Štát opäť naháňa miliardy. Tentokrát sľubuje pri konsolidácii viac šetriť, ako zdaňovať

Ešte koncom januára zaznela na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory z úst ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) čiastka, ktorú je potrebné dostať do rozpočtu krajiny v rámci krotenia verejného dlhu.

Ozdravovanie verejných financií, ako sa zvykne konsolidácia nazývať, musí totiž pokračovať. "Minimálny objem, ktorý musíme (v konsolidácii) urobiť, je 650 až 700 miliónov eur. Ambícia ministerstva financií je niekde na úrovni 800 až 850 miliónov eur," avizoval vtedy šéf rezortu.

Na tej istej akcii predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth zopakoval, že konsolidácia by sa mala sústrediť skôr do roku 2026, keď Slovensko bude mať ešte k dispozícii peniaze z plánu obnovy.

Mal pritom na mysli, aby sa neodkladala do volebného roku 2027. "Vo výdavkoch sa treba sústrediť na bežné výdavky, ale neznižovať verejné investície. Na výdavkoch je potrebné sa snažiť o trvalé riešenia, teda mať adresnosť výdavkov, nie plošné," dodal.

Štandard už vlani v novembri zároveň poukázal na to, o čom už teraz otvorene prehovoril aj šéf rezortu financií. Konsolidácia skôr hľadala zdroje, z ktorých by natieklo do štátu viac, než by sa sústredila na to, kde ušetriť.

Plošné opatrenia už neobstoja

Existuje výrazný priestor na výdavkovej strane, najmä čo sa týka úspory na výplate 13. dôchodkov, ktoré sú podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka v dnešnej situácii a implementovanej podobe neudržateľné. "V súbehu s konsolidačnými opatreniami naďalej vidíme priestor v prehodnotení plošných opatrení či v príliš štedrej sociálnej politike štátu," doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.

To si evidentne uvedomuje aj Kamenický, ktorý začiatkom marca v diskusnej relácii Sobotné dialógy na STVR už hovoril o krotení výdavkovej strany. Okrem iného však prezradil aj objem, ktorý v horizonte jedného mesiaca poriadne poskočil, a to na zhruba dve miliardy eur.

Konkrétne opatrenia však neprezradil. "Ja osobne budem navrhovať, aby sme oveľa viac konsolidovali na výdavkovej strane, to znamená na šetrení, na efektívnejšom vynakladaní peňazí," priblížil s dôvetkom, že priestor na príjmovej strane sa skutočne znižuje a zvyšovať dane donekonečna nie je možné. Napriek tomu sa nájdu výnimky, pričom spomenul zhodu pri dani z hazardu.

Skok o viac ako miliardu odôvodnil tým, že bude potrebná revízia plánu obnovy, okrem toho sa budú navyšovať platy učiteľov, no na krk dýchajú štátu aj riziká v zdravotníctve či kompenzácie vysokých cien energií. Kamenický nezabudol zmieniť ani adresnú energopomoc, ktorú by do budúcna preferoval. Diskutovať sa bude podľa neho aj so samosprávami o tom, aby nemali dodatočné požiadavky na štátny rozpočet.

Minister dodal, že kým nebude zhoda v koalícii, detaily sa nedozvie nikto. Jedno je však isté. Neexistuje konsolidácia, ktorá sa nedotkne ľudí. No a okrem 13. dôchodkov je tu ešte pripravovaná reforma financovania sociálnych služieb, o ktorej dlhodobo hovorí šéf rezortu práce Erik Tomáš (Hlas).

Tá totiž podľa neho konsolidáciu výrazne navýši. "Pripravujeme reformu financovania sociálnych služieb, ktorá je naviazaná na plán obnovy. Táto reforma bude stáť stovky miliónov eur," pripustil Tomáš. Reakcia opozície je jednoznačná. Štát by podľa nej mal na svojich výdavkoch šetriť, napríklad aj zrušením nepotrebných ministerstiev.

Ušetriť dve miliardy by podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej z opozičnej SaS malo ročne stáť každého Slováka 800 eur. V tejto súvislosti poukázala aj na výšku trinástej penzie, ktorá toto u dôchodcov sumou vyše 660 eur nepokryje, a v konečnom dôsledku zostanú seniori v mínuse.

Kabinet chce opäť zostaviť konsolidačný tím

V minulom týždni sa k deficitu verejných financií vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. "Ako budúcoročný cieľ je stanovená úroveň deficitu 3,7 percenta hrubého domáceho produktu. Na splnenie tohto cieľa by podľa aktuálnych odhadov mali byť prijaté trvalé opatrenia v celkovej výške 1,8 miliardy eur," priblížila.

V roku 2027 by podľa aktuálnych odhadov boli potrebné dodatočné opatrenia v objeme 1,5 miliardy eur, ak by mal byť splnený cieľ deficitu - tri percentá HDP. Aj rada aktualizovala čísla na základe už ohlásených opatrení zvyšujúcich deficit, napríklad platy v školstve. Pripomenula však, že medzi nimi nie je zahrnuté ďalšie pokračovanie dotácií na plyn a kúrenie pre domácnosti.

Rada tiež vyčíslila, že tohtoročná konsolidácia dosiahla podľa jej výpočtov 1,4 miliardy eur. "V prípade pokračovania plošného dotovania cien energií by si kompenzácia týchto nákladov vyžadovala dodatočné opatrenia vo výške 600, respektíve 400 miliónov eur," upozornili analytici.

Zamestnávateľom pritom dáva zabrať už prijatý konsolidačný balíček a ocenili by, ak by pripravované zmeny boli efektívne a nemali negatívny vplyv na konkurencieschopnosť firiem či hospodársky rast. "Dôležité je zníženie prevádzkových výdavkov štátu a efektívne využívanie zdrojov Európskej únie," povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Uvítali by aj zapojenie do odbornej diskusie či predloženie konkrétnych návrhov na redukciu výdavkov verejnej správy, aby bol dosah na podnikateľské prostredie a zamestnanosť čo možno najmenší. Ich žiadúcu účasť na tomto procese 3. marca po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR potvrdil aj minister práce. "Vláda pred dvoma týždňami rozhodla, že sa opäť zostaví konsolidačný tím, ktorý, samozrejme, bude zohľadňovať aj politické hľadiská jednotlivých koaličných partnerov," dodal Tomáš.

Republiková únia zamestnávateľov zas trefne poukázala na to, že expertov z podnikateľského prostredia by mali prizvať aj z dôvodu, aby sa vyhli chybám a nedostatkom ako v prvom konsolidačnom balíčku. Výsledkom rokovaní by podľa jej prvého viceprezidenta Mária Lelovského mali byť také návrhy, ktoré zaťažia hospodársky rozvoj krajiny a podniky čo možno najmenej.

Na rozdiel od zástupcov zamestnávateľov apeluje Konfederácia odborových zväzov na zvyšovanie daní prostredníctvom zmeny daňového mixu. "Podľa nášho názoru by potrebné financie do rozpočtu mali byť zabezpečené v prvom rade zmenou filozofie daňového mixu, a to napríklad zvýšením sadzby dane z dividend, znovuzavedením daňových licencií, zavedením progresivity do daňového systému, zavedením majetkových daní a zvýšením dane z nehnuteľností, rešpektujúc však sociálnu štruktúru obyvateľstva a cenové mapy," vysvetlili odborári.

Navrhujú aj zavedenie daní z negatívnych externalít, ako napríklad už spomínaná daň z hazardu, ktoré nie sú z pohľadu konfederácie problematické, keďže sú uvaľované zvyčajne na zdraviu škodlivé správanie či návyky. Konfederácia je presvedčená, že v prípade zvyšovania daní je potrebné viac zaťažiť kapitál, ale daňovo-odvodové zaťaženie práce znížiť.

Čo sa týka úspor, tie by mal podľa odborárov štát zabezpečiť zvýšením efektivity, a to prostredníctvom transparentného verejného obstarávania či centralizovaným nákupom tovarov a služieb. "Pri zvýšenej elektronizácii a digitalizácii verejnej správy a jej procesov nastanú aj prirodzené posuny v štruktúre zamestnancov verejnej správy," doplnili.

Najnovšia suma výrazne prekračuje dve miliardy

Konečný objem pripravovaných opatrení však ešte nie je definitívny. Aktuálny týždeň totiž prináša ešte vyššie číslo. V relácii televízie TA3 V politike z 9. marca premiér Robert Fico (Smer) ďalšiu konsolidáciu vyčíslil už na 2,3 až 2,4 miliardy eur.

Aj on vidí priestor, ako to dosiahnuť - v audite úradníkov štátnej aj verejnej správy a v adresnej energopomoci či v investíciách. Cestou by podľa premiéra bolo zaoberať sa parametrom optimálneho počtu úradníkov na tisíc obyvateľov.

Slovensko je podľa neho veľmi komplikované z hľadiska fungovania - máme miestnu samosprávu, mestá a obce, máme regionálnu samosprávu, to znamená vyššie územné celky, a máme štát, štátnu správu. "Dajme to dohromady a spýtajme sa na tých 5,5 milióna obyvateľov, čo je štandard. Možno budeme prekvapení, o koľko máme viac štátnych úradníkov, ako by sme očakávali," doplnil.

K slovu sa tak konečne dostáva ukončenie helikoptérovej energopomoci. Adresná by totiž bola jednoznačnou úsporou pre rozpočet. Podľa Fica sa novému nastaveniu rezort hospodárstva pod vedením ministerky Denisy Sakovej (Hlas) venoval, no pre nedostatok času na prípravu ju nízkopríjmovým skupinám obyvateľov doteraz nenavrhol.

To by sa konečne mohlo zmeniť, keďže vláda 12. marca schválila nový návrh, ktorý do parlamentu posiela v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom na jeho vypracovanie bola podľa rezortu hospodárstva potreba vytvorenia legislatívneho rámca pre zber a analýzu sociálno-ekonomických údajov.

V budúcom roku bude síce pomoc na drahé energie pre domácnosti pokračovať, avšak na vykurovanie bazénov by ju už nemal dostať nik. Podľa nového usmernenia by mala byť adresná a dostať by ju mali zraniteľní odberatelia ohrození energetickou chudobou.

Základom k znižovaniu deficitu by mal byť masívny rast ekonomiky

Zverejnené februárové dáta o stave hospodárstva zatiaľ o nejakom významnom naštartovaní nesvedčia. Pomalší rast slovenskej ekonomiky v tomto a budúcom roku oproti predchádzajúcim očakávaniam Kamenický odôvodnil externými vplyvmi, najmä problémami Nemecka.

Tie sa prenášajú aj do slabšej domácej spotreby či ziskovosti firiem. Externé neistoty podľa neho následne ovplyvňujú obyvateľstvo a prejavujú sa v menšej domácej spotrebe. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už v čase hodnotenia návrhu rozpočtu v novembri 2024 identifikovala riziká, na základe ktorých odhadla výpadok daní pre rozpočet.

Nad rámec týchto rizík bol oproti septembru identifikovaný aj horší vývoj u našich obchodných partnerov v EÚ, najmä Nemecka, slabnúci dopyt v Číne či turbulentná geopolitická situácia a pokračujúca vojna na Ukrajine. "Tieto faktory prispeli k negatívnemu vývoju na komoditných trhoch, ktorých dynamika v značnej miere ovplyvňuje výkon malých, proexportne orientovaných priemyselných ekonomík, ako je tá slovenská," konštatujú pre Štandard ekonómovia z RRZ.

Očakávané oživenie ekonomického rastu v zahraničí sa odsúva a predlžuje, čo výraznejšie ovplyvní aj ekonomiku Slovenska v tomto roku. Nejde iba o výpadok príjmov, ale o kombináciu rozdielov vo vybraných príjmoch a výdavkoch verejnej správy, ktoré sú prognózované. "Odhad pre daňové a odvodové príjmy na rok 2025 poklesol o 518 miliónov eur," vyčísľujú analytici.

Výpadky sú vo všetkých hlavných daniach, najviac však pri dani z príjmu právnických osôb vo výške 378 miliónov eur. Dôvodom je najmä zhoršenie makroekonomických predpokladov, ktoré konkrétne pri týchto firmách súvisia so zreálnením dosahu konsolidácie na ich hospodárenie. "Negatívne pôsobí aj pesimistickejší vývoj ziskovosti firiem v roku 2024, čo sa následne premieta aj do ďalších rokov," dodáva RRZ.

Odhad nedaňových príjmov narástol o 85 miliónov eur, predovšetkým z dôvodu očakávania vyššieho príjmu z dividend. Odhad vybraných výdavkov poklesol o 65 miliónov eur. "Stojí za tým najmä nižší odhad počtu ľudí v predčasnom dôchodku (úspora 73 miliónov eur)," vyčísľuje inštitúcia.

A keďže ich makroekonomická prognóza je konzervatívnejšia, odhadujú ešte väčší daňový výpadok. "Pre splnenie cieľa znížiť deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu do konca volebného obdobia budú podľa našich odhadov potrebné opatrenia spolu za 3,1 miliardy eur," uzatvára rada.