Miliónový projekt s pochybným vplyvom. Učitelia kritizujú Druckerovu mapu odborov

Proces má prebiehať v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi, prostredníctvom sektorových rád. Práve tie majú pomôcť navrhnúť takzvanú mapu výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktorá určí, aké odbory sa majú vyučovať, na ktorých školách, v ktorých krajoch, a tiež v akom počte majú byť zastúpené gymnáziá, odborné školy atď.

„Budeme pritom zohľadňovať reálne potreby zamestnávateľov. Chceme budovať silnejšie a robustnejšie školy, ktoré budú mať vyššiu kvalitu a lepšiu uplatniteľnosť absolventov,“ vysvetlil minister Drucker.

Aj keď finálne rozhodnutia zostávajú v kompetencii samosprávnych krajov, tie budú musieť nový návrh ministerstva zohľadniť a každé jeho prípadné zamietnutie dôkladne odôvodniť. 

Reforma má prispieť k tomu, aby sa odbory, ktoré nemajú perspektívu, postupne utlmovali, a naopak, aby sa podporili tie, ktoré reagujú na potreby moderného hospodárstva a technológií. 

Rezort školstva na základe tohto kroku sľubuje zmysluplnejšie investície verejných zdrojov do vzdelávania.

Kraje očakávajú spravodlivý prístup

Vyššie územné celky, ktoré sú často zriaďovateľmi stredných škôl v regióne, rešpektujú prenesený výkon štátnej správy, no očakávajú, že ministerstvo pri nastavovaní nových pravidiel bude pristupovať k jednotlivým regiónom férovo.

Hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman pre Štandard zdôraznila, že kraj je pripravený spolupracovať pri nastavovaní počtov žiakov, avšak dúfajú, že štát pri tvorbe novej siete škôl zohľadní špecifiká jednotlivých regiónov, vrátane tých, ktoré sú typické pre hlavné mesto. 

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) upozornil, že odporúčania ministerstva školstva nemusia vždy zodpovedať realite v regiónoch. Podľa hovorkyne župy Lenky Kukučkovej nie je vždy možné otvoriť triedu v odbore, po ktorom je síce dopyt na trhu práce, no výchovno-vzdelávacie inštitúcie na to nemajú podmienky alebo oň žiaci nemajú záujem.

„Vždy sme brali do úvahy kapacitné a personálne možnosti škôl. Ak má zariadenie silné dôvody, prečo nemôže daný odbor otvoriť, treba to rešpektovať,“ uviedla pre Štandard. 

Dodala, že záujem žiakov je pri viacerých odboroch veľmi nízky, najmä pri trojročných učebných odboroch bez maturity. Či sa kraj bude riadiť odporúčaniami ministerstva striktne, zatiaľ nie je jasné. 

„Počkáme si na konkrétne čísla. Prizveme do rokovania i riaditeľov stredných škôl v našom kraji a iných zriaďovateľov a konečné slovo bude mať Krajská rada pre odborné vzdelávanie a prípravu pri TSK ako odporúčanie pre predsedu TSK,“ uzavrela Kukučková.

Kľúčové budú aktuálne dáta

Prešovský samosprávny kraj (PSK) vníma nové snahy štátu ako istú snahu o centralizáciu, keďže ministerstvo školstva preberá kompetenciu, ktorú dlhodobo vykonávali samosprávne kraje.

Daša Jeleňová, vedúca oddelenia komunikácie PSK, však zároveň pripomenula, že aj doteraz mal štát právo konečného zásahu – ministerstvo mohlo rozhodnutia žúp o počtoch žiakov dodatočne upraviť. 

Z pohľadu samosprávy je však dôležité, aby rozhodovanie vychádzalo z poznania regionálnych potrieb. 

„Kraje sú ako zriaďovatelia stredných škôl najbližšie k situácii v území, poznajú štruktúru a potreby nielen vo vzdelávaní, ale aj na trhu práce. Práve tie by mali určovať podobu siete výchovno-vzdelávacích inštitúcií,“ vysvetlila pre Štandard Jeleňová. 

Upozornila, že pri nastavovaní siete škôl často vstupujú do hry aj politické záujmy jednotlivých samospráv. O to dôležitejšie je pracovať s dátami a reálnym vývojom v regiónoch. PSK zároveň pripúšťa aj možné riziká.

Veľmi dôležité bude, aby ministerstvo malo presné a aktuálne dáta nielen o demografii či potrebách trhu práce, ale aj o stave, kapacitách a podmienkach konkrétnych škôl. 

„V našom kraji hrá rolu aj existencia marginalizovaných rómskych komunít, dopravná dostupnosť či ubytovacie možnosti. To všetko musí byť zohľadnené,“ doplnila Jeleňová.

Ani Žilinský samosprávny kraj nebude automaticky prijímať všetky odporúčania rezortu. Ako uviedla hovorkyňa župy Eva Lacová, kraj bude žiadať o zmeny najmä tam, kde ide o potreby trhu práce, požiadavky zamestnávateľov na duálne vzdelávanie alebo o odbory a školy s celoslovenskou pôsobnosťou.

Medzi trhom práce a záujmami žiakov

Študentská rada stredných škôl vníma snahu štátu nasmerovať žiakov do odborov podľa potrieb trhu práce ako praktickú snahu, ktorá môže pomôcť vyriešiť dlhodobý problém.

„Tento krok môže podporiť odbory, ktoré sú dlhodobo potrebné, ako zdravotníctvo, IT či remeslá,“ povedal pre Štandard Matej Styk, podpredseda Študentskej rady stredných škôl.

Upozornil však, že prílišný dôraz na potreby trhu môže obmedziť voľbu žiakov. „Je dôležité nájsť rovnováhu medzi ekonomickými potrebami a osobnými záujmami študentov,“ dodal.

V otázke zapojenia študentov a rodičov do rozhodovania o odboroch Styk tvrdí, že ich názory by mali mať váhu. Zároveň varuje pred úplnou liberalizáciou. Tá by mohla viesť k nadbytku odborov, ktoré by nemali uplatnenie na trhu. 

„Dôležitá je spolupráca všetkých strán – štátu, samospráv, zamestnávateľov, škôl, študentov a rodičov,“ uzavrel Styk.

Milióny eur do neistého výsledku

Snahu ministerstva školstva optimalizovať sieť stredných škôl pozitívne vníma aj Slovenská komora učiteľov (SKU). 

Podľa Soni Puterkovej, členky správnej rady SKU, však môže byť problémom najmä zavedenie zmien, ktoré si vyžaduje premyslený prístup a spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Zároveň vyjadrila pochybnosti aj v súvislosti s plánovanou tvorbou mapy študijných odborov.

„Za zámerom vytvoriť mapu študijných odborov vidíme, po skúsenostiach z predchádzajúcich období, skôr cieľ použiť desiatky miliónov eur cez sektorové rady na projekt s pochybným dopadom na rýchlo sa meniace potreby praxe. Radi by sme sa mýlili,“ uzavrela Puterková.