Ako obnoviteľné zdroje spôsobili historický blackout na Pyrenejskom polostrove

Španielsko, Portugalsko aj isté časti Francúzska zasiahla počas pondelkových poludňajších hodín rozsiahla porucha elektrickej siete, ktorá ochromila verejnú dopravu, vyradila metrá, semafory a spôsobila výpadky na letiskách. Problémy hlásili aj nemocnice.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vyhlásil, že krajina utrpela za päť sekúnd stratu 15 gigawattov elektrickej energie, čo zodpovedá zhruba 60 percentám celkovej spotreby krajiny.

Tamojšie ministerstvo vnútra vyhlásilo stav núdze a nasadilo 30-tisíc policajtov po celej krajine, aby udržiavali poriadok. Španielska aj portugalská vláda zvolali mimoriadne zasadnutia kabinetov.

Dodávky elektriny sa v niektorých častiach Pyrenejského polostrova začali obnovovať až v pondelok neskoro večer, pričom k takmer kompletnému obnoveniu siete došlo až v utorok ráno.

Výpadky takého rozsahu sú v Európe mimoriadne vzácne. Sánchez sa vyjadril, že Španielsko taký rozsiahly výpadok predtým nezažilo.

Čo stálo za výpadkom

Spočiatku nikto presne nevedel, čo výpadok elektriny spôsobilo. Množili sa špekulácie, že za výpadok, ktorý nastal okolo 12:30 stredoeurópskeho času, môže kybernetický útok. Najmä preto, že španielsky premiér médiám povedal, že hovoril s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom.

Tieto dohady však poprel portugalský premiér Luís Montenegro so slovami, že na to „neexistujú náznaky“.

Neskôr portugalská spoločnosť REN vyhlásila, že za výpadkom stoja „extrémne teplotné výkyvy vo vnútrozemí Španielska“. „Došlo k abnormálnym osciláciám vo veľmi vysokonapäťových vedeniach (400 kV), čo je jav známy ako ‚indukované atmosférické vibrácie‘,“ avizovala spoločnosť s tým, že to spôsobilo poruchy synchronizácie medzi elektrickými systémami, čo narušilo prepojenú európsku sieť.

Obnoviteľné zdroje preťažili prenosovú sústavu

Každý s kúskom sedliackeho rozumu sa však musí pýtať, ako počasie a jeho výkyvy súvisia s prenosovou sústavou a jej preťažením. Hoci to teda máloktoré médiá spomínajú priamo (naznačil to napríklad britský denník Daily Mail či český web Echo 24), logickou postupnosťou sa nutne dostávame k hlavnému vinníkovi, ktorým sú obnoviteľné zdroje energie.

Tie majú v Španielsku výnimočne vysoké zastúpenie, keď v roku 2024 tvorili približne 56 percent celkovej produkcie elektrickej energie. Šlo najmä o energiu z vetra (23 percent) a slnka (17 percent).

Keď sa však pozrieme na údaje o energetickom mixe z pondelka krátko pred blackoutom, vidíme, že solárne panely generovali až 60 percent vyrobenej elektriny, pričom vrchol na úrovni 20 gigawattov bol dosiahnutý extrémne rýchlo.

What happened in Spain yesterday? On April 28, 2025, Spain witnessed a major energy event: a nationwide blackout.

What was the cause? A massive overload of the electrical grid due to a huge spike in solar production.

What happened?

At around 11:00 AM, Spain’s solar power… https://t.co/UTcSrJRc1T

— Cata Paul (@CataPaul2) April 29, 2025

Práve toto veľké množstvo energie, ktoré bolo v krátkom časovom slede dodané do siete, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou spôsobilo jeden z najväčších blackoutov v novodobej histórii Európy.

Na sociálnej sieti X sa množia príspevky používateľov, ktorí dospeli presne k tomuto záveru. Niektorí ešte poukazujú na paradox, že najväčší blackout v histórii Španielska prišiel pár dní po tom, čo médiá informovali, že sa podarilo pokryť 100 percent spotreby elektriny v krajine energiou generovanou obnoviteľnými zdrojmi.

O tejto slabine obnoviteľných zdrojov sa dobre vie

Časť ekonómov či energetických expertov, ktorí si zachovávajú realistický prístup, pritom na túto slabú stránku obnoviteľných zdrojov upozorňujú už dlhodobo.

Slnko, vietor a voda síce dokážu produkovať energiu takmer zdarma a pri nízkych emisiách, no háčikom sú obrovské výkyvy v čase. Zatiaľ čo v lete je cez deň produkcia obrovská, prenosová sústava extrémne vyťažovaná a ceny elektriny klesajú k nule, niekedy až do mínusu, v obdobiach, keď je sychravo a prestáva fúkať, ekologické zdroje nepostačujú.

Veľké výkonné kapacity týchto zdrojov sú teda zbytočné, ak ich nemáme čím istiť (napríklad plynovými elektrárňami, ktoré možno operatívne spúšťať a vypínať), respektíve ak v čase vysokej produkcie nevieme elektrinu uskladňovať či niekde efektívne „vyčerpať“, bez toho, aby sa preťažila prenosová sústava. Tu treba podotknúť, že väčšina existujúcich „káblov“ na také vysoké výkyvy a obrovské objemy energie nie je stavaná.

Slovenský ekonóm Martin Štefunko či česká ekonómka Lenka Zlámalová preto v súvislosti s bezhlavou honbou za obnoviteľnými zdrojmi energie hovoria o „najväčšej misalokácii kapitálu v dejinách“.

Výkon německého soláru je k ničemu, když ho není čím stabilním jistit. Totéž u větru. Největší misalokace kapitálu v dějinách. Velmi trefný popis jednoho z nejchytřejších ekonomů v zemi. pic.twitter.com/Apc9PrXK0p

— Lenka Zlamalova (@ZlamalovaLenka) December 15, 2024