Islamabád, hlavné mesto Pakistanu, prezentuje ambície režimu prostredníctvom veľkolepej modernej architektúry. Tieto honosné budovy však nedokážu zakryť hlbokú chudobu, ktorá sužuje bežných Pakistancov.
Ekonomická nerovnosť je očividná. Nákup pokročilých čínskych vojenských technológií vrátane stíhačiek J-10C hrdo oznamujú generáli v nablýskaných uniformách. O niekoľko ulíc ďalej sa trhoviská hemžia nespokojnými občanmi, ktorí bojujú s prudkou infláciou a nedostatkom potravín. Tento výrazný protiklad vystihuje hospodársku dilemu Pakistanu.
Hospodárske výsledky Pakistanu zrkadlia výsledky trvalo neúspešného študenta. Od roku 1950 prešiel Pakistan viac ako 25 záchrannými programami Medzinárodného menového fondu (MMF) – počtom aj rozsahom prijatej pomoci ho prekonala iba Argentína. Nedávna dohoda o pohotovostnom úvere (Stand-By Arrangement – SBA) na roky 2023 až 2024, ktorá poskytla pôžičku vo výške tri miliardy amerických dolárov na odvrátenie bankrotu, bola nahradená rozšíreným úverovým programom (Extended Fund Facility – EFF), ktorý potrvá do roku 2027 a ponúka ďalších sedem miliárd amerických dolárov pod podmienkou realizácie štrukturálnych reforiem.
Pakistanská hospodárska stagnácia je však oveľa hlbšie zakorenená. Ani tieto opakované záchranné balíky nezvrátili úpadok krajiny. Začiatkom 70. rokov minulého storočia boli priemerné príjmy v Pakistane vyššie ako na Srí Lanke a o viac ako 60 percent prevyšovali príjmy v Bangladéši a Indii. V súčasnosti je priemerný príjem Srí Lanky dvojnásobný oproti Pakistanu, pričom výrazne zaostáva za Bangladéšom a Indiou.
Uvedené hospodárske neúspechy majú hmatateľné demografické dôsledky. V roku 1972 bola priemerná dĺžka života v Pakistane o sedem rokov vyššia než v Indii, pričom dosahovala 55 rokov. V súčasnosti je priemerná dĺžka života v Indii 67 rokov, zatiaľ čo v Pakistane je to 66 rokov, čo poukazuje na dlhodobé systémové zhoršovanie.
Pakistanské súperenie s Indiou ešte viac zaťažuje neistú miestnu ekonomiku. V roku 2024 dosiahli vojenské výdavky 10,4 miliardy amerických dolárov (2,6 percenta HDP), pričom vo fiškálnych rokoch 2025 až 2026 sa plánuje ich zvýšenie. Ani prísne podmienky MMF nedokázali podnietiť zníženie rozpočtu na obranu.
Finančné prostriedky, ktoré sú týmto spôsobom presmerované z kritických sektorov, ako napríklad vzdelávanie a zdravotníctvo, prehlbujú sociálno-ekonomickú nestabilitu. Vláda obhajuje výdavky na obranu ako nevyhnutné vzhľadom na pretrvávajúce konflikty s Indiou a tvrdí, že prípadná porážka by vážne poškodila hospodárstvo. Hraničné potýčky ohrozujú plán premiéra Šáhbáza Šarífa na oživenie hospodárstva – Uraan Pakistan – a jeho ambiciózne ciele. Potýčky pozdĺž indickej hranice môžu pochovať hospodárske ambície Pakistanu.
Dlh na úrovni 94 percent HDP je problém
Tak ako v mnohých krajinách, aj v Pakistane verejný dlh výrazne vzrástol počas pandémie COVID-19 a v roku 2020 dosiahol 94 percent HDP. Hoci toto číslo nemusí európskych pozorovateľov znepokojovať – Francúzsko a Belgicko majú dlh na úrovni 113 percent a 104 percent HDP –, problém spočíva v neprimeranej veľkosti pakistanského dlhu vzhľadom na jeho rozpočet. Dlh štátu prevyšuje jeho ročný rozpočet sedemnásobne. Ak by Francúzsko čelilo podobnému scenáru, jeho dlh by predstavoval približne 322 percent HDP.
Obsluha dlhu ešte viac zaťažuje pakistanskú ekonomiku a spotrebuje 45 percent z rozpočtu vo výške 18,8 bilióna pakistanských rupií (približne 59 miliárd eur). Splátky dlhu presahujúce 25 percent rozpočtových príjmov sú neudržateľné. Dlhotrvajúca hospodárska kríza zostane nevyhnutná, pokiaľ Pakistan tento pomer nezníži.
K zraniteľnosti navyše prispievajú aj zahraničné pôžičky v dolároch, a to predovšetkým na dovoz ropy, ktorá tvorí 20 až 40 percent celkového importu, čím sa kríza prehlbuje.
V rokoch 2022 až 2023 sa hodnota pakistanskej rupie voči americkému doláru prepadla na polovicu, čo výrazne zvýšilo náklady na splácanie zahraničného dlhu. Pakistan sa tak ocitol v klasickej dlhovej pasci, ktorú ešte zhoršujú obmedzené daňové príjmy, keďže daň z príjmu platí len malý zlomok obyvateľov Pakistanu.
Nádej v podobe Uraan Pakistan
V týchto ťažkých podmienkach ponúka iniciatíva Uraan Pakistan určitú nádej. Cieľom vlády je oživiť ekonomiku v priebehu piatich rokov a dosiahnuť do roku 2028 trvalý rast HDP na úrovni šesť percent. Ústredným prvkom tohto plánu je zdvojnásobiť vývoz na 60 miliárd amerických dolárov so zameraním na textil, poľnohospodárstvo a IT služby. Ide o obrovskú výzvu vzhľadom na to, že v roku 2023 predstavoval vývoz 28 miliárd amerických dolárov.
Pakistan, inšpirovaný digitálnym pokrokom Indie, chce ročne vyškoliť 200-tisíc IT odborníkov a rozšíriť mobilné pripojenie na viac ako 100 miliónov používateľov. Aj bez ohľadu na obavy o kvalitu odbornej prípravy bude Pakistan zaostávať za Indiou, ktorá v súčasnosti vyškolí 500-tisíc až jeden milión IT odborníkov ročne.
Ďalším významným cieľom iniciatívy Uraan Pakistan je transformácia energetického sektora znížením závislosti od fosílnych palív, a to predovšetkým prostredníctvom užšej spolupráce s Čínou, od ktorej už teraz prúdi vojenská a logistická podpora. Čínska solárna technológia pomáha zvyšovať energetickú nezávislosť, ktorá je zásadná pre posilnenie hospodárskeho postavenia a demografický potenciál.
Uraan Pakistan však prehliada kritickú štrukturálnu neefektívnosť, najmä štátne podniky ako Pakistan International Airlines a nadmernú byrokraciu s 39 federálnymi divíziami a 33 ministerstvami. Napriek tomu sú prvotné signály pozitívne: do februára 2025 inflácia klesla na 1,5 percenta, vývoz tovaru vzrástol o 7,1 percenta a sektor informačných technológií zaznamenal pôsobivý 28-percentný medziročný rast, čím sa riziko bezprostredného bankrotu znížilo o 93 percent.
Zásadnou otázkou zostáva, či vláda dokáže tieto predbežné úspechy pretaviť do trvalej hospodárskej transformácie alebo či vojenské ambície opäť uvrhnú Pakistan do ďalšieho strateného desaťročia. Ak administratíva neprejaví politickú odvahu obmedziť vojenské výdavky a zreformovať rozbujnené štátne inštitúcie, hrozí, že Uraan Pakistan zostane uzemneným snom.
Zhrnutie
Pakistan stojí na známej križovatke: lesklé stíhačky na oblohe, chudoba na zemi. Desaťročia „záchranných balíčkov“ Medzinárodného menového fondu, ktorých je už 25 a stále pribúdajú, nedokázali zastaviť jeho hospodársky prepad. Iniciatíva Uraan Pakistan sľubuje skok: rozmach exportu, technologické revolúcie, odolnosť poháňanú solárnou energiou. Obchádza však skutočných vinníkov – militarizmus, ovládnutie elitami a štrukturálnu zotrvačnosť. Rast je možný, dokonca viditeľný, ale zostáva krehký.