Štát obhajoval výstavbu prečerpávajúcej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Ľudia majú obavy

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne vyplýva z uznesenia vlády a zameriava sa na vytvorenie hydroenergetického potenciálu prepojením existujúcej vodárenskej nádrže Málinec s novou hornou nádržou pri Látkach v časti Čechánky.

Elektráreň Málinec – Látky by po výstavbe mala slúžiť ako stabilizačný prvok elektrizačnej sústavy. V čase prebytku energie spotrebováva elektrinu na čerpanie vody do hornej nádrže, a v čase potreby vyrába elektrinu z naakumulovanej vody.

V kultúrnom dome Látky (okres Detva) sa uskutočnilo v utorok prvé zo série informačných stretnutí zamestnancov štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby a ďalšími odborníkmi s obyvateľmi tejto obce, v ktorej katastri štát plánuje postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň.

Ľudia, ktorí na tomto území nielen bývajú, ale majú tam aj svoje farmy či iné podnikateľské aktivity, tento zámer od začiatku odmietajú. Svoj nesúhlas vyjadrili aj počas spomínaného utorkového stretnutia.

Obyvatelia z dotknutých obcí nevedia, čo by výstavba znamenala pre krajinu, ich domovy, životy, majetok a často aj živobytie. Pociťujú strach a zároveň i hnev na štát i kompetentných, ktorí tam chcú elektráreň stavať.

Okrem Látok či Málinca prečerpávaciu vodnú nádrž odmietli aj Detvianska Huta, Cinobaňa či Hriňová. Takisto aj Banskobystrický samosprávny kraj.  

Nakoniec vpustili všetkých

Na stretnutie v Látkach štátny podnik Vodohospodárska výstavba rozposielal obyvateľom obce pozvánky. Tie však nedostali všetci. Hrozilo, že bez nich sa nikto ďalší nedostane do kultúrneho domu.

Nepozvaní ľudia avizovali pred miestnym „kultúrákom“ protest, nakoľko dostali informácie, že na stretnutie ich nevpustia a chceli taktiež počuť odpovede. Tesne pred začiatkom stretnutia prišlo k zmene a do kultúrneho domu vpustili všetkých záujemcov. Ten tak doslova praskal vo švíkoch.

Pozvánku na prvé informačné stretnutie nedostalo ani Občianske združenie (OZ) Združenie Čechánky, ktoré združuje majiteľov nehnuteľností v tejto lokalite. Drvivá väčšina z nich taktiež nebola pozvaná.

„Tri mesiace zháňame informácie o prečerpávacej vodnej elektrárni. Konečne po troch mesiacoch sa dozvieme, že má byť nejaká infokampaň, ale pre nás nie. To je pľuvanec do tváre,“ uviedol v utorok predseda OZ Združenie Čechánky Tomáš Endrödy.

„Dostali sme odpoveď, že hádam niekto z našich členov má trvalý pobyt v Látkach a bude nás informovať, čo sa udeje za zatvorenými dverami,“ vysvetlil rozhorčený Endrödy.

Voči tomuto rozhodnutiu sa OZ ohradilo s tým, že združujú viac ako sto členov, ktorí sú výstavbou dotknutí. „Pred stretnutím som dostal nakoniec informáciu, že bude verejné a môžu tak ísť všetci. Tak kvôli tomu sme potrebovali organizovať protest. Asi sa zviditeľniť, lebo inak by s nami nikto nekomunikoval,“ doplnil.

Na stretnutie prišiel v utorok aj René, ktorý sa s rodinou pred siedmimi rokmi presťahoval na Podpoľanie. Kúpili si dom a začali farmárčiť. Starajú sa o dobytok, pracujú na poliach a teraz môžu pre výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne o všetko prísť.

„Sme jednoznačne proti. Zatiaľ nás nijako nepresvedčili. Nemáme nič v rukách. Žiadny projekt. Nemáme mapu. Nás to zasiahne, ale nevieme ako. Nevedia, ktorá zóna bude presne zaplavená. Majú tri profily veľkosti priehrady. Či tam budú ochranné pásma. Či to bude technická, alebo pitná voda. Nevieme nič,“ povedal René.  

Ekologická a zisková

Podľa generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Peter Molda táto prečerpávacia vodná elektráreň je jedinečnou a obrovskou ekonomickou príležitosťou pre celý región Podpoľania.

„Sú vysoko ekologické a ziskové riešenia, pričom len v Rakúsku je ich v súčasnosti v prevádzke až 23 a 13 vo výstavbe. Elektráreň vie pre región priniesť takmer dvojmiliardovú investíciu, 150 pracovných miest a platy vo výške takmer 3-tisíc eur,“ argumentuje Molda.

Ako ďalej uviedol, preto chcú obyvateľov regiónu postupne informovať, čo vie pre nich a pre Slovensko elektráreň priniesť, alebo ak sa nezrealizuje, o čo región v tomto prípade nenávratne príde.

V Látkach obyvateľom odborníci z vodohospodárskej praxe, ale aj z akademickej pôdy argumentovali, prečo je daná lokalita najvhodnejšia, akoby projekt vyzeral a takisto, čo prinesie. K dispozícii boli aj pracovníci s katastrálnymi mapami.

Molda zdôraznil, že išlo o prvé takéto stretnutie a začali s ľuďmi, ktorí majú trvalé bydlisko v katastrálnom území Látky. Pokračovať v kampani budú vraj aj s ďalšími účastníkmi, dotknutými subjektmi a verejnosťou.

„Myslím si, že debata je vecná. My sme už v priebehu štyroch mesiacov zaznamenali zhruba 50 otázok, ktoré ľudia najčastejšie dávali. Na väčšinu z nich sa budeme snažiť odpovedať,“ doplnil v utorok v Látkach Molda.

Strategicky významný projekt

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky podporila minulý týždeň aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá je zodpovedná za dodávky pitnej vody v tejto lokalite.

Spoločnosť už aj podpísala s Vodohospodárskou výstavbou memorandum o spolupráci, ktoré zabezpečí odborné konzultácie a efektívnu spoluprácu pri možnej výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky.

Prečerpávaciu vodnú elektráreň považujú obe strany za strategický významný projekt v oblasti energetiky a najekologickejšie riešenie, ktorým sa dajú vyrovnávať odchýlky v elektrizačnej sústave.

Za výstavbu elektrárne sa zasadzuje aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Podľa neho sú zisky pri prečerpávacích staniciach oproti klasickej výrobe elektriny trojnásobne vyššie.

V stanovisku uviedol, že kto proti tomuto bojuje na Slovensku, je buď proti prírode, alebo proti tomu, aby aj Slovensko a ľudia žijúci na strednom Slovensku boli bohatí.

„Určite nikomu však nebudeme vnucovať miliardové investície a vysoké mzdy. Ak sa niekto rozhodne, že chce, aby ich región bol ekonomicky zaostalý, budeme to rešpektovať,“ doplnil Taraba.

Fungovanie elektrárne

Vodohospodárska výstavba na sociálnej sieti informuje, že tento rok by mohli začať so štúdiou realizovateľnosti či dopadovou analýzou. Nasledovať bude technická dokumentácia i výber dodávateľov. Samotná výstavba a realizácia je naplánovaná v roku 2030 a trvať by mala päť rokov. Celková investícia by nemala prekročiť sumu 1,8 miliardy eur.

Základným princípom fungovania vodných elektrární je využitie energie pohybujúcej sa vody, ktorá sa privádza na turbínu. Pohyb vody vyvolá roztočenie turbíny spojenej s generátorom, v ktorom dochádza k premene mechanickej energie na elektrickú.

Elektrická energia sa potom odvádza do elektrickej siete, kde sa môže využiť na zásobovanie domácností a firiem. Vodné elektrárne majú vysokú schopnosť rýchlej regulácie výroby elektriny.

Regulácia výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach sa môže vykonať v priebehu niekoľkých minút, v jadrových elektrárňach môže trvať až niekoľko hodín.

Porovnateľnú schopnosť rýchlej regulácie výroby elektrickej energie majú už len plynové elektrárne, ktorých prevádzka má však významný vplyv na životné prostredie, a to vzhľadom na produkciu skleníkových plynov, čím prispievajú k urýchleniu globálneho otepľovania a klimatickej zmeny.