Veľký piatok je dňom pôstu, modlitby a spomienky na Kristovo utrpenie

Piatok utrpenia Pána, známy ako Veľký piatok, je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pripomínajúcim ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.

V katolíckej cirkvi sa v tento deň neslávi svätá omša a oltáre ostávajú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst a zúčastňujú sa na krížových cestách v mnohých mestách a obciach.

Popoludňajšie obrady zahŕňajú bohoslužbu slova, modlitbu veriacich, poklonu Svätému krížu a sväté prijímanie. Veriaci prichádzajú aj k symbolickému Božiemu hrobu.

V gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s uložením plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Evanjelici taktiež považujú tento deň za významný – v ich chrámoch sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

Veľký piatok je naprieč kresťanskými denomináciami dňom pokánia, pôstu a intenzívnej modlitby.

(tasr, lipa)