V kombinácii so zápasom proti transideológii – ktorú pre konzervatívnych voličov podával vo forme „ochrany ženských práv“ – sa tak ukázal byť voliteľným pre väčšinu Američanov.
Ešte v lete 2024 pritom sľuboval, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“ od inaugurácie, od októbra však s touto frázou skončil. Mierotvorné úsilie však skutočne spustil od prvého dňa, pričom sa na pozícii vrcholného vyjednávača už stihli vystriedať dvaja muži. Generála Keitha Kellogga nahradil investor Steve Witkoff.
Američania a Rusi vo februári začali sondážne rokovania ohľadom rusko-ukrajinskej vojny, ministri zahraničia oboch veľmocí sa stretli v Rijáde. Podľa amerického ministra Marca Rubia prebiehali v otvorenej atmosfére, jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov ich tiež ohodnotil pozitívne.
Zmena amerického prístupu po voľbách sa však naplno ukázala počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome, kde sa koncom februára pohádal s Trumpom a jeho viceprezidentom JD Vanceom. Tí ho obvinili z nevďaku a odkázali mu, aby sa vrátil, „keď bude pripravený na mier“.
Priame rusko-ukrajinské rokovania sú však stále v nedohľadne, čo Trumpovu administratívu viedlo k posledným vyhláseniam – ak sa vyjednávania aspoň o prímerí nepohnú smerom k „pokoju zbraniam“, Washington zo svojej sprostredkovateľskej úlohy odstúpi.
Deportácie možno nebudú potrebné, Trump odradil migrantov už svojím víťazstvom
Najvýznamnejšou témou volieb v roku 2024 bola podľa prieskumov amerických médií „nelegálna migrácia“ a „bezpečnosť hraníc“, Trumpova vláda sa preto v najväčšej miere zhostila práve týchto fráz. Po inaugurácii sa jeho nominanti na ministrov bezpečnostných rezortov zaviazali, že budú zverejňovať každodenné údaje o deportáciách nelegálnych migrantov.
Právnym rámcom pre deportácie opakovane trestaných Neameričanov je zákon Laken Riley Act, ktorý republikáni nazvali podľa 22-ročnej študentky, ktorú autom zabil občan Venezuely počas opitosti. Zákon umožňuje ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť (DHS) zadržať a deportovať každého migranta obvineného z trestného činu.
Štandard sa už téme deportácií venoval, pričom sme spresnili, že pokračujú pomalším tempom, než Trumpova administratíva pôvodne sľubovala. Na sociálnych sieťach sa tiež začala šíriť skepsa, rôzni anonymní používatelia kritizovali najmä to, že sa počty deportovaných potichu prestali zverejňovať.
Ako však pripomenuli tamojšie médiá, nelegálnych migrantov, ktorí smerovali do USA, odradilo Trumpovo volebné víťazstvo, v dôsledku čoho sa buď zastavili v Mexiku alebo sa vrátili do svojich domovských štátov.
Na deportácie však médiá nedávno upriamili pozornosť, keď opoziční demokrati vyrukovali s tvrdením, že DHS omylom deportovalo migranta Kilmara Abrega Garciu. Salvádorčan žijúci v štáte Maryland bol zatknutý pre podozrenie z členstva v „narkoteroristickej“ organizácii MS-13.
Argumenty ministerstva spočívali v tom, že sa Garcia stretával s ľuďmi, ktorí dokázateľne patria k MS-13, a mal gangsterské tetovania na tvári. Demokrati tieto tvrdenia spochybňovali až do momentu, keď sa objavili súdne rozhodnutia z roku 2019, v ktorých dvaja sudcovia nariadili jeho deportáciu z dôvodu „verejného ohrozenia“. Okrem údajného členstva v gangu totiž fyzicky napádal svoju manželku.
Celkovo tak do Salvádoru poslala Trumpova vláda asi 261 členov gangov MS-13 či Tren de Aragua, ktoré Trump v prvý deň svojej vlády preklasifikoval na teroristické organizácie. Na ich umiestnení do tamojšieho Centra pre zadržiavanie teroristov (CECOT) sa Biely dom dohodol so salvádorským prezidentom Nayibom Bukelem, ktorého vnímajú ako Trumpovho blízkeho spojenca.
USA na clách zarábajú
Ďalšou kapitolou Trumpových sľubov je takzvaný reshoring pracovných príležitostí do Spojených štátov. Republikáni v období spojenectva s Wall Streetom podporovali znižovanie mzdových nákladov amerických gigantov, ktorého metódou však bolo zatváranie podnikov v USA a sťahovanie do zahraničia, najmä do Číny.
Aj clám sa Štandard venoval, okrem iného aj v súvislosti s reakciou demokratov na ich zavedenie. Porovnali sme vyhlásenia prominentných predstaviteľov strany, ktorých argumenty Trump prevzal a doviedol ich do svojho logického konca – čo sa paradoxne stretlo s kritikou práve zo strany opozície.
Keď však Trump svoje clá 2. apríla ohlásil, svetová reakcia bola viac než odmietavá. Peking v podstate okamžite prehodil výhybku do pozície „obchodná vojna“, v dôsledku čoho vystúpali vzájomné colné prirážky na 125 percent na americký vývoz do Číny a takmer nepredstaviteľných 145 percent na čínsky vývoz do USA.
Podobne s hrôzou zareagovala aj Európska únia, ktorá oficiálne vyslala eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča na niekoľko kôl rokovaní – a neoficiálne taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, ktorej hlavná výhoda je spoločný hodnotový jazyk so šéfom Bieleho domu.
Domáce publikum ostalo tiež nepokojné, keďže zdražovanie dovozu sa začína odrážať na spotrebiteľských cenách, ktoré Trump sľuboval znížiť. Jeden z hlavných predpokladaných následkov – návrat amerických výrobných kapacít do USA – sa zatiaľ, naopak, nenaplnil a doteraz nejestvujú ani náznaky, že by s tým firmy v dohľadnej dobe začali.
Samotnej administratíve však praje šťastie, keďže jej príjmy z ciel závratne stúpli. V apríli medzimesačne narástli príjmy z ciel takmer o 60 percent – na 15,4 miliardy dolárov. V prepočte z percentuálnych bodov na americkú menu ide o nárast približne o šesť miliárd dolárov.
Trump už naznačil aj ďalší motív za zvyšovaním ciel – pred rokom 1913 totiž vonkajšie príjmy predstavovali hlavný zdroj financovania federálnej vlády. Rok pred začiatkom prvej svetovej vojny však Kongres prijal zákon o príjmoch (Revenue Act), ktorý zaviedol federálnu daň z príjmu a založil daňový úrad (Internal Revenue Service, IRS).
Staronový prezident v prejave po inaugurácii vyhlásil, že založí „Službu pre vonkajšie príjmy“ (External Revenue Service, ERS), ktorá má pôsobiť ako ekvivalent k IRS a ktorá by v ideálnych predstavách Donalda Trumpa financovala Biely dom. To by vyhovovalo jeho spojencom z radov libertariánov, ktorí dlhodobo navrhujú zrušenie dane z príjmu.
„Existuje šanca, že peniaze z ciel by mohli byť také veľké, že by nahradili daň z príjmu,“ povedal Trump 15. apríla pre televíziu Fox News. Jeho minister financií Scott Bessent predtým vyhlásil, že skutočným cieľom colných sadzieb je to, „aby sa nakoniec stali zbytočnými“. Clá totiž majú generovať príjmy dovtedy, kým sa technologickí a iní giganti nevrátia do USA, kde však začnú platiť dane z výnosov či z predaja (sales tax).
Významný negatívny efekt však majú clá na niektoré európske štáty, a to najmä preto, že hoci jednotlivé clá voči štátom Trump pozastavil len pár dní po ich oznámení, plošná 10-percentná sadzba spolu s 25-percentnou sadzbou na hliník, oceľ či automobily ostali v platnosti.
Nechýbajú ani kultúrne témy
Trump svoju pozornosť zameral aj na tematiku transgenderizmu či ochrany života. K tejto záležitosti pripojil aj rastúci nátlak na prominentné univerzity s cieľom potláčania radikálneho ľavicového antisemitizmu na kampusoch a republikánom naklonené médiá tento celok označujú ako kultúrne otázky.
Pri téme pohlaví už v prvom prejave počas inaugurácie vyhlásil, že nová vláda rozpoznáva len dve pohlavia, ktoré sú nemenné. Zároveň podpísal nariadenie, ktoré zakazuje „trans-identifikujúcim sa“ mužom vstup do ženských priestorov, ako sú šatne, sprchy či záchody, a tiež súťaženie v ženských športoch. Ako upozornil časopis National Review, v debate o transrodových osobách bol silou zdravého rozumu, najmä pokiaľ ide o ženské športy.
Tým si u športovkýň vyslúžil mimoriadne uznanie, zatiaľ čo transaktivisti reagovali – ako vždy – hlučným odporom. Ten sprevádzal aj znovuzavedenie zákazu transrodových osôb v armáde. Trump totiž opätovne rozšíril nároky na predpisy, ktoré diskvalifikujú vojakov podrobených niektorým formám medikamentóznej liečby.
Pod túto tému sa radí aj ochrana detí pred chemickou či chirurgickou kastráciou, čo tiež zaviedol v prvý deň svojej vlády. Biely dom pod republikánskym vedením zastavil financovanie všetkých inštitúcií, ktoré poskytujú tento typ údajnej „zdravotnej starostlivosti“.
V polovici februára však platnosť tohto nariadenia zastavil sudca Brendan Hurson z Marylandu. Prvého marca sa tiež pridala sudkyňa zo západného pobrežia Lauren Kingová. Napriek tomu viacero nemocníc prestalo s hormonálnymi procedúrami a s kastráciou maloletých, aby nestratili federálne príjmy, a zdravotné poisťovne zastavili úhrady za tieto zákroky.
Trump sa oprel aj do pro-life agendy, hoci len v minimálnej miere. Už v predvolebnom období sa dištancoval od návrhov na celoplošný federálny zákaz potratov, keďže od roku 2022 je preňho táto téma vyriešená. Ako argumentoval po zrušení (proti)ústavného rozsudku Roe vs. Wade, potratová politika sa „vrátila“ na úroveň štátov, kam patrí.
Jediný vstup do pro-life agendy učinil 20. januára, keď potvrdil takzvaný Hydeov dodatok, ktorý na federálnej úrovni zakazuje financovanie potratov, okrem tých na záchranu života matky.
Rovnakým sľubom, ktorý je v procese napĺňania, je zrušenie „továrne na indoktrináciu detí“, ako republikáni nazývali ministerstvo školstva. Jednotlivé programy sa postupne rušia s tým, že ich výkon sa presúva na jednotlivé štáty, agenda ochrany občianskych práv – ktorá je pod rezortom od svojho vzniku v roku 1964 – sa postupne presúva pod ministerstvo spravodlivosti.
Samotné ministerstvo môže zrušiť len Kongres, v tomto sa však Trump spolieha na republikánsku väčšinu v oboch komorách. Tá je však mimoriadne tesná, preto budú musieť kongresmani šikovne argumentovať, aby svojich kolegov z opozície presvedčili.
Trumpov rezort spravodlivosti tiež v apríli spustil vyšetrovanie Harvardovej univerzity, ktorú vláda podozrieva z dvojakého prístupu k študentom židovského pôvodu. To nadväzuje na propalestínske protesty na viacerých univerzitách, počas ktorých študenti vyzývali na zastavenie spolupráce s izraelskými inštitúciami a často sa uchyľovali k výzvam na násilie.
Vo vojne v Pásme Gazy je Trumpova vláda jednoznačne na strane Tel Avivu, čo prezident vyjadril aj návrhom na vysťahovanie viac ako dvoch miliónov Palestínčanov a premeny pobrežnej enklávy na „Riviéru Stredného východu“. Protesty študentov označil za otvorenú podporu hnutia Hamas a pohrozil zastavením financovania.
Tento rok mala univerzita dostať od Bieleho domu 2,2 miliardy dolárov v grantoch, táto suma je teraz ohrozená.
Odstúpenie zo svetového javiska
Americký prezident v niekoľkých krokoch stiahol prítomnosť veľmoci z niekoľkých svetových inštitúcií. Washington opätovne odstúpil od Parížskej klimatickej dohody, pozastavil financovanie Svetovej obchodnej organizácie a tiež zrušil federálne agentúry so svetovým vplyvom – najmä Agentúru USA pre zahraničnú pomoc (USAID) či Agentúru USA pre globálne médiá, ktorá zastrešovala Rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky.
Trump tiež nariadil vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorú obvinil zo spolupráce s Čínou pri utajovaní pôvodu koronavírusu COVID-19. Vo svetle správ zverejnených tajnými službami USA či Nemecka, ktoré hovoria o možnosti úniku vírusu z laboratória, ide o premyslený krok. V období vlády Joea Bidena totiž teóriu Lab Leak [únik z laboratória, pozn. red.] považovali sociálne siete za „dezinformáciu“ a používateľov, ktorí ju šírili, blokovali.
Prejav k sto dňom v Michigane
Trump má v utorok vystúpiť s prejavom na leteckej základni Selfridge v štáte Michigan. Očakáva sa, že sa v ňom dostane k svojim úspechom po sto dňoch svojej vlády. Verejne sa stretne s tamojšou demokratickou guvernérkou Gretchen Whitmerovou, ktorú v roku 2021 opísal ako „tú hroznú ženskú z Michiganu“. Tá neskôr tento výrok použila vo svojej kampani a zabezpečila si znovuzvolenie.
Americký denník The Hill opísal v predvečer tohto prejavu „päť chýb“ Trumpovho funkčného obdobia. Denník vyzdvihol clá, škrty vo federálnej vláde pod taktovkou miliardára Elona Muska a jeho Úradu pre efektivitu vlády (DOGE), tvrdý deportačný režim, „zameranie sa na kultúrne vojny“ a obviňovanie Ukrajiny zo začiatku vojny.
K týmto témam sa často vyjadrujú americkí používatelia sociálnych sietí, ktorí poukazujú na to, že napriek hrôze, s akou o týchto krokoch píšu stúpenci establišmentu pre Hill, je to „presne to, čo sme od Trumpa chceli, a preto sme ho volili“.
