Zabudnuté slovo „šetriť“. Pripomína ho len negatívny výhľad ratingových agentúr

Po nedávnej správe agentúry S&P, ktorá potvrdila hodnotenie Slovenska na úrovni A+, zmenila však jeho výhľad zo stabilného na negatívny, minister financií Ladislav Kamenický (Smer) ocenil, že štatistici spoza hraníc vnímajú snahu o konsolidáciu verejných financií. Zrealizované kroky podľa neho prispeli k udržaniu ratingu.

Medzi snahou a reálnym upratovaním financií je však rozdiel. I keď prednedávnom skonštatovali analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že konsolidácia prináša prvé ovocie, vrásky na čele vzbudzuje "obzvlášť znepokojujúci rast štrukturálneho deficitu, ktorý vlani dosiahol 4,2 percenta HDP".

Ide podľa nich o dôsledok okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti. Len obrovský deficit v dôchodkovom systéme, ktorý sa časom bude ešte prehlbovať, pritom predstavuje nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť.

Je zrejmé, že ekonómovia v súvislosti s výdavkami na renty poväčšine narážajú na takmer miliardovú sumu vyplácanú pred Vianocami v podobe trinástych dôchodkov. A vzhľadom k systému, ako sú nastavené, bude celkový objem každým rokom ešte stúpať, keďže sa bude zvyšovať aj suma priemerného dôchodku.

Na druhej strane číslam viac podľa Rady pomohlo de facto zrušenie rodičovského dôchodku, respektíve jeho výrazná redukcia. Bol totiž upravený a od tohto roka je možné matky aj otcov honorovať len prostredníctvom asignačnej dane.

Vo výsledku tak rodičia v tomto roku nedostanú nič. A v tom budúcom jednotky, respektíve desiatky eur.

Musí prísť ďalší rez

Nielen šéfovi rezortu financií, ale celému kabinetu je jasné, že trend, ktorým sa dlh krajiny uberá, treba otočiť. Preto už niekoľko mesiacov na verejnosť prenikajú správy o tom, že sa blíži ďalšie "krotenie".

Tentoraz by sa konsolidácia mala odohrávať práve na výdavkovej strane. Keď sa však na pretras dostali trináste dôchodky alebo zmena, ktorú podľa hnutia Slovensko rezort financií zvažoval a ktorá by pripravila rodičov plnoletých detí o rodinné prídavky, rázne sa ozval minister práce Erik Tomáš (Hlas) a zdôraznil, že na túto agendu si siahnuť nedá.

Zopakoval to aj v nedeľnej relácii V politike na TA3, pričom podobné škrty v rámci pripravovaného konsolidačného balíka cez neho neprejdú ani v prípade spomínaných trinástych penzií a ani u spektra sociálnych dávok, ako sú rodinné prídavky, rodičovský príspevok, materské dávky či príspevok pri narodení dieťaťa.

Tomášove slová nesporne ľudí tešia. Rozsah sociálnych štandardov, ktoré má v súčasnosti krajina nastavené, však podľa opozičného poslanca Mariána Viskupiča (SaS) vláda nie je schopná udržať. Zdôraznil, že aktuálne dostane trinástu rentu od štátu 120-tisíc dôchodcov, ktorí majú riadny starobný dôchodok vyšší, ako je priemerná mzda na Slovensku.

Dá sa preto polemizovať o tom, či ide o sociálne opatrenie, keďže na tieto penzie sa skladajú ľudia s priemernými platmi. Okrem toho tu máme problém v podobe takmer trojmiliardovej straty v Sociálnej poisťovni, pričom na deficite sa výrazne podpísalo práve vyplácanie spomínaných dôchodkov.

I napriek vyjadreniam Kamenického, že by štát mal tentoraz šetriť, zatiaľ sa k verejnosti dostali opäť len opatrenia z príjmovej strany rozpočtu. Minister pritom v minulosti opakovane kritizoval médiá, že v súvislosti s pripravovanými opatreniami verejnosť dezinformujú.

Rezort financií je však na slovo skúpy a ani na otázky Štandardu k pripravovaným opatreniam v minulom týždni nereagoval. Zatiaľ sa vie, že občania by sa mali pripraviť na vyššie dane z nehnuteľností a spomína sa aj daň z hazardu.

Po pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady je zrejmé, že dohoda v koalícii sa bude rodiť ťažko. Dobrou správou však je, že teraz sa štát tvári, že zamestnávateľov ani zástupcov zamestnancov z prípravy nevynechá tak, ako to urobil naposledy.

Tou horšou je, že Tomáš oznámil ďalšie výdavky. Jeho rezort pripravuje novelu zákona na prispôsobenie schémy kurzarbeit v súvislosti so zavedenými americkými clami. Štát chce preplácať zamestnancom 60 percent mzdy a ďalších 20 percent by financoval zamestnávateľ počas šiestich mesiacov buď súvisle, alebo v období dvoch rokov.

Tieto mzdy majú ísť z fondu pre skrátenú prácu, ktorý patrí do kompetencií Sociálnej poisťovne, pričom podľa šéfa rezortu je v tomto fonde k dispozícii 167 miliónov eur.

Okrem toho v pondelok tripartita diskutovala aj o vyplatení jednorazového príspevku pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Ministerstvo financií podľa Tomáša našlo zdroje na to, aby každý zamestnanec z tejto sféry jednorazovo dostal osemsto eur. Šetrenie sa teda nekoná.

Celkový objem síce neprezradil, dodal však, že ak vláda schváli presun peňazí aj do pokladníc miest a obcí, tak ho zamestnanci dostanú v júnovej výplate za mesiac máj. Paradoxné je, že podľa údajov Eurostatu už v štátnom sektore pracuje každý piaty zamestnaný Slovák – celkovo až 469-tisíc ľudí. Slovensko je tak podielom štátnych zamestnancov nad priemerom Európskej únie.

Zaujímavé je aj porovnanie platov, z ktorého vyplýva, že štátni zamestnanci zarábajú v priemere o 11 percent viac ako ľudia v súkromnom sektore. Rozdiel sa môže vyšplhať až na 20 percent, ak sa započítajú aj všetky benefity a príspevky.

Transakčná daň naďalej čerí hladiny

Čo sa týka výdavkov, rétorika teda ostáva zachovaná, avšak s tým, že si minister financií Kamenický uvedomuje, že ich "škrtanie má isté limity". Vyjadril sa tak v nedeľňajšej diskusii v televízii JOJ24, pozornému poslucháčovi teda neuniká, že to nie je v koalícii zloženej z dvoch sociálno-demokratických strán jednoduché.

Väčší priestor však venoval transakčnej dani, ktorú naďalej obhajuje. Na jeho strane stojí aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý v ten istý deň razantne odmietol zásadné zmeny tejto taxy a napomenul kolegov. Dodal, že o úpravách bude možné diskutovať iba za predpokladu, že koaliční partneri prinesú návrhy na nahradenie výpadku z jej príjmov.

Také sa zrejme na stole predsedu vlády objavujú, keďže jeho stranícky kolega Ján Richter sa v Sobotných dialógoch v Rádiu Slovensko vyjadril, že sám premiér pripustil "isté technické možnosti jej zlepšenia". Poslanec zároveň nevylúčil, že by transakčná daň mohla byť po istom čase kompletne prehodnotená.

Taxu podľa aprílového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska označilo 77 percent podnikateľov za nezmyselný krok a ďalších 20 percent sa k nej stavia „skôr negatívne“. Zároveň dve tretiny podnikateľov uviedli, že sa transakčná daň premietne do cien tovarov a služieb. Oslovili 101 respondentov, pričom 92 percent z nich zastupovalo firmy a len osem percent živnostníkov.

Scenár, na ktorý upozorňovali ekonómovia, sa plní. Okrem dosahu na peňaženky spotrebiteľov, teda bežných ľudí, tri štvrtiny opýtaných potvrdili, že znižujú počet bankových transakcií a takmer tretina uprednostňuje platby v hotovosti. Rovnaké množstvo seriózne zvažuje presunúť svoje podnikanie alebo jeho časť za hranice.

Aliancia uzatvára, že transakčná daň je opatrenie, ktoré výrazne zhoršuje konkurencieschopnosť našich firiem. Výsledky prieskumu sú podľa nej jasným dôkazom, že podnikateľské prostredie potrebuje stabilitu, predvídateľnosť a systémové úspory vo verejných financiách, nie nové dane.