Plošný odstrel vlka útoky nevyrieši. Pomôžu strážne psy či elektrické ohradníky

Prednedávnom svorka vlkov zaútočila na stádo oviec na Považí. Zvieratá v obci Domaniža zabili len pár metrov od dediny pri frekventovanej ceste. Šelmy zlikvidovali štyri ovce a dve zranili.

Prvé informácie hovorili, že útočil medveď, až ďalšie vyšetrovanie a stopy po zranení ozrejmili, že za útokom stojí vlk dravý. Potvrdili to aj štátni ochranári, ktorí si prišli miesto pozrieť. Šelmy zaútočili skoro ráno, keď majiteľ pustil ovce na pašu.

K útoku v Domaniži došlo na pasienku bez dozoru pastiera či strážnych psov, ohradenom elektrickým ohradníkom, ktorý bol na jednom mieste poškodený. Ovciam zahryzli do krku a do určitej miery boli zožraté. Niektoré boli pohryzené, ostatné boli vo veľkom strese.

V regióne ide za posledné obdobie už o tretí útok. Minulý týždeň útočili vlci v Malých Ledniciach, predtým v Rajci. Zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) odporučili majiteľovi zvierat, aby ich radšej na noc zatváral.

Nechránené ovce, ľahká korisť

Pobyt vlkov na danom území dokazujú stopy, takisto aj čoraz častejšie útoky na súkromné farmy oviec a kôz. Prítomnosť šelmy podľa štátnych ochranárov v tejto oblasti dlhodobo monitorujú a je potvrdená pozorovaniami zamestnancov ŠOP SR a záznamami z fotopascí členov miestneho poľovného združenia. Ako uviedli ochranári, v minulom roku zaznamenali viaceré ataky na Kysuciach a aktuálne už aj v Strážovských vrchoch.

„V širšom okolí došlo v predchádzajúcich týždňoch k viacerým škodám na ovciach, pričom ako pôvodcu identifikovali vlka dravého,“ uviedla na sociálnej sieti Štátna ochrana prírody SR.

„Vlkom sa na Slovensku darí. Útočia na oslabené jedince, ale aj celé stáda, pričom využívajú nedostatočné zabezpečenie,“ vysvetlila ŠOP SR s tým, že v prípade nesprávneho stráženia zvierat môžu byť škody značné.

ŠOP SR opakovane upozorňuje na potrebu dôsledného zabezpečenia hospodárskych zvierat – elektrické ohradníky, pastieri či strážne psy výrazne znižujú riziko útokov veľkých šeliem.

Podľa Svetového fondu na ochranu prírodu (WWF Slovensko) sú pre šelmy nechránené stáda hospodárskych zvierat, najmä oviec, ľahšie dostupná potrava.

„Mnohé stáda sa stále pasú voľne bez akýchkoľvek preventívnych opatrení - ohradníkov, strážnych pastierskych psov, čo je potom veľmi jednoduchá a dostupná korisť,“ povedal pre Štandard Branislav Tám z WWF Slovensko.

Podľa neho tí farmári, ktorí používajú vhodné spôsoby zabezpečenia stád, majú dokázanú vysokú efektivitu týchto opatrení. V oblasti s potvrdeným výskytom vlka sa zvyčajne odporúča kombinácia viacerých preventívnych opatrení.

Svorka je silná sociálna skupina

Pri útoku na ovce a kozy sa často stáva, že svorka vlkov zabije iba zopár kusov, ale až desiatky zraní na hrdle či iných častiach tela. Traduje sa, že je to spôsobené tým, že dospelé jedince takto učia loviť svoje mláďatá.

Podľa Táma je však správanie zvierat pri útoku dané ekológiou tohto druhu. Vlky sa živia predovšetkým raticovou zverou, ale vyberajú si akúkoľvek korisť, ktorú dokážu uloviť s minimálnym úsilím.

Preto sú najmä nechránené pasúce sa zvieratá pre vlky ľahko dostupným zdrojom potravy. Keď ovce v panike pobehujú po pastvine, neustále to spúšťa u vlkov reflex lovu.

„Tento typ útoku vlka vedie k vyšším finančným, ale čo je dôležitejšie, aj emocionálnym škodám pre postihnutých majiteľov hospodárskych zvierat,“ konštatoval Tám.

Vlčia svorka je silná sociálna skupina, ktorú zvyčajne tvoria rodičovský pár a ich potomkovia. Nie je to teda náhodné zoskupenie vlkov, ale silná rodinná jednotka s prísnou hierarchiou.

Staršie mláďatá dokonca pomáhajú s výchovou mladších, každý člen vo svorke má svoju úlohu. Keď majú potomkovia dva až tri roky, opúšťajú rodinu, hľadajú si partnerov a snažia sa založiť si vlastnú svorku. Konflikty a agresia medzi členmi skupiny môžu nastať, ale ich spolupráca je základom ich prežitia.

„Problém nastáva vo chvíli, keď vo svorkách príde k strate hierarchicky najvyššie postavených jedincov, teda rodičovského páru. Potom je spôsob rozmnožovania a výchovy potomstva odlišný,“ vysvetlil Tám.

Podľa neho v takýchto prípadoch nastupuje mechanizmus, ktorý kompenzuje mortalitu. Úbytok jedincov sa skupina a populácia snaží rýchlo nahradiť. Môžu sa vyskytnúť aj viacnásobné vrhy vo svorke.

„To znamená, že viacero vlčíc má súčasne potomstvo a sú známe prípady, že dve vlčice vychovávajú mláďatá v jednom brlohu. Pri veľkých stratách, ktoré neodôvodneným a necieleným odstrelom môže spôsobiť človek, sa v populácii začne rodiť viac samíc ako samcov,“ doplnil Tám.

Plošný lov, častejšie útoky

Obnovenie odstrelu vlkov na Slovensku je ďalšou témou, ktorá polarizuje spoločnosť. Vnímanie tejto otázky závisí od rôznych perspektív, vrátane ochrany prírody, hospodárskych záujmov, kultúrnych tradícií a v neposlednom rade v ignorovaní vedeckých údajov.

„Akýkoľvek zásah do populácie vlka by mal byť založený na dôkladnom monitorovaní populácie a vedeckých analýzach, nie na emocionálnych alebo politických rozhodnutiach,“ uviedol Tám.

Ochranári dopĺňajú, že podľa množstva vedeckých prác zo zahraničia aj výskumu na Slovensku neexistuje súvislosť medzi počtom ulovených šeliem a mierou škôd na hospodárskych zvieratách, čo naznačuje, že odstrel vlkov ako prostriedok na znižovanie škôd nemá opodstatnenie.

Tieto zistenia podporujú potrebu účinných preventívnych opatrení namiesto odstrelu ako riešenia konfliktov medzi vlkmi a hospodárskymi zvieratami.

„Plošný lov môže naopak viesť k častejším útokom na chovy. Najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia svorky, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca,“ vysvetlil Tám.

Zároveň doplnil, že akýkoľvek odstrel vlkov narušuje štruktúru svoriek. Vzhľadom na to, že ako trofej sú najzaujímavejšie väčšie jedince, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že budú strieľať práve vodiace a alfa jedince.

Riešením by teda nemal byť odstrel, ale preventívne opatrenia. Podľa WWF Slovensko viaceré príklady z praxe ukazujú vysokú efektivitu týchto zákrokov, ak sú aplikované dobre a v dostatočnej miere.

Problém však podľa nich je, že preventívne kroky sú finančne nákladné a štát doteraz nezaviedol účinné mechanizmy finančnej podpory v tejto oblasti.

Ide napríklad o peniaze z eurofondov, pričom však už v súčasnosti podmieňuje legislatívne vyplatenie kompenzácie za škodu spôsobenú veľkými šelmami na hospodárskych zvieratách realizáciou preventívnych opatrení. 

Slovenský čuvač a iní

Pastierske strážne psy predstavujú podľa Táma jednu z najefektívnejších foriem ochrany hospodárskych zvierat na celom svete, najmä pri pastve v otvorenej krajine.

Svojou prirodzenou autoritou a prítomnosťou dokážu odradiť predátory, čím výrazne znižujú škody spôsobené veľkými šelmami. Vďaka tomu zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore spolunažívania človeka s veľkými šelmami.

„U nás máme národné plemeno slovenského čuvača - ochrancu stád, ktorý je naším kultúrnym dedičstvom a ktorého pozná každé dieťa z úvodnej znelky večerníčka,“ povedal Tám.

V našich podmienkach sa však používajú aj iné plemená ako kangaly, kaukazské ovčiaky, stredoázijské ovčiaky a iné. Určite to nie je o veľkosti zvieraťa, ale o tom, ako pastierske psy dokážu medzi sebou spolupracovať.

„Na efektívnu ochranu sú potrebné minimálne dva pastierske psy v stádach od 50 do 300 zvierat, pri viac ako 300 zvieratách sú to tri psy, na viac ako 500 zvierat štyri psy a tak ďalej. Tento počet je odvodený aj od veľkosti chovného stáda,“ doplnil Tám.

Pastierske psy sú na stráženie nielen dlhodobo šľachtené, ale aj špecificky vychovávané od útleho veku. Ich genetika ich predurčuje na samostatné a ochranárske správanie, majú teda silný ochranný inštinkt, sú odolné, lojálne ku stádu a nemajú lovecký pud, ktorý by ich mohol viesť k útokom na chránené zvieratá.

Výcvik však neprebieha ako pri služobných psoch. Dôležitá je socializácia so stádom, ktorá prebieha už od šesť do osem týždňov veku šteniatka. Mladý pes vyrastá medzi ovcami, s ktorými si vytvára silnú väzbu.

„Vďaka tomu ich vníma ako svoju skupinu a prirodzene ich bráni pred nebezpečenstvom. Často sa učí aj pozorovaním od staršieho skúseného psa. Výchovou pastierskych psov sa zaoberá napríklad film Od šteniatka k ochrancovi stád," vysvetlil Tám.

Na ochranu stád pomocou strážnych psov či ohradníkov sa zameriavajú aj v okolitých štátoch. V susednej Českej republike vláda hradí ujmu za obmedzenú pastvu v oblastiach s potvrdeným výskytom vlka. Štát farmárom poskytuje stopercentnú podporu na nákup pastierskych psov, elektrických ohradníkov a ďalšieho potrebného vybavenia.

Práve takto možno veľmi efektívne znížiť škody, ale aj zmeniť pohľad farmárov na šelmy. Pre nás je priam nepochopiteľné, prečo podobný mechanizmus nefunguje aj u nás, keď v mnohých krajinách je to samozrejmosť,“ doplnil Tám.

Môžu sa opäť loviť

Vlk dravý bol do 1. januára 2025 chránený vyhláškou. Ministerstvo Životného prostredia (MŽP SR) ju však na konci roku 2024 zmenilo. Vlk bol celoročne chránený od mája 2021. Teraz sa môže loviť od 1. septembra do 15. januára.

V sezóne 2024/2025 vydali kvótu na odstrel 74 jedincov vlka dravého. Tá však trvala od začiatku januára do polovice januára 2025.

„Na základe zmeny vyhlášky určenej kvóty v roku 2025 odlovili 23 kusov jedincov vlka dravého. Verím tomu, že v ďalšej poľovnej sezóne, keď bude určená kvóta a jej výška, to výrazne prispeje k ochrane a zvyšovaniu našej poľnohospodárskej produkcie,“ uviedol v januári štátny tajomník MŽP SR Filip Kuffa.

„Ministerstvu životného prostredia sa dostalo pozitívnej reakcie hlavne od chovateľov oviec, ktorí vítajú túto zmenu, keď po troch rokoch sme znova obnovili kvótovaný a kontrolovaný lov vlka dravého na území Slovenska,“ doplnil štátny tajomník.

Škody hradí štát

Chovateľom, ktorým vlk spôsobí škodu na ovciach či kozách, nahradí danú ujmu štát. Túto situáciu zohľadňuje tak, že kompenzuje škody spôsobené zvieratami stanovenými jednou z príloh vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny.

Okrem vlka dravého sem podľa zákona patrí aj medveď hnedý, los mokraďový, beluša veľká, volavka popolavá, zubor hôrny, bobor vodný, krkavec čierny, vydra riečna, rys ostrovid či kormorán veľký. 

Zodpovednosť sa vzťahuje na škodu, ktorú určené živočíchy spôsobia nielen na živote či zdraví ľudí, ale aj na vybraných domestikovaných živočíchoch.

Pre kompenzáciu ujmy na vybraných domestikovaných živočíchoch sa vyžaduje, aby ich vlastník prijal primerané opatrenia pre jej zamedzenie. Ovce či kozy by mali byť buď pod dohľadom pastiera so strážnym psom, alebo umiestnené v uzatvorenom objekte - ohrade, košiari či elektrickom ohradníku. 

V prípade škody na majetku sa kompenzuje takzvaná skutočná škoda. Ak sú útokom zasiahnuté domestikované živočíchy či pastierske psy, preplatí sa len škoda vzniknutá ich usmrtením alebo zranením. Žiadosť musí poškodený podať do mesiaca odo dňa, keď sa o škode dozvedel, najneskôr však do šesť mesiacov odo dňa jej vzniku.  

Ujmu spôsobenú určeným zvieraťom musí chovateľ písomne oznámiť orgánu ochrany prírody (okresnému úradu), v ktorého územnom obvode k nej došlo.