Nevzatie Bombica do väzby ukazuje nedostatky jeho súdnych obmedzení

Danielovi Bombicovi, okrem iného obvinenému aj z extrémistickej trestnej činnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky nahradil väzbu prijatím sľubu obvineného a dohľadom mediačného a probačného úradníka. Súd mu zároveň uložil povinnosť dostaviť sa k probačnému úradníkovi raz mesačne a zákaz uverejňovať príspevky na rôznych sociálnych sieťach a platformách s nenávistným obsahom.

Práve túto poslednú súdom uloženú povinnosť údajne obvinený podľa dozorového prokurátora oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky porušil, a preto prokurátor podal návrh na väzbu z dôvodu neplnenia povinností, respektíve porušenia obmedzení, ktoré mu uložil Najvyšší súd.

Následne ho polícia zadržala v blízkosti parlamentu a sudca pre prípravné konanie opätovne rozhodoval o jeho väzbe.

Sudca nevidel porušenie povinností

V sobotu 19. apríla 2025 rozhodol Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, že Bombica do väzby nevezmú. Sudca pre prípravné konanie nevyhovel návrhu prokurátora, ktorý žiadal väzbu z dôvodu údajného porušenia obmedzení uložených Najvyšším súdom, ktorý rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti nevzatiu obvineného do väzby vo februári tohto roka.

Podľa hovorkyne súdu Kataríny Kudjákovej sudca prepustil obvineného zo zadržania na slobodu, „keďže nebolo jednoznačne preukázané, že obvinený po prepustení zo zadržania vo februári 2025 porušil zákaz zverejňovať príspevky s nenávistným obsahom“.

Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné, pretože prokurátor proti nemu podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky 29. apríla.

Napriek verejnému vulgárnemu vystupovaniu obvineného sudca pre prípravné konanie nevidel problém v jeho správaní vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu.

Problém úzkej formulácie súdnych obmedzení

Problém zamietavého stanoviska sudcu k porušeniu povinností zo strany obvineného spočíva najmä v tom, že vzhľadom na obmedzenia naformulované Najvyšším súdom pre Bombica zrejme nemohol konať inak.

Pri nahradení väzby môže súd obvinenému uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Konkrétne opatrenia sú vecou úvahy súdu, no ten musí dodržiavať podmienku primeranosti s ohľadom na vznesené obvinenie.

Nejde len o gramatický výklad ustanovení trestného poriadku, ale najmä o výsledok ustálenej judikatúry súdov. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou III. ÚS 372/2018 špecificky stanovuje podmienku, že dané obmedzenia musia spĺňať požiadavku legality, legitimity a proporcionality a musia byť kvalifikované ako ústavne konformné a súladné s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súdom uložené povinnosti a obmedzenia teda nesmú byť bezbreho obmedzujúce, no zároveň musia plniť svoj účel.

Väzba bola nahradená aj pre nečinnosť polície

Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu Dana Wänkeová u obvineného videla dôvody väzby, a to obavu z úteku a pokračovania v trestnej činnosti, no vo svojom odôvodnení pomerne podrobne vysvetlila, prečo sa rozhodla väzbu nahradiť.

Ako jeden z hlavných dôvodov nahradenia väzby u obvineného videla Wänkeová aj trestuhodnú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nevykonali jediný úkon počas doby vydávacieho konania, keď bol v Anglicku.

Šéfka senátu kritizovala nečinnosť polície a prokuratúry a pre absenciu iniciatívy z ich strany nevidela dôvod držať obvineného vo väzbe, keďže štátne orgány nevyvinuli žiadnu snahu vykonávať potrebné úkony v trestnom konaní.

Táto nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní má podľa predsedníčky za následok, že po dva a pol roku od vznesenia obvinení nie je trestná činnosť obvineného „riadne identifikovaná a rozkrytá“.

Tento prvok sa pritom javí ako kľúčový v celom trestnom konaní z pohľadu toho, či ide z jeho strany o trestnú činnosť, ako to vykresľuje prokuratúra, alebo o jeho právo na slobodu prejavu, ako to tvrdí Bombicova obhajoba.

Sloboda prejavu a jej tenké hranice

Tenkú líniu medzi trestnou činnosťou extrémistického charakteru a slobodou prejavu si v tomto prípade uvedomila aj predsedníčka Najvyššieho súdu. Podľa jej vyjadrenia je rozhodovanie o verbálnych nenávistných trestných činoch delikátne, pretože „pri týchto trestných činoch sú v hre naozaj tak vysoké hodnoty, ako je sloboda prejavu“.

Ďalej uviedla, že „ak by bol štát nečinný a hluchý voči nejakým nenávistným prejavom, ktoré zakladajú trestnosť, nemožno ich prekrývať slobodou prejavu. Sloboda prejavu znamená, že každý má právo šíriť myšlienky, avšak skutočne v súlade s princípmi slušnosti a rešpektu“.

Wänkeová vzhľadom na množstvo údajných nenávistných prejavov Bombica popísaných vo vznesenom obvinení hovorí o „gradujúcej tendencii“ jeho správania, a preto považovala za nutné stanoviť mu zákaz publikovania nenávistných prejavov. Keďže pôsobí na sociálnych sieťach, zákaz sa vzťahuje práve na toto pole pôsobnosti.

Extrémizmus by sa mal obmedzovať všade

Práve v tomto bode však dochádza k pomerne spornému obmedzeniu zo strany súdu. Z pohľadu skutkových okolností obvinenia je dané uvažovanie súdu správne – Bombic údajne šíril extrémizmus na sociálnych sieťach, a preto zákaz smeroval proti tejto činnosti.

Takto formulované obmedzenie však teoreticky neporušil, čo zatiaľ neprávoplatne zhodnotil aj sudca pre prípravné konanie pri opätovnom návrhu prokurátora na väzobné stíhanie. Obvinený sa síce opakovane vulgárne správal na verejnosti a jeho prejavy mohli napĺňať znaky extrémistických trestných činov, no tieto momenty boli zachytené a zverejnené na iných miestach, ako sú jeho sociálne siete.

Zároveň platí, že aj na svojich sociálnych sieťach zverejňoval rôzne vulgárne prejavy voči iným osobám, no zrejme podľa rozhodnutia súdu nešlo o prejav extrémizmu či nenávisti.

Z pohľadu samotnej podstaty trestného činu extrémizmu je však dôležité – a tak to zamýšľal aj zákonodarca –, aby ich nešíril nielen na sociálnych sieťach, ale na žiadnej platforme, a už vôbec nie na verejnosti.

Ak by teda Najvyšší súd vnímal extrémistickú trestnú činnosť Bombica komplexne, zakázal by mu všetky nenávistné prejavy, nielen tie zverejňované na jeho sociálnej sieti. Nemožno predsa logicky akceptovať, že zverejňovanie príspevkov s hákovými krížmi na sociálnej sieti je neprípustné, ale ak ich tá istá osoba kreslí na budovy, je to v poriadku.

Zavedenie úplného zákazu nenávistných či extrémistických prejavov pre osobu obvinenú z takejto trestnej činnosti dáva z hľadiska účelu Trestného zákona väčší zmysel ako to, že sa obvinenému uloží len zákaz istej formy ich prezentácie.

V prípade úplného zákazu nenávistných prejavov by mohol mať sudca pre prípravné konanie iný názor na to, či obvinený porušuje nariadenia Najvyššieho súdu.

Prokurátor mohol konať aj inak

Prokuratúra – podobne ako to kritizoval aj senát Najvyššieho súdu vo svojom odôvodnení náhrady väzby – ani v tomto prípade nevyvinula veľkú snahu pri stíhaní Bombicovej údajnej trestnej činnosti.

Ak už prokurátor nedokázal správne vyhodnotiť jeho pomerne úzko právne vymedzené povinnosti pri jeho pôsobení v online priestore a vhodne ich odôvodniť v návrhu na jeho opätovnú väzbu, stále platí, že prokurátor vnímal jeho správanie ako šírenie nenávistných prejavov. Inak by svoj návrh na väzbu nepodal.

To znamená, že prokurátor mohol pokojne začať nové trestné stíhanie pre nové skutky s novým návrhom na väzobné stíhanie. Nie je známe, či v jeho prejavoch nevidel trestnú činnosť, ale zároveň v nich vnímal porušenie obmedzení Najvyššieho súdu, alebo v nich trestnú činnosť videl, no rozhodol sa ju nestíhať – v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami.

V každom prípade ide o zlyhanie prokuratúry a víťazstvo hrubého slovníka jedného obvineného.

Konečné slovo bude mať opäť Najvyšší súd, ktorý už mal v tomto prípade odlišný názor ako špecializovaný trestný súd. A ak stále platí výstraha Wänkeovej o „správaní sa“ obvineného, je len ťažko predstaviteľný iný záver ako väzobné stíhanie Daniela Bombica.

On do tej doby podľa vlastných slov „nikdy neprestane“ s uverejňovaním podobných výrokov, pre ktoré je momentálne stíhaný.