Jonathan Eyal, zástupca šéfa think tanku RUSI, povedal, že dohoda je lepšia ako tá, ktorú trumpovci presadzovali začiatkom roka. Vysvetlil, že Ukrajine nenavrhuje obmedziť veľkosť armády a nezakazuje spojencom Kyjeva pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci.

Rusko podľa neurčitého vyjadrenia Trumpa s dohodou už súhlasilo. Skoršiu ukrajinskú odpoveď na návrh však podľa očakávaní možno zhrnúť do dvoch slov: ani náhodou.

Američanov (a na prekvapenie zrejme nielen ich) toto nemenné nastavenie rozčúlilo.

Zrejme preto prišlo k zrušeniu stredajšej schôdzky Ukrajiny a jej spojencov v Londýne, respektíve k jej zdegradovaniu z ministerskej úrovne na úroveň vyššie postavených diplomatov. Ozrejmime, že práve v britskej metropole mala Ukrajina dostať finálnu ponuku na stôl.

Pár hodín po tom Trump na sociálnej sieti skonštatoval, že Zelenskyj len predlžuje „krvavý kúpeľ“, obvinil ho z toho, že nemá „žiadne karty“ a nazdáva sa, že stojí pred voľbou „mať pokoj alebo bojovať ešte tri roky, kým stratí celú krajinu“.

Zaujímavosťou je, že ružové okuliare si už skladajú aj tradične dezorientovaní Európania. Aspoň podľa denníka Financial Times. Ten informoval, že Nemci, Francúzi a Briti pracujú na kompromise, ktorý by Kyjevu umožnil vyhnúť sa prekročeniu svojich „červených čiar“, no zároveň by ho posunul smerom k územným ústupkom.

Zelenského negatívny postoj je, samozrejme, sčasti pochopiteľný. Ukrajincom až na omrvinky washingtonský plán neprináša prakticky nič, nemá ďaleko od kapitulácie a ak by ho bez námietok prijal, tamojší nacionalisti by ho za to zničili (dúfajme, že len verbálne a nie fyzicky).

Americká predstava konca vojny sa však opiera o jeden veľmi silný parameter – hovorí sa mu realita.

Totiž, jedinou silou, ktorá aspoň teoreticky dokáže Rusov efektívne vyhnať z východnej Ukrajiny a Krymu je armáda USA, čo neznamená nič iné ako plnohodnotnú tretiu svetovú vojnu, v lepšom prípade konvenčnú, v horšom jadrovú.

Keďže scenár kolektívneho ugrilovania sa v jadrovom ohni nie je v záujme nikoho, Kyjev by mal nad akceptovaním amerického návrhu predsa len porozmýšľať. Nie pre to, že je morálne a právne v poriadku, ale pre to, že je jediný možný.

Každým ďalším dňom pestovania nereálnych vízií Ukrajina riskuje stratu poslednej priazne USA (a možno aj niektorých kľúčových európskych krajín), čo bude mať v nasledujúcich mesiacoch a rokoch zásadný dosah na jej životaschopnosť.

Nehovoríme len o strate ďalších ľudských životov a území, ale aj o hroziacom ekonomickom a sociálnom kolapse štátu ako takého, ktorý dosiaľ nenastal jedine pre vystretú ochrannú ruku Západu.

Zhrnuté a podčiarknuté: Ukrajina naozaj nemá dobré možnosti, ale len zlé a horšie.

Tie prvé sa vyčerpali už pred vyše desiatimi rokmi, keď po štátnom prevrate začala nezmyselnú vojnu proti sebe samej.