Jozef Onačilla

Kontrola NKÚ poukázala na rozsiahle nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku, za ktoré niesla zodpovednosť nielen vtedajšia vláda ako celok, ale najmä ministerstvo obrany na čele s predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom.

Vtedajší minister Jaroslav Naď argumentoval právnou analýzou, o ktorú vraj darovanie opieral. Tú však v tom čase nikto nevidel a nebola poskytnutá ani verejnému ochrancovi práv pri jeho kontrole ministerstva. Neskôr sa ukázalo, že žiadna právna analýza v danom čase neexistovala, hoci Jaroslav Naď sa verejne snažil presvedčiť, že akýsi nepodpísaný papier bez autora má predstavovať túto analýzu.

Európsku prokuratúru zaujíma munícia

Vzhľadom na jednoznačné zistenia o závažnom porušovaní zákona kroky bývalého ministerstva obrany vyšetruje Európska prokuratúra – a aj to len pre jeden konkrétny skutok. Tento skutok sa má týkať účelovo uzavretých realizačných zmlúv z rokov 2022 až 2023, na základe ktorých boli nakúpené a následne darované Ukrajine delostrelecké míny kalibru 120 mm, náboje 152 mm EOFd a náboje 12,7 × 108 mm API B-32.

Pokyn na obstaranie v rámci rezortu obrany bol zaslaný e-mailom v piatok 25. 2. 2022 o 18:45 hod. s termínom dodania munície najneskôr 26. 2. 2022. Tento termín bol následne zmenený na 27. 2. 2022. To znamená, že pokyn na túto operáciu bol vydaný s tým, že ju treba zrealizovať v priebehu dvoch dní.

NKÚ konštatoval, že ministerstvo obrany konalo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a porušilo finančnú disciplínu v sume 2 592 000 eur.

Na nákup tejto munície boli udelené výnimky, hoci munícia nebola technicky posúdená, bez deklarovanej kvality a známeho technického stavu, čo predstavovalo nielen porušenie pravidiel nákupu pre OS SR, ale aj možné bezpečnostné riziko. Z dokumentácie k obstarávaniu zároveň vyplynulo, že nebola zriadená komisia na posúdenie kúpnej ceny.

Darovanie za milióny prebehlo počas jedného víkendu

NKÚ ďalej zistil, že MO SR nakúpilo muníciu starú desiatky rokov, ktorá bola okamžite vyexpedovaná zo skladov dodávateľa, bez existujúcej požiadavky z ukrajinskej strany na jej dodanie. Celá operácia – od nákupu po odovzdanie munície – prebehla počas jedného víkendu.

Nákupom nábojov, ktoré nebolo možné využiť pre potreby OS SR, konalo ministerstvo v rozpore s princípmi hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, čím porušilo zákon a spôsobilo škodu vo výške 6 266 638 eur.

Zakúpená munícia navyše nebola nikdy prijatá na sklad MO SR. NKÚ zistil, že nedodaním tovaru do muničného skladu Nováky došlo k porušeniu kúpnej zmluvy. Keďže tovar nebol dodaný na dohodnuté miesto, kupujúcemu nevznikla povinnosť uhradiť cenu.

Zistenia NKÚ teda poukazujú na vážne porušenia zákona zo strany ministerstva obrany vedeného Jaroslavom Naďom, pri ktorých vznikla mnohomiliónová škoda. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy však uviedol, že Jaroslav Naď nemusí niesť priamu zodpovednosť.

Prokurátor Európskej prokuratúry Juraj Novocký potvrdil, že závery NKÚ boli jedným z podkladov na začatie trestného stíhania.

Zjednodušene povedané, štát počas predchádzajúcich vlád kúpil muníciu od vlastného podniku, označil ju za nepotrebnú, následne ju daroval Ukrajine a potom za ňu požiadal o úhradu z európskych fondov – a to všetko v priebehu dvoch dní.

Keďže Európska únia vyplatila Slovensku finančné prostriedky ako kompenzáciu za darovanú muníciu, je otázne, či tieto prostriedky mali byť vyplatené vzhľadom na možné nezákonné kroky ministerstva obrany.

Okrem Európskej prokuratúry sa prípadu darovania vojenskej technicky Ukrajine venujú aj slovenské orgány činné v trestnom konaní, no zatiaľ bez zverejnených výsledkov.

Jaroslav Naď v darovaní nevidí problém

Jaroslav Naď je presvedčený, že „v tomto prípade nebude nikto konkrétny obvinený, pretože sa žiaden trestný skutok nestal“. Podľa neho „nedošlo k žiadnej defraudácii peňazí ani k ničomu inému. Jednoducho ministerstvo obrany nakúpilo na základe rozhodnutia vlády od svojho vlastného podniku Konštrukta Defence muníciu, ktorú sme na základe rozhodnutia vlády darovali Ukrajine, a EÚ nám preplatila peniaze. Je to absolútne kóšer a v poriadku.“

Na otázku, prečo Európska prokuratúra koná, ak bolo všetko v poriadku, Naď odpovedá, že NKÚ vychádzal z nepravdivých informácií poskytnutých ministerstvom obrany pod vedením Roberta Kaliňáka. Podľa Naďa „ministerstvo NKÚ klamalo a neposkytlo mu objektívne informácie“.

Predseda Demokratov teda rovnako ako pri právnej analýze pri darovaní Migov či iných sporných krokoch jeho ministerstva tvrdí, že iba on vie, ako to v skutočnosti bolo, a všetci ostatní buď klamú, alebo boli zavádzaní.

Všetky skutočnosti týkajúce sa nezákonného darovania munície boli detailne zdokumentované NKÚ, pričom Jaroslav Naď neposkytol žiadne dokumenty ani dôveryhodné informácie, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali.

Trestné stíhanie zo strany Európskej prokuratúry je preto skutočne odôvodnené, a bude otázkou konkrétnej zodpovednosti a podpisov na zmluvách, ktorej osobe bude toto konanie kladené za vinu.

Minimálne politickú zodpovednosť za celé ministerstvo obrany v tom čase niesol Jaroslav Naď – a bol to práve on, kto horlivo presadzoval darovanie slovenského majetku Ukrajine bez ohľadu na zákon či náklady.

Obvinenie Šeligu nemá oporu v zákone

Úplne opačný prípad dôkaznej situácie predstavuje trestné stíhanie podpredsedu Demokratov Juraja Šeligu.

Ten bol koncom apríla 2025 obvinený z prečinu podnecovania. Obvinenie súvisí s jeho verejným vystúpením 21. februára 2025 vo Veľkej Mači, kde si pripomínal výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Šeliga počas prejavu varoval prezidenta Petra Pellegriniho a ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby neuvažovali o udelení amnestie Marianovi Kočnerovi – inak by mohlo dôjsť k „zbúraniu Prezidentského paláca“, čo podľa neho bolo myslené obrazne.

Juraj Šeliga tvrdí, že trestné stíhanie je pomstou za jeho politickú činnosť a že mu obvinenie ani nebolo oficiálne doručené.

Z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu podnecovania ide o úplne nepodložené obvinenie. Tento trestný čin vyžaduje, aby páchateľ verejne podnecoval na iný trestný čin alebo vyzýval na hromadné neplnenie dôležitej zákonnej povinnosti, prípadne na závažné porušovanie verejného poriadku.

Vyjadrenie Šeligu, že ak vláda urobí určitý krok, môže nasledovať protireakcia, v žiadnom prípade nenapĺňa znaky tohto trestného činu. Použitie podmieňovacieho spôsobu a formulácia výroku o „možnom zbúraní Prezidentského paláca“ len potvrdzujú nedôvodnosť celého stíhania.

Politik má vzhľadom na svoju verejnú funkciu širší priestor na vyjadrovanie, hoci ani on nesmie prekročiť určité hranice. V tomto prípade však nie je nutné vôbec argumentovať ochranou politického prejavu – pretože výrok Juraja Šeligu trestným činom nikdy nebol.

Trestné oznámenie podal David Lindtner

Nesprávne právne posúdenie prejavu nakoniec opravili aj orgány činné v trestnom konaní, keď Jurajovi Šeligovi zrušili obvinenie za výroky počas zhromaždenia pri príležitosti výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Okresná prokuratúra v Galante zrušila obvinenie Juraja Šeligu z dôvodu nezákonnosti, predčasnosti a neopodstatnenosti uznesenia o vznesení obvinenia zo strany vyšetrovateľa so záverom, že nejde o trestný čin. Prokuratúra poukázala na nedostatočné vykonávanie dokazovania, ako aj absenciu výsluchu Šeligu a Lindtnera.

Trestné oznámenie na Šeligu totiž podal poradca premiéra a advokát David Lindtner.

Oba prípady tak ukazujú diametrálne odlišné prístupy orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní činnosti politických predstaviteľov. V prípade darovania vojenskej techniky je podozrenie viac než dôvodné, zatiaľ čo v prípade verbálnych prejavov Juraja Šeligu išlo skôr o nedostatok odbornosti vyšetrovateľa než o snahu postihovať reálnu trestnú činnosť.

Politik je z hľadiska trestného práva občanom ako každý iný a nesmie porušovať zákon. Polícia by však zároveň nemala začínať trestné stíhanie bez dostatočných objektívnych podkladov.

Napriek tradičným vyhláseniam politikov o pomste či zastrašovaní za ich činnosť tieto dva prípady ukážkovo prezentujú rozdiel medzi skutočnou potrebou vyvodenia zodpovednosti a neodôvodneným stíhaním – minimálne na hrane zákonnosti.

Politik bude vždy tvrdiť, že každý krok namierený proti nemu je účelový. Občan by však mal vedieť na základe dostupných informácií rozlíšiť, kedy sú takéto tvrdenia opodstatnené a kedy ide len o pokus zakryť vlastné zlyhanie.