Hurá, ceny klesajú, môžeme ich znova nakopnúť. Alebo keď Brusel hovorí nie ruskému plynu

Colný pištoľník Trump vytvára európskym lídrom mnoho vrások na tvári. Priniesol však aj jedno pozitívum. Jeho kroky spôsobili ochladenie na svetových trhoch, čo platí aj pre komodity. Plyn v Európe tak za posledné týždne vytrvalo lacnie a pohybuje sa okolo hranice 34 eur za megawatthodinu (MWh), čo je najnižšia cena od vlaňajšieho leta.

Pre Brusel ide o výnimočne výhodnú príležitosť urobiť ďalšie politické rozhodnutie, ktoré zasahuje do fungovania voľného trhu.

Európska komisia v utorok predstavila plán na ukončenie prítomnosti ruského plynu na starom kontinente. V ňom konkrétne stojí, že exekutívny orgán v júni predloží legislatívny návrh na zákaz jeho dovozu.

V prípade nových zmlúv, ako aj spotových kontraktov, sa zákaz uplatní do konca tohto roka. Pri existujúcich dlhodobých zmluvách, ktoré majú európske firmy uzavreté s ruskými subjektami, sa dovoz zakáže najneskôr do konca roka 2027.

Dodajme, že Brusel si - už krátko po spustení invázie na Ukrajinu v roku 2022 - stanovil nezáväzný cieľ ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív do roku 2027.

Spomenutý návrh z dielne Komisie bude musieť schváliť Európsky parlament, ako aj kvalifikovaná väčšina krajín EÚ.

Problémom, ktorý sa rysuje pri dlhodobých kontraktoch, sú zmluvné pokuty. Viacerí európski odberatelia majú s Gazpromom zmluvy typu „take-or-pay“. Tie vyžadujú, aby tí, ktorí odmietnu dodávky plynu, zaplatili veľkú časť zmluvne dohodnutých objemov.

Komisia vraj posudzuje právne možnosti, ktoré by európskym spoločnostiam umožnili zrušiť tieto zmluvy bez finančných sankcií, no návrh bližšie podrobnosti neobsahuje. Tým správnym receptom malo byť - podľa echa z kuloárov - odvolanie sa na vyššiu moc, no právnici si myslia, že to bude ťažké obhájiť. Aj bez toho však návrh prináša mnoho otáznikov.

Ruského plynu je v Európe stále dosť veľa

Hoci od začiatku roka netečie do Európy cez Ukrajinu žiaden ruský plyn, na plné kapacity funguje plynovod Turkstream, cez ktorý štáty Únie vlani odobrali bezmála 17 miliárd kubíkov plynu (zhruba šesť percent európskych potrieb).

Ďalšie veľké objemy predstavuje dovoz ruského LNG. Ten bol ešte v roku 2021 na úrovni okolo 14 miliárd kubických metrov, no po odstavení plynovodov Nord Stream či Jamal začal význam týchto dodávok rásť. Vlani tak do štátov EÚ ako Francúzsko, Španielsko či Belgicko dorazilo zhruba 20 miliárd kubíkov skvapalneného plynu z Moskvy.

Čo je z pohľadu plánovaného zákazu pomerne dôležité, zhruba tretinu z toho tvoria podľa spoločnosti Rystad Energy krátkodobé spotové zmluvy, ktoré s Rusmi uzavreli európske spoločnosti v priebehu minulého roka.

Pravdepodobne sa zopakujú predošlé scenáre. A plyn bude opäť drahší

Otázkou teraz je, čo nový plán na odklon od stále významných ruských dodávok do Európy spôsobí. Bude plynu dostatok? A ako to ovplyvní ceny energií pre firmy i spotrebiteľov?

Posledný krok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa koncom minulého roka rozhodol nepokračovať v tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny, mal totiž pre trh neblahé následky.

Veľká diera na trhu s plynom [cez plynovod Bratstvo prichádzalo do Európy cez 14 miliárd kubíkov plynu ročne, pozn. red.] zvýšila neistotu a popchla rast cien. A prázdne ukrajinské rúry sa rýchlo stali terčom ruských útokov. Tie mali za následok to, že Kyjev bol nútený žiadať o plyn európskych spojencov. Cez Slovensko preto dokonca tiekol plyn opačným smerom. Výsledkom bolo, že sa ceny plynu šplhali k 60 eurám za MWh.

Neskôr sa situácia mierne stabilizovala, k čomu zrejme pomohli aj mierové iniciatívy. Hoci sa Moskva a Kyjev obviňovali z jeho porušovania, dohodnuté mesačné prímerie sa týkalo práve neútočenia na energetickú infraštruktúru. A Trumpove clá pokles cien plynu ešte viac urýchlili.

Historický precedens ukazuje, čo môže nasledovať po najnovšom opatrení z dielne eurokomisie. Tohtoročný šok zo zákazu uzatvárania nových obchodov a spotových zmlúv s ruskými subjektmi by však mohol byť o niečo menší, keďže sa dotkne zhruba o polovicu menšieho objemu plynu, než Európa odoberala cez Ukrajinu.

Navyše, plynu je na trhu dostatok a Brusel sa spolieha, že ruský skvapalnený plyn nahradí ten americký. Presne to opakovane požadoval prezident Donald Trump.

Aj preto sa v návrhu Komisie uvádza, že „ak sa bude postupovať v súlade s vývojom na svetových trhoch a so spoľahlivými dodávateľmi, postupné ukončenie dovozu ruského plynu by malo mať obmedzený vplyv na ceny energie v Európe a na bezpečnosť dodávok“.

Na druhej strane ostalo po zime v európskych zásobníkoch - oproti rokom 2023 (k 5. máju 61 percent) a 2024 (63,5 percenta) - podstatne nižšie množstvo plynu. Ich naplnenie z aktuálnych zhruba 41 percent na požadovaných 90 percent môže byť do začiatku novembra (a novej vykurovacej sezóny) podstatne ťažšie a hon za plynom bude podnecovať rast cien oveľa viac ako v uplynulých dvoch rokoch. Na porovnanie, 5. mája 2022, teda v kritickom roku, keď ceny plynu a elektriny prebili všetky stropy, boli európske zásobníky plné na 35,5 percenta.

Pricucnutie k Amerike

Navyše, LNG z Ameriky nie je trhovo optimálnym riešením. Nesie to so sebou dva problémy.

Tým hlavným je fakt, že samotná komodita je iba jednou zložkou koncovej ceny energií. Do výpočtu totiž vstupujú aj ďalšie prepravné a distribučné náklady.

Dodávka plynu, ktorý treba v USA vyťažiť, skvapalniť, natlačiť do lodí, regazifikovať v európskych termináloch a dopraviť do vnútrozemských krajín ako Slovensko, ktoré majú priame spojenie rúrami s Ruskom, nemôže byť na konci tohto procesu lacnejšia, ako alternatíva z východu. Tá sem môže prichádzať už vybudovanými zaužívanými trasami – cez Turkstream či Bratstvo.

Stačí sa zamyslieť. Ten istý plyn budú spotrebovávať Američania aj Európania. Akurát s tým rozdielom, že kým dorazí do Európy a absolvuje všetky potrebné procesy, tak bude stáť podstatne viac. Konkurencieschopnosť európskeho priemyslu sa tak bude naďalej budovať len veľmi ťažko.

Druhým problémom je zvyšovanie závislosti na Spojených štátoch. Tá je obrovská už teraz, najmä z vojenského hľadiska, keď sa o starom kontinente mnohokrát hovorí ako o americkom vazalovi.

Kupovaním väčšieho množstva plynu chce kontinent uchlácholiť Donalda Trumpa, ktorému prekáža obchodný prebytok Únie so Spojenými štátmi. Trump však dáva vždy prednosť americkým obchodným záujmom, preto sa nemožno čudovať skeptikom, ktorí sa pýtajú, či je rozumné pripútavať sa k Amerike ešte viac aj v kľúčovom energetickom sektore.