Liečba je tu už dlhé roky, no využíva ju malé percento alergikov, hovoria lekári

Čísla sa zvyšujú hlavne u detí

K presnejším údajom ohľadom detských pacientov sa pre Štandard vyjadrila Alena Krčová z Národného centra zdravotníckych informácií. 

„V porovnaní s uplynulými rokmi stúpa počet detí, ktoré trpia na alergiu, predovšetkým vo vekovej skupine do jedného roka. Počty stúpajú aj u dievčat aj u chlapcov. Zároveň konštatujeme, že vo vekovej skupine do 18 rokov je viac chlapcov. Najväčší vzostup pacientov je však u dievčat vo vekovej skupine 6 – 18 rokov,” analyzuje Krčová z oddelenia komunikácie a marketingu.

Vo vekovej skupine do 18 rokov tiež stúpli počty pacientov s diagnózami ako bronchiálna astma (nealergická a zmiešaná), alergie na potraviny a celková imunitná nedostatočnosť, ktorá vedie k zvýšenej náchylnosti na infekcie.

Aké sú dôvody veľkého nárastu

Vývoj týchto chorôb u detí je podľa Schvalbovej časovo špecifický a pre daný vek sú charakteristické rôzne klinické jednotky. „Hovoríme tomu atopický pochod. Pre vek do zhruba päť rokov je charakteristická potravinová alergia a atopický ekzém,” spresňuje doktorka s tým, že vyzrievaním imunitného systému sa presúva zápal na dýchacie cesty a dieťa trpí astmou alebo alergickou nádchou. 

Ako objasňuje, medzi hlavné príčiny vzniku patria dedičnosť či faktory vonkajšieho prostredia ako alergény, a to pele stromov, tráv, bylín, roztoče, srsť psov a mačiek. „Z roka na rok sa predlžuje peľová sezóna, mení sa cirkulácia vzduchu. Kým kedysi bolo kvitnutie rastlín postupné (stromy – na jar, trávy – v lete, byliny – na skorú jeseň ), v súčasnosti kvitne všetko naraz,” vraví.

Podľa nej by preto jednoznačne mohlo zlepšiť kvalitu života pacientov aj napríklad pravidelné, dostatočne časté a efektívne udržiavanie a kosenie verejných plôch v mestách ešte pred vegetačnou aktivitou alergizujúcich burín. „Napriek modernej liečbe často dochádza vplyvom veľkej nálože peľových zŕn k zhoršeniu ochorenia,” špecifikuje. 

K príčinám vzniku prispievajú aj globálne otepľovanie a dramatické klimatické zmeny. Zamorenie životného prostredia, vysoký obsah polutantov a výfukových plynov taktiež úzko súvisia s alergénovou záťažou.

Každý alergik by mal podľa doktorky prispieť k zlepšeniu svojho ochorenia dodržiavaním režimových opatrení, zlepšením pohybovej aktivity, zmenou životného štýlu, zdravým stravovaním a eliminovaním stresu na minimum. 

Keďže dnes rapídne ubúda pohybová aktivita na úkor pasívneho života za počítačom, obezita s tým spojená môže v niektorých prípadoch astmu zhoršiť. „Posledné tri desaťročia nárast výskytu obezity kopíruje nárast astmy. To poukazuje na pravdepodobný medicínsky vzťah medzi týmito ochoreniami,” objasňuje Schvalbová.

Posledné štúdie ukazujú, že chorobu diagnostikujú až dvakrát častejšie u pacientov s obezitou. „Napríklad v USA a Kanade je diagnóza astmy u obéznych okolo deväť percent, pričom u neobéznych je výskyt okolo štyri až päť percent,” dodáva.  

Prílišná nadváha vedie k zníženej pružnosti hrudnej steny, čo spôsobuje zníženie objemu pľúc, zvýšenie výdaja energie na dýchanie, a tým aj zvýšenú spotrebu kyslíka z dôvodu frekventovanejších dýchacích pohybov. „Vzhľadom na to majú pacienti dýchavicu vo väčšej miere ako neobézni, a teda môže byť u nich diagnostikovaná astma častejšie nesprávne ako u neobéznych,” spresňuje. 

Odborníčka upozorňuje aj na nadspotrebu antibiotík, ktorá podľa nej jednoznačne prispieva k dysbalancii v imunitnom systéme a vzniku alergie. „Naše deti sú častokrát zbytočne a necielene liečené v prípade vírusových respiračných infekcií aj niekoľkými antibiotikami po sebe, často na nátlak rodičov,” vraví. 

Riešením je úmyselne podaný alergén

Pre narastajúci počet detských pacientov odborníci zo Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie odporúčajú k liečeniu týchto chorôb využívať oveľa viac alergénovú imunoterapiu, ktorá je podľa nich najúčinnejšou možnosťou a vie zastaviť ich vývoj. 

Liečba spomínaných chorôb je podľa Schvalbovej u detských aj dospelých pacientov na Slovensku na svetovej úrovni a pacienti majú k dispozícii najmodernejšie lieky.

„Základom liečby je alergénová imunoterapia, ktorou pacient dosiahne toleranciu nad jeho príčinným alergénom a jeho ochorenie sa dostane pod kontrolu. Je to jediná cesta, ako predísť astme a vzniku nových alergií,” tvrdí.  

Pri liečbe teda pacientovi podávajú nízke dávky alergénu, aby sa ho imunitný systém naučil tolerovať a vytvoril si tak naň protilátky. Efekt tejto terapie navyše trvá ešte niekoľko rokov aj po ukončení samotnej terapie. 

Imunoterapiu využívajú málo

Prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák na margo využívania spomínanej liečby, ktorá je známa už viac ako 110 rokov, nedávno poukázal na štatistické výsledky. 

„Európske dáta ukazujú, že asi osem až desať percent alergikov je liečených alergénovou imunoterapiou, čo je katastroficky málo. Na Slovensku dáta ukazujú asi 15 až 16 percent, čo je fajn, zlepšuje sa to z roka na rok,” zhodnotil. 

V súčasnosti využívajú podľa odborníkov imunoterapiu pri liečbe alergickej nádchy, konjunktivitídy, ale aj vybraných foriem prieduškovej astmy, najmä roztočovej.

Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie odporúča pacientom aj nový a moderný spôsob liečby, keď alergén „podávajú pod jazyk vo forme kvapiek alebo rýchlorozpustných tabliet”. Pacient už teda nemusí chodiť pravidelne do nemocnice na injekcie.

Pri tejto sublingválnej imunoterapii podľa špecialistov počas zhruba trojročného užívania „znížia reaktivitu organizmu na daný alergén (časť pacientov prestane úplne reagovať), znížia alebo úplne odstránia potrebu klasickej antialergickej liečby a zároveň znížia riziko vzniku nových alergií či rozvoja astmy”. 

Tabletková alebo kvapková forma v domácom prostredí však môže priniesť aj nežiaduce účinky, medzi ktoré patrí svrbenie alebo podráždenie v ústach, bolesť hlavy, únava či mierne žalúdočné ťažkosti. 

Pacient s astmou je o viac ako 500 eur drahší

Liečbu touto imunoterapiou z veľkej časti hradia poisťovne. Podľa dostupných informácií, počet poistencov Dôvery s alergickou rinitídou v ambulanciách imunológie a alergológie bol v roku 2024 vyše 109-tisíc. 

„Samozrejme, tieto čísla nepredstavujú celkový výskyt alergií v populácii, pretože len časť alergikov navštevuje špecialistu a kompetencie v liečbe má aj všeobecný lekár,” uvádza pre Štandard Matej Štepiansky, PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera. 

Podľa ich dát sú náklady na liečbu pacienta s astmou a pacienta v rovnakom veku, ktorý toto ochorenie nemá, oveľa vyššie. „Pacient s astmou je o 752 eur drahší,” hovorí Štepiansky. Ak teda podľa neho alergiu neliečia kauzálne, len potláčajú symptómy a pacient dospeje až do astmy, znamená to pre verejné zdravotné poistenie zvýšené náklady. 

„Alergénovú imunoterapiu teda vnímame ako príležitosť, kedy síce dnes vynaložíme na liečbu pacienta viac nákladov, ale potenciálne odvrátime výskyt astmy a s ňou súvisiace náklady, ako aj nižšiu kvalitu života,” objasňuje zástupca Dôvery. 

Z jeho slov vyplýva, že využívanie terapie je investícia a nie náklad, preto lekárov motivujú, aby zvyšovali podiel pacientov liečených práve týmto spôsobom.

Štepiansky dodáva, že výzvu Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie vnímajú pozitívne, rovnako tak jej zacielenie na detských pacientov. „Pretože práve medzi nimi je najväčší potenciál v predchádzaní astme.” 

Liečba je podľa poisťovne vhodná už pre deti staršie ako päť rokov. Pri tomto spôsobe liečenia pacientovi aplikujú veľmi malú dávku alergénu, aby sa jeho organizmus s konkrétnou látkou vyvolávajúcou alergiu naučil normálne fungovať. Nevyhnutné je liečbu neprerušiť a vydržať v nej tri až päť rokov.

Lieky vo veľkej miere hradí poisťovňa

Odborníci v tejto súvislosti považujú za dôležité tiež zavedenie adekvátnej a motivujúcej úhrady výkonov pre účinnú liečbu.

„Z pacientov s alergickou nádchou v starostlivosti alergológov užíva v roku 2024 imunoterapiu 15,9 percenta, spolu to predstavuje 17 362 pacientov. Medzi rokmi 2023 a 2024 došlo k najvyššiemu medziročnému nárastu, zo 14,2 percenta,” potvrdzuje nízke číslo využívania terapie Štepiansky. 

Liečbu liekmi na spomínanú imunoterapiu vo vysokej miere poisťovne preplácajú. „Cena záleží aj na konkrétnom alergéne, ale pri mesačnom balení sa pohybuje od 60 do 230 eur,” vraví PR špecialista s dôvetkom, že ich poisťovňa hradí 85 percent z ceny.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a Union

Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa zaslaných informácií zaznamenala v roku 2022 v ambulanciách na odbornosti imunológia a alergológia 160 147 poistencov s alergickou rinitídou, v roku 2023 to bolo 160 291 poistencov a v poslednom zmapovanom roku 2024 evidovala 159 777 poistencov s touto chorobou.

Z toho kým v roku 2022 poisťovňa uhradila aspoň jeden produkt alergénovej imunoterapie pri diagnóze alergickej rinitídy vyše 19-tisícim poistencom, v roku 2024 sčasti uhradila už viac ako 23-tisícom poistencov. Využívanie tejto liečby teda stúpa, ale veľmi pomaly.

„Liečba alergénovej imunoterapie je čiastočne hradená z verejného zdravotného poistenia s doplatkom poistenca. Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza sumu podľa Zoznamu kategorizovaných liekov, pri väčšine liekov je to približne 80 percent,” informuje Štandard poisťovňa. 

Zo zdravotnej poisťovne Union sme obdržali od hovorkyne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej informácie, že záujem o alergénovú imunoterapiu u nich mierne rastie. Za roky 2022 až 2024 ju absolvovalo prostredníctvom ich poisťovne vyše 23-tisíc pacientov, z toho 9 339 detí. Za tieto tri roky poistencom za liečbu zaplatili 5 726 292 eur.