Solivar sa môže prepadnúť. Prešov žiada štát o pomoc, inak vyhlási krízový stav

Problém s vytekajúcou soľankou, teda s vodným roztokom soli, sa ťahá už pätnásť rokov. Doteraz sa nenašiel nikto kompetentný, kto by zastavil takzvanú tikajúcu bombu starého banského územia. Soľanka ohrozuje pôdu, okolité záhrady, domy aj ľudí, ktorí sa v blízkosti dobývacieho priestoru chodia prechádzať.

Vrty v dobývacom priestore Prešov I – Solivary sú v súčasnosti v zlom stave. Dôvodom je poškodenie tesnosti sond vplyvom skorodovania uzáverov, čo spôsobuje vytekanie soľanky do voľného priestoru. Mesto Prešov tak ohrozuje slaný prameň z podzemia, ktorý sa postupne tlačí na povrch.

Zodpovednosť za dlhodobo neriešený stav nechce nik prevziať. Na sanáciu územia či opravu hláv skorodovaných vrtov, cez ktoré slaná tekutina vyteká, kompetentní dosiaľ nedokázali nájsť peniaze.

Problémom bol aj vlastník dobývacieho územia. Tým bola - dnes už neexistujúca - obchodná spoločnosť Ekofarma s. r. o., ktorá nijako nekonala a územie ani nijako nezabezpečila. Žiadny potenciálny nový vlastník oň neprejavil záujem.

Vlastníka vymazali z obchodného registra

Ešte pred dvoma rokmi zvolal primátor mesta Prešov stretnutie, na ktorom sa dohodli na žiadosti o vymazanie tejto spoločnosti z Obchodného registra, čím sa otvorili nové možnosti riešenia bývalého banského územia. Žiadal totiž ministerstvo životného prostredia (MŽP) o zapísanie tohto územia do registra starých banských diel.

„Sanácia a zodpovednosť za tento priestor by sa týmto spôsobom dali vyriešiť prostredníctvom ministerstva hospodárstva. Prišla nám však zamietavá odpoveď, voči ktorej sme sa odvolali a momentálne čakáme, ako k tomu pristúpi envirorezort,“ uviedol Oľha.

Primátor zvolal pracovné stretnutie k tejto téme aj uplynulý týždeň. Prizval naň banskú odborníčku Vieru Ježíkovú aj zástupcov ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Ústrednou témou boli výsledky geologickej štúdie, ktorú na pokyn rezortu hospodárstva vykonal na danom území Štátny ústav Dionýza Štúra.

Na jej základe sa mal určiť ďalší postup, ako vrt zabezpečiť, prípadne odstrániť. Financovalo ju ministerstvo hospodárstva sumou vyše 64-tisíc eur. Schválil ju envirorezort.

Zo štúdie dnes vyplýva, že územím preteká Barackého potok, ktorý vykazuje zvýšené hodnoty soli a chloridov, ktoré prevyšujú hygienické normy. Dochádza k výtoku soli, ktorá ostáva na povrchu. Územie postupne klesá, pričom ide o pokles v centimetroch.

„Potvrdila sa aj možnosť prepadu celého územia. Identifikovala najohrozenejšie časti,“ vysvetlil primátor, ktorý dodal, že takýto zosun tam bol už v roku 1982 a v roku 2018 došlo k ďalšiemu prepadu tohto územia.

Bohatstvo, ktoré nevieme využiť

Spoluautorka štúdie, ktorá sa dlhodobo venuje tomuto dobývaciemu priestoru a je bývalou zamestnankyňou Solivarov, Viera Ježíková vraví, že čas ide proti územiu. Spolu s ďalšími kolegami vypracovala pôvodnú štúdiu rovnakého typu ešte v roku 2010. Jej súčasťou bolo aj vyčíslenie nákladov na sanáciu priestoru. Dnes už táto cena niekoľkonásobne vzrástla.

„Vrty starnú, dochádza k ich deštrukcii. Rastú ceny ocele, pažníc a opráv. Je to veľký skok, v súčasnosti vychádzajú náklady na zhruba 30 miliónov eur. Ale technický stav nikto v tej zemi nevidí, môžu ešte narásť,“ upozornila.

Ako ďalej uviedla, s likvidáciou banských diel začali ešte počas fungovania Solivarov.

„Robili sme ťažbu so základkou. Vo vyluhovanej kaverne, ktorá vznikla po vyťažení soli, je nejaký nerozpustný materiál, ktorý ostal z ložiska. Ale časť je zaplnená soľankou. Tú treba dostať na povrch a zaplniť tento priestor nejakým pevný materiálom, napríklad pieskom,“ uviedla postup, akým by bolo vhodné postupovať aj v súčasnosti.

So smútkom v hlase dodala, že ju mrzí, že o ťažbu v danom území nemá nikto záujem. Soľ podľa jej slov je veľmi kvalitná a dá sa využiť na množstvo spôsobov.

„Napríklad na výrobu jedlej soli, alebo tabliet do umývačky, na rôzne liečebné procedúry a produkty. Máme tu takéto bohatstvo a nevieme ho využiť,“ skonštatovala.  

Na stole je aj možnosť vyhlásenia mimoriadnej situácie

Odborníčka upozornila, že ak sa vylúhované priestory nezasypú, dôjde k prepadu terénu, taktiež k prepojeniu vrtov so šachtou Leopold, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a dôjde k jej deštrukcii.

„Môže tam však aj niekto prísť o život, lebo ľudia tam chodia na prechádzky, chodia tam zvedavci, niektorí si naberajú Soľanku z vrtu. Je to veľmi nebezpečné,“ upresnila Ježíková.

Zo stredajšieho stretnutia primátora a ďalších kompetentných vyplynuli tri roviny riešenia tejto dlhoročnej envirozáťaže. Podľa viceprimátora mesta Prešov Petra Krajňáka je prvým riešením obnovenie ťažby za 30 miliónov eur, pričom proces zatláčania územia by trval odhadom jedenásť rokov.

Druhou  možnosťou je sanovanie hláv vrtov za desiatky tisíc eur odborne spôsobilou osobou, alebo spoločnosťou, a treťou možnosťou je zabezpečenie poriadku v tejto lokalite.

Oľha vidí riešenia dve. „Buď si envirorezort splní zákonnú povinnosť a zapíše dané územie ako staré banské dielo, alebo prichádza do úvahy, že mesto Prešov by malo urobiť právnu analýzu pre prípadné vyhlásenie mimoriadnej situácie,“ uviedol po rokovaní s tým, že náklady na ochranu obyvateľstva a územia by v tomto prípade znášal štát.

Zatiaľ je mesto pripravené urobiť čiastočné kroky a to ohradenie územia, osadenie výstražných tabúľ a vykonávanie častejších kontrol mestskou políciou, aby sa na nebezpečnom pozemku nezdržiavali žiadne osoby.  

Naďalej čakajú na odozvu ministerstva životného prostredia, voči ktorého rozhodnutiu o nezapísaní územia do starých banských diel sa odvolali. Čas na odpoveď stanovil primátor na koniec leta 2025.

„Po pätnástich rokoch sa situácia sústavne zhoršuje a nebudeme čakať na to, kedy prvýkrát to územie spadne a potom ho budeme s oveľa vyššími nákladmi sanovať,“ dodal.

MŽP: Zapísanie do registra nemá na likvidáciu vplyv

Envirorezort zareagoval, že ťažobné vrty sú dlhoročným problémom, no jeho riešenie spadá predovšetkým pod banskú legislatívu. Tá je v kompetencii ministerstva hospodárstva. MŽP v súvislosti so zapísaním Solivarov medzi staré banské diela požiadalo priamo rezort hospodárstva o výklad banského zákona.

„Faktom však je, že Ministerstvo životného prostredia v ničom nebráni rezortu hospodárstva už v súčasnosti konať v likvidácii ťažobných vrtov. Register starých banských diel plní výlučne evidenčnú funkciu, a teda nemá žiaden vplyv na ďalší postup rezortu hospodárstva, spojený s realizáciou bezodkladných nápravných opatrení,“ uviedol komunikačný odbor envirorezortu.

Svoje úlohy si vraj plní a je súčinné pri riešení problému. Upozorňuje na fakt, že to bol práve vicepremiér a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, ktorý po nástupe do funkcie zabezpečil Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra rozpočtové krytie novej štúdie stavu vplyvu lúhovacieho poľa Prešov I. – Solivary na abiotické zložky životného prostredia v lokalite Solivary Prešov.

„Štúdia potvrdila, že ťažobné vrty majú negatívny vplyv na životné prostredie a zvyšujú eróziu pôdy, spôsobujú pokles povrchu terénu, pričom soľanka vyteká z ťažobných vrtov a negatívne ovplyvňuje podzemné vody či vody neďalekého Barackého potoka,“ uvádza ministerstvo s tým, že štátni geológovia preto odporúčajú vykonať opatrenia na okamžité zastavenie vytekania soľanky technickými prostriedkami a čo najskoršiu likvidáciu ťažobných vrtov.

„Nápravné opatrenia musí vykonať príslušný Obvodný banský úrad, respektíve ministerstvo hospodárstva. O týchto skutočnostiach boli informovaní aj predstavitelia samosprávy,“ dodal rezort.

Upozornil, že na likvidáciu vrtov nie je možné využiť ani prostriedky Environmentálneho fondu, pretože tie sú určené predovšetkým na budovanie vodárenskej infraštruktúry, kde má Slovensko niekoľkomiliardový investičný dlh.

Ministerstvo hospodárstva na otázky do našej uzávierky nezareagovalo.

Stáročná tradícia ťaženia soli

Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa poznali už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v 9. a 10. storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu.

Solivar v Prešove je národná kultúrna pamiatka a patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. Prešovské Solivary, kde sa stáročia ťažila a spracovávala soľ, ukončili činnosť v roku 2009. Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť.