Čo so zvýšením platov pre politikov? Poslanec Jarjabek ponúka riešenie

Štát potrebuje naliehavo šetriť pre zlý stav verejných financií. Musí nájsť zhruba dve miliardy eur na budúci rok. Pred časom takúto sumu spomenul minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Len cestou zvyšovania daní vláda nepôjde, minister by chcel viac sporiť na strane výdavkov štátu. Pokiaľ ide o platy vrcholových politikov, nie sú významnou položkou pre štát, ich zmrazenie má však symbolický význam pre bežných ľudí.

Pripomeňme, že podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve za rok 2024 dosiahla 1 524 eur, medziročne vzrástla o 94 eur. Základný plat poslanca by mal teda vzrásť o 282 eur. Jeho výška sa vypočíta ako trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za minulý rok.

V roku 2024 zákonodarcovia poberali plat 4 076 eur. Okrem toho majú nárok aj na paušálne náhrady. Poslanec s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji dostával vlani náhrady 2 574 eur a poslanec mimo Bratislavského kraja 3 003 eur.

Príjmy ministrom vlani narástli

Členovia vlády si príjem zvýšili minulý rok vo februári vďaka paušálnym náhradám. Ministri tak urobili uznesením. Ak by si chceli priamo zvýšiť plat, bránila im v tom dlhová brzda štátu. Je potrebné dodať, že v tom čase sa plat ministra a poslanca veľmi nelíšil.

V minulosti mali paušálne náhrady členov vlády pevnú sumu. Teraz sú stanovené v prípade premiéra ako 4,5 násobok a pri ministrovi ako 3,1 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Paušálne náhrady sú v čistom, nepodliehajú zdaneniu. Príjem predsedu vlády bol vlani po zvýšení mesačne približne 11 200 eur a ministra 8 600 eur.

Zníženie platov politikov ako „prd do Stromovky“

Minulý rok v jeseni sa na úrade vlády zišli predstavitelia politických strán s premiérom Robertom Ficom, aby diskutovali o ozdravení verejných financií. Na pretras prišla aj otázka zníženia platov ústavných činiteľov, čím by štát získal dva milióny eur.  

„Musíme niekde nájsť 2,7 miliardy eur, aby sme dali verejné financie do poriadku,“ vyhlásil vtedy Fico. Podľa neho sa môžu znížiť platy členov vlády a ministrov, „je to prd do Stromovky, nerieši to absolútne nič“.

Matovičova rada koalícii

Hnutie Slovensko však otázku platov politikov oživilo. Do parlamentu predložilo novelu zákona na zmrazenie platov prezidenta, poslancov a ich asistentov vrátane výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie na úroveň roka 2024. Keďže spätne by bolo zníženie platov v rozpore s ústavou, navrhlo, aby sa v druhej polovici roka 2025 platy znížili o dvojnásobok sumy, o ktorú sa im platy zvýšia v prvom polroku.

Parlament o návrhu hlasoval na záver schôdze pred veľkonočnými sviatkami. Nepodporili ho poslanci koalície, ktorá tento krok vopred avizovala. „Je to na vás, my vám v dobrom radíme, hlasujte za tento návrh zákona, lebo keď ho nepodporíte, je to ďalší krok do pekla na veľkom bielom koni, o ktorom tu rozpráva Robert Fico,“ vyhlásil v parlamente líder hnutia Slovensko Igor Matovič.

Zlý návrh Matovičovho hnutia, odkazuje koalícia

Predseda klubu Hlasu Róbert Puci tvrdí, že koalícia príde s vlastnou legislatívnou iniciatívou. Podľa pravidiel rokovania parlamentu to však nemôže byť skôr ako šesť mesiacov po rozhodnutí o návrhu v tej istej veci, ktorí predložili matovičovci. Poslanec Puci ich návrh označil za zlý a nevykonateľný.

Poslanec Karol Farkašovský (SNS) hovorí, že matovičovci majú typický oportunistický postoj. „Čo im bránilo zmraziť platy poslancov, keď boli vo vláde a mali pohodlnú ústavnú väčšinu v parlamente. Vtedy na to bol tiež dôvod – covid. Teraz vykrikujú, vtedy ticho mlčali a nič neriešili,“ povedal Farkašovský Štandardu.

Nemusia to zobrať

Za väčší problém ako zmrazenie platov ústavných činiteľov považuje podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek ich rozmrazenie. Poukázal na dávnejšie rozhodnutie ústavného súdu, kedy sa museli peniaze ústavným činiteľom spätne vracať. Problém podľa neho je, že na platy poslancov sú napojené aj platy sudcov, ktorí sú nezávislou mocou v štáte.

„Keď vám dá niekto o dvesto eur viac, nemusíte to zobrať. Môžete to vrátiť do rozpočtu. Tak nech tie peniaze vrátia do rozpočtu, alebo keď ich poslanci preberú, nech ich darujú niekomu, kto to potrebuje,“ povedal Jarjabek Štandardu o východisku pre politikov. Poznamenal, že podporuje deti aj seniorov, ale verejne o tom nehovorí. Vyjadrenia opozície označil za demagógiu, lebo „tí, ktorí najviac vykrikujú o tom, že si máte zmraziť platy, tí potom po chodbách parlamentu hovoria, aby ich nezmrazili“.

Špecifický rok 2025

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) si netrúfa tipovať, či koalícia príde s návrhom na zmrazenie platov. „Ja som hlasoval aj teraz za návrh hnutia Slovensko zmraziť platy poslancov. Pravda je taká, že v čase, kedy koalícia ordinuje šetrenie, tak určite by sme mali byť ako poslanci s ľuďmi na jednej lodi,“ zhodnotil pre Štandard.

Nie je však fanúšikom zmrazovania platov na osem rokov, ale tento rok je podľa neho tak špecifický, že šetrenie postihne veľa ľudí, či už sú to transakčná daň, DPH, odvody alebo poplatky. „Preto by mali mať platy zmrazené aj poslanci,“ zdôraznil s dôvetkom, že štát má predovšetkým šetriť na sebe.

Otázku darovania sumy, o ktorú sa poslancom zvýšia platy, komentoval Viskupič príkladom z obdobia Matovičovej vlády, kedy sa zriadil fond vzájomnej pomoci počas pandémie covidu. „Vieme, ako to dopadlo. Jeden mesiac tam nejakí poslanci niečo dali, ďalší už nie. Kto chce niečo darovať, tak potichu pomôže,“ dodal Viskupič.