvoliteľnosti do parlamentu. Danko apeloval na premiéra Roberta Fica, aby odvolal predsedu štatistického úradu Martina Nemkyho. Ide o bývalého poslanca Smeru. Do parlamentu sa dostal aj vo voľbách v roku 2023.

V posledných rokoch bola prax, že výskumy boli doménou súkromných agentúr, ktoré ich robili zväčša na objednávku médií. Politici menej úspešných strán však zvykli byť s nimi nespokojní, považovali ich za zaujaté.

Vláda po voľbách v roku 2023 ohlásila, že ich bude robiť štát. Nešlo o nič nezvyčajné, v 90. rokoch mal prieskumy pod patronátom Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. No aj vtedy sa ocitali štátni výskumníci pod tlakom, preto sa prieskumy pod kuratelou štátnej inštitúcie zastavili.

Pestrá paleta otázok

Štatistici sa posledné mesiace pýtali v prieskumoch na široký okruh tém. Niektoré súvisia aj s minuloročnými udalosťami na politickej scéne. Otázky do prieskumov získala cez infožiadosť TV Markíza.

Štátnych výskumníkov zaujímalo, ako respondenti vnímajú zahraničnopolitické aktivity, ktoré sa týkali cesty koaličných poslancov do Moskvy a aj stretnutie premiéra Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

V ďalšej otázke mali ľudia odpovedať na sformovanie skupiny okolo poslanca Samuela Migaľa, ktorá pri hlasovaní nie vždy podporuje koaličné návrhy, či je to výraz hlbších problémov v Hlase, alebo len individuálny prejav nespokojnosti poslancov.

Opýtaní sa mali vyjadriť tiež k tomu, či považujú za pravdepodobné, alebo nepravdepodobné, že tu pôsobia sily, ktoré sa snažia ovplyvniť situáciu na Slovenskou formou politického prevratu. Alebo, kto je zodpovedný za súčasný stav štátneho rozpočtu, či sú to bývalé vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora, alebo skôr súčasná Ficova vláda.

Z minuloročných udalostí výskumníkov zaujímalo odvolávanie predsedu opozičného PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Či bol presvedčivejší koaličný argument, že išlo o zneužitie grantov pridelených niektorým členom Šimečkovej rodiny, alebo Šimečkov argument, že išlo o pomstu vlády za dobrú opozičnú prácu PS.

Prípad Kuffa a kultúrno-etické témy

Ďalšia otázka sa viazala k udalosti z leta minulého roka. Ak opýtaný nepoznal kontext, jeho odpoveď sa mu zrejme hľadala ťažšie. „Zarezonoval prípad, keď vysoký ministerský úradník počas divadelného predstavenia priamo zasiahol do jeho priebehu, aby upozornil na jeho nevhodnosť pre isté divácke kategórie. Aký je váš názor na tento počin?“ znela otázka.

Konkrétne išlo o divadelné predstavenie v obci Malá Franková v okrese Kežmarok. Prítomný štátny tajomník ministerstva životného prostredia Štefan Kuffa (nom. SNS) ho prerušil s tým, že na záver podujatia pustili „perverzný film“ v prítomnosti malých detí.

Výskumníci nasmerovali batériu otázok tiež na hodnotové a kultúrne témy. „Myslíte si, že ľudia by mali mať možnosť hľadať šťastie aj vo vzťahu s osobou s rovnakým pohlavím,“ pýtali sa. Respondenti sa mali vyjadriť aj k tomu, či by ľudia mali mať možnosť hľadať šťastie vo vzťahu s viacerými partnermi/partnerkami súčasne, a to s plným vedomím a súhlasom všetkých dotknutých osôb.

Štatistici si robia svoju robotu, hovorí Kéry

Šéf Centra sociálnych výskumov Infostatu Mário Dobrovodský podľa agentúry TASR uviedol, že prieskumy nemá k dispozícii nikto iný ako inštitúcia – ani žiadna politická strana. Prvú časť výsledkov prieskumov Infostat zverejní v druhej polovici mája, nie však prieskumy z roku 2024.

Opozičné PS chcelo, aby poslanci urobili prieskum na štatistickom úrade. Vládne strany však tento zámer v pléne parlamentu odmietli. Líder PS Šimečka tvrdil, že verejná inštitúcia v skutočnosti pracuje ako PR agentúra Smeru a robí prieskumy na témy, ktoré zaujímajú politikov najväčšej vládnej strany, čo je neprijateľné. Zároveň si myslí, že šéf štatistického úradu Nemky má odstúpiť.

Predseda zahraničného výboru parlamentu Marián Kéry (Smer) hovorí, že sú dôležitejšie veci, a ani sa s tým nemieni zaoberať. „Štatistický úrad si robí svoju robotu. Nevstupujme im do toho, aké otázky kladú ľuďom,“ povedal Kéry Štandardu.

Prieskumy do zásuvky?

Je zvláštne, že Infostat výsledky zisťovaní nezverejnil. Niektoré otázky sú naviazané na politické dianie v minulom roku. Otázna je teda aj aktuálnosť prieskumov.

„Chápal by som, keby sa jeden názor testoval každý mesiac a na konci roka je z toho nejaká štúdia, ako sa skúmaná vec vyvíjala v čase,“ povedal Štandardu sociológ Václav Hřích. Ako príklad spomenul mapovanie dôvery v štátne inštitúcie.

Za kontroverziu považuje, že prieskumy sa nezverejnili, aj keď sa platia z verejných peňazí. „Ťažko posúdiť, ako vzniká inšpirácia, na ktoré témy sa v prieskumoch pýtať. To musí vysvetľovať Infostat,“ dodal sociológ.