Súdy teda rozhodli o tom, že žiadatelia mali zákonný nárok na vyplatenie vratiek DPH. Z tohto dôvodu preto obhajoba tvrdí, že Kažimír ani nemal motív uplácať Imreczeho, čo v minulosti už potvrdila aj Generálna prokuratúra.

Obhajca Petra Kažimíra odkazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR

Obhajoba Petra Kažimíra rovnako tvrdí, že tento skutok je už premlčaný z dôvodu prijatia noviel trestných predpisov vo februári 2024, ktoré znižovali trestné sadzby pri podplácaní, a teda aj premlčacie lehoty. Obhajca Ondrej Mularčík tvrdí, že vzhľadom na premlčanie skutku malo byť súdne konanie zastavené a odkazuje pritom na zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR k výkladu premlčacích lehôt po novele Trestného zákona.

Právne stanovisko kolégia NS SR určuje, ako počítať premlčacie lehoty po účinnosti novely z roku 2024, a je záväzné pre všetky súdy, najmä v prípade výkladu právnych otázok týkajúcich sa premlčania, ktoré sa prejavili nejednotne v rozhodovacej praxi.

Sudca Cisárik však odmietol rešpektovať záväzné stanovisko NS SR a v súdnom konaní chce pokračovať s odôvodnením, že skutok nie je premlčaný. Obhajoba Petra Kažimíra tento postup považuje za nezákonný a v rozpore s princípmi právnej istoty.

Sudca Cisárik chce skutok kvalifikovať podľa iného paragrafu

Sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisárik namiesto zastavenia konania oznámil, že skutok zrejme bude kvalifikovať podľa prísnejšieho paragrafu, ktorý však v čase spáchania skutku ani neexistoval.

Sudca Cisárik totiž nadobudol dojem, že Kažimír mohol svojím konaním, popísaným v obžalobe, poškodzovať finančné záujmy Európskej únie. Trestný poriadok síce výslovne stanovuje, že súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe, a teda ho môže zmeniť. Súd rovnako musí v dostatočnej lehote obvineného upozorniť na možné prísnejšie posudzovanie skutku, čo sudca Cisárik rovnako urobil.

Základy trestnej zodpovednosti v zmysle Trestného zákona však jednoznačne diktujú, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Uvedené v kontexte daného prípadu znamená, že nemožno páchateľovi kvalifikovať skutok podľa prísnejšieho ustanovenia zákona – a to navyše takého, ktorý v čase skutku ani neexistoval.

Dekan Burda hovorí o svojvoľnom konaní sudcu

Na problematické aspekty postupu sudcu Cisárika upozornil aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského profesor Eduard Burda, podľa ktorého konanie sudcu môže mať až trestnoprávny charakter v podobe ohýbania práva.

Profesor Burda v tomto prípade rovnako upozorňuje na skutočnosť, že nemôže byť vyvodená zodpovednosť za niečo, čo nebolo trestné v čase, keď k danému skutku došlo. Okrem toho dekan poukazuje na skrátenie premlčacích lehôt pri tomto skutku, ktoré potvrdil aj Najvyšší súd SR. Podľa Burdu tak sudca nemohol pokračovať v trestnom konaní tak, aby sa dospelo k odsudzujúcemu rozsudku.

Profesor Burda ďalej vysvetlil, že v čase údajného podplácania zo strany Petra Kažimíra neexistovalo také paragrafové znenie trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ, podľa ktorého chce skutok posudzovať sudca Cisárik. Až novela Trestného zákona z roku 2024 zmenila znenie skutkovej podstaty tohto trestného činu tak, aby obsahovalo aj podplácanie voči verejnému činiteľovi, z ktorého má byť Kažimír obžalovaný.

Eduard Burda preto upozorňuje, že ak by sudca Cisárik prekvalifikoval skutok na trestný čin, ktorý v čase údajného spáchania skutku neexistoval, išlo by o „absolútnu svojvôľu sudcu úplne v rozpore so základmi trestného práva“.

Podľa Burdu by sa takým konaním sudcu „prerazilo nové dno“, pretože „ak raz nie je niečo trestné v čase skutku, tak sa to nemôže posudzovať podľa neskoršieho zákona, podľa ktorého by to trestné bolo“.

Svedok Imrecze menil výpovede v podstatných bodoch

Dekan Burda označil za problematickú aj výpoveď Františka Imreczeho, ktorý najprv tvrdil, že nevedel, kedy sa uplácanie malo udiať, potom tvrdil, že to bolo v roku 2017, a neskôr, že v roku 2016, pričom ustálenie skutku bolo nakoniec v časovom období od konca roku 2017 do marca 2018.

Imrecze si rovnako nepamätal výšku úplatku, keď najprv vypovedal o sume 45-tisíc eur a neskôr 50-tisíc eur. Nakoniec si Imrecze spomenul, že to malo byť 48-tisíc eur, a to pre neobvyklosť sumy, čo je podľa Burdu v rozpore s tým, že si prvotne nevedel spomenúť na presnú sumu.

Profesor Burda v tomto smere pripomína, že aj pre tieto nejasnosti vo výpovediach generálna prokuratúra zrušila obvinenie Petrovi Kažimírovi prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku.

Výpoveď Františka Imreczeho ako kajúcnika v tomto prípade označil Burda ako „ukážkový príklad zlého používania inštitútu spolupracujúceho obvineného, keď nie je jeho výpoveď vôbec podporená ani takými nepriamymi dôkazmi, ktoré by svedčili, že sa ten skutok stal“.

Možné ohýbanie práva zo strany sudcu Cisárika

Prekvalifikovanie skutku zo strany Cisárika hodnotí profesor Burda ako „evidentné a jednoznačné porušenie Trestného zákona“ – a to až do tej miery, že to „musí byť buď trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, alebo menej závažný trestný čin ohýbania práva“.

Podľa profesora Burdu musí sudca vedieť, že nemôže vyvodzovať trestnú zodpovednosť podľa ustanovenia, ktoré v čase údajného skutku neexistovalo. K avizovanému postupu sudcu Cisárika ďalej dodal, že o takomto konaní sa ani dekanovi Burdovi, ani iným trestným právnikom „ani nesnívalo, že by to niekto vôbec mohol vymyslieť“.

Burda je presvedčený, že ak by Cisárik skutočne skutok prekvalifikoval, je potrebné „okamžite začať vyšetrovanie práve pre jeden z týchto dvoch trestných činov a treba tam potom čo najskôr vzniesť obvinenie voči tomuto sudcovi. Mať právo na právny názor neznamená svojvôľu a neznamená, že si môže rozhodovať úplne, ako sa jemu chce“.

Burdove vyjadrenia odmieta profesor Ján Mazák

Odsúdenie avizovaného konania sudcu Cisárika zo strany Eduarda Burdu však narazilo na kritiku iných právnych autorít.

Bývalý predseda Súdnej rady SR profesor Ján Mazák tvrdí, že sa profesor Burda vo svojich záveroch mýli. Podľa Mazáka totiž v tomto prípade nejde o prekvalifikovanie na v tom čase neexistujúcu skutkovú podstatu trestného činu.

Mazák si nový text trestného činu po novele Trestného zákona vysvetľuje tak, že ide iba o spresnenie trestného činu podplácania. A keďže ide iba o spresnenie v tom čase existujúceho trestného činu, je podľa Mazáka postup sudcu Cisárika v poriadku. Profesor Mazák ďalej kritizuje spôsob vyjadrenia Eduarda Burdu ako neprijateľný a ako útok či pôsobenie na nezávislosť súdu.

V tomto smere treba upozorniť, že aj v prípade výkladu profesora Mazáka o akomsi spresnení trestného činu, o ktorom však zákon nič nehovorí, stále platí zákonná úprava o použití tej právnej kvalifikácie, ktorá bola platná v čase spáchania skutku alebo priaznivejšia. Tak či tak zákon nepripúšťa prísnejšiu kvalifikáciu skutku.

V kontexte neprijateľnosti výrokov profesora Burdu je možné odkázať na závery člena Súdnej rady SR Petra Šamka zo zasadnutia rady zo dňa 15. apríla 2025, podľa ktorého je aj tvrdá kritika rozhodnutí súdov v poriadku, ba až želateľná, ak je vecne zdôvodnená. V tomto prípade profesor Burda jasne vysvetlil, na základe akých právnych úvah dospel k záverom o možnej svojvôli sudcu Cisárika.

Hovoriť o vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti sudcu by bolo za čiarou, ak by na to neboli relevantné podklady, prípadne by sa tieto tézy odvíjali od subjektívnych a ničím nepodložených dojmov. To však nie je prípad dekana Burdu.

Profesor Burda v rozhovore jasne vysvetlil, z akých trestnoprávnych zásad a skutkových okolností prípadu pri svojich tvrdeniach vychádza.

Advokát Kubina spochybňuje právne vedomosti dekana

Rozsiahlejšiu kritiku vyjadrení profesora Burdu zverejnil advokát Peter Kubina. Ten rovnako tvrdí, že sa Eduard Burda vo svojich tvrdeniach mýli.

Kubina uvádza, že v tomto prípade je možné použiť buď ustanovenia zákona pred novelou s dlhšími premlčacími lehotami, alebo ustanovenia zákona po novele, kde už sú premlčacie lehoty skrátené. Pri použití zákona po novele je však potrebné skutok podľa názoru Kubinu inak kvalifikovať – a to podľa skutkovej podstaty trestného činu, pri ktorej rovnako neuplynula premlčacia lehota.

Následne advokát Kubina tvrdí, že sa dekan Burda domáha právnej kvalifikácie pred novelou, ale s premlčacími lehotami po novele, čo nie je z hľadiska práva možné. Preto Kubina spochybňuje právne vedomosti profesora Burdu.

V tomto smere je však potrebné pripomenúť, že Eduard Burda je uznávaným autorom alebo spoluautorom mnohých právnych publikácií, vrátane komentárov k trestným kódexom, ktoré pravidelne využívajú súdy aj advokáti – vrátane Kubinu – pri výklade jednotlivých právnych problematík.

Rozhodne teda nemožno tvrdiť, že profesor Burda má medzery v trestnom práve, keďže práve jeho názormi argumentuje aj advokát Kubina v trestných konaniach, keď odkazuje na komentáre k jednotlivým ustanoveniam trestných noriem.

V kontexte prípadu Kažimíra advokát Kubina zrejme nepochopil, čo vlastne dekan Burda hovorí. Kubina tvrdí, že skutok nie je premlčaný ani podľa starého, ani podľa nového znenia zákona.

Zabudol však dodať, že podľa právnej úpravy po novele je skutok, tak ako je momentálne právne kvalifikovaný, premlčaný – a premlčaný by nebol iba pri novej kvalifikácii sudcu Cisárika. Kubina taktne zamlčal podstatu tvrdení dekana Burdu o tom, že práve prekvalifikovanie skutku, a teda aj „vytvorenie“ novej premlčacej doby, nie je možné, pretože to základné zásady trestného konania jednoducho neumožňujú.

Dôvod možného prekvalifikovania skutku nie je oficiálne známy

Nemožno totiž trestať za skutok z minulosti, keď v danom čase ešte nebola táto činnosť z pohľadu zákonnej kvalifikácie trestná. Kubina, rovnako ako sudca Cisárik, nevysvetlil, prečo by vôbec malo dôjsť k prekvalifikácii skutku na prísnejší.

Peter Kubina síce vo svojom príspevku odkázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej sa výber DPH dotýka finančných záujmov Európskej únie, no takýto výklad nemožno aplikovať na všetky prípady bez rozdielu, pri ktorých sa v trestnom konaní mihne výber DPH.

Akési „spresnenie skutku“ s novou premlčacou lehotou, ako to vykladá profesor Mazák, zákon nepozná – a kým o tom nerozhodnú súdy, tak to aj ostane.

Opačný výklad by znamenal prípustnosť právneho stavu, v ktorom by zákonodarca mohol postihovať spätne aj činy, ktoré trestné neboli. S odôvodnením, že iba spresnil v tom čase existujúce normy, a teda postih pre osoby, ktoré v tom čase konali v rámci zákona, je na mieste. To je, samozrejme, opäť v absolútnom rozpore so základnými zásadami trestného práva a so zásadou právnej istoty.

Ani Mazák, ani Kubina pritom nereflektovali na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý vysvetlil, ako v týchto veciach postupovať, a podľa ktorého je tento skutok jednoznačne premlčaný.

Napriek tomu obaja tvrdia, že je to práve profesor Burda, ktorý nepozná zákon, prípadne ho nevie vykladať kvalifikovaným spôsobom. Ak je to pravda, tak potom rovnaké vedomostné nedostatky má zrejme aj celé kolégium Najvyššieho súdu SR, ktoré sa s touto zložitou problematikou už vysporiadalo.

A naopak, advokát Kubina a profesor Mazák vytvorili nový a zaručene správny výklad.

Tentoraz už zrejme nepôjde o postup mimo zákona, pre ktorý bol odvolaný Ján Mazák z funkcie predsedu Súdnej rady SR, alebo pre ktorý Mestské a Krajské súdy zamietli všetky návrhy na zrušenie neodkladných opatrení podané zo strany Petra Kubinu pri postavení „čurillovcov“ mimo ich služobný pomer.

Prípadne táto právna argumentácia oboch predstaviteľov právnickej obce bude odlišná od prípadu, keď advokát Kubina zastupoval odvolaného predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka pri sťažnosti na Ústavnom súde SR. Ústavný súd vtedy nebývalo ostro skritizoval podanú sťažnosť pre jej nedostatok právnej relevancie a odmietol ju ako zjavne nedôvodnú.