Preskočiť na obsah
  |  

Lov vlkov vyvolal vlnu odporu. Ochranári žiadajú stiahnutie vyhlášky

Ministerstvo životného prostredia bude musieť prerokovať hromadnú pripomienku proti povoleniu lovu vlkov, ktorú podporili tisíce ľudí.

Ochranári z organizácie Aevis a iniciatívy My sme les získali dostatočný počet podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorou vyzývajú ministerstvo životného prostredia na stiahnutie návrhu vyhlášky povoľujúcej lov vlkov.

Pripomienku zaradia do legislatívneho procesu a rezort sa ňou bude musieť zaoberať. Oznámila to Ivana Kohutková z organizácie Aevis.

„Ministerský návrh, ktorý povoľuje lov vlkov, je pre nás absolútne neprijateľný. Jeho schválenie by predstavovalo vážnu hrozbu pre ochranu vlka na Slovensku. Výrazne by znížilo jeho spoločenskú hodnotu, čo by mohlo prispieť k nárastu pytliactva," uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.

Krok povoliť lov vlkov riaditeľ považuje za neakceptovateľný. Zároveň tvrdí, že je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany prírody.

„Je zarážajúce, že s iniciatívou odstrelu vlkov prichádza ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo byť garantom jeho dôslednej celoročnej a celoplošnej ochrany. Vlk je a má aj naďalej zostať na Slovensku celoročne chránený," poznamenal Michal Haring z iniciatívy My sme les.

Ochranári zároveň pripomínajú, že návrh vyhlášky je nesystémový a mohol by mať negatívne dôsledky nielen na populáciu vlkov, ale aj na dôveru verejnosti v ochranu prírody. Aevis aj My sme les budú podľa vlastných slov aj naďalej sledovať vývoj legislatívneho procesu a podniknú ďalšie kroky na ochranu tohto ohrozeného druhu.

Envirorezort predložil na pripomienkovanie návrh vyhlášky, ktorou sa má vlk dravý preradiť zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. Opätovne by sa tiež podľa pravidiel spred roka 2021 obnovila možnosť jeho lovu.

Návrh zdôvodnilo ministerstvo tým, že chce zaviesť tzv. racionálny manažment populácie vlka dravého. Jeho zvýšené počty a výskyt v stále nových územiach spolu so stratou plachosti spôsobuje podľa neho rastúce škody na hospodárskych zvieratách. Opatrenie vysvetľujú aj obavou z možnej hybridizácie so psami a rizikom trvalého poškodenia genofondu vlka dravého.

(tasr)

  |  

Sýrski povstalci prekvapili Asadov režim veľkou ofenzívou

Povstalecké sily hnutia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) a ich spojenci zaútočili na západné okraje Aleppa, pričom tvrdia, že obsadili niekoľko dedín a základňu 46. pluku sýrskej armády.

Sýrski džihádisti spustili prvú významnú ofenzívu za uplynulé štyri roky proti vládnym silám neďaleko Aleppa, čím zaskočili režim prezidenta Baššára al-Asada podporovaný Ruskom a Iránom.

Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva pri bojoch zahynulo najmenej 57 ľudí, vrátane 26 členov HTS a 31 príslušníkov Asadových síl. Sýrske a ruské vzdušné sily po rokoch prvýkrát zasiahli džihádistické pozície.

Ofenzíva, ktorá prichádza po období relatívnej stagnácie frontových línií, môže byť prelomovým momentom v konflikte, tvrdí analytik Charles Lister z Middle East Institute. Povstalci obvinili Asadovu vládu a jej iránskych spojencov z eskalácie násilia na severe krajiny a označili svoju akciu za obrannú reakciu.

Sýrska vojna, ktorá sa začala v roku 2011, si vyžiadala viac ako 300-tisíc civilných obetí a donútila milióny ľudí opustiť svoje domovy. Vojna naďalej devastuje krajinu, pričom severozápad Sýrie zostáva baštou povstaleckých skupín.

(lup)

  |  

Partnerka Petra Kažimíra údajne kúpila vilu po tom, ako jej prišli peniaze od Jozefa Brhela

Dokumenty z obchodného registra Cypru odhalili schému, ktorá viedla k záhadnému získaniu vily vo Francúzsku Katarínou Koreckou, partnerkou Petra Kažimíra, bývalého ministra financií a aktuálneho guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). 

Luxusnú vilu na Azúrovom pobreží údajne získala za peniaze, ktoré pochádzali od oligarchu Brhela, obžalovaného v kauze Mýtnik.

Ku kauze poslala stanovisko médiám aj Katarína Korecká. "Naša rodina vlastní dom na juhu Francúzska, nie je to tajomstvo. Jeho kúpu sme financovali cez pôžičku, ktorá nie je zrušená a náš záväzok voči veriteľovi trvá. Peter Kažimír nemá a nikdy nemal k tejto nehnutelnosti nijaký vzťah."

Cyperská chránková firma Tyree Trading Limited v roku 2013 poskytla 1,5 milióna eur spoločnosti Merey de Taude, kde pôsobí Korecká so svojím otcom. O tieto peniaze sa postaral Jozef Brhel, známy oligarcha blízky Smeru, ktorý si túto sumu nikdy nevypýtal späť.

Denník N k týmto informáciám prišiel „vďaka dokumentom z cyperského obchodného registra, ale aj z registrov ďalších daňových rajov, ktoré získali a analyzovali v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka (ICJK). K dokumentom sa podarilo dostať prostredníctvom medzinárodnej organizácie OCCRP.“

V rovnakom období prebiehala korupčná kauza Mýtnik, týkajúca sa predražených IT zákaziek na finančnej správe, ktoré podľa obžaloby organizoval práve Brhel. Kažimír bol v tom čase ministrom financií vo vláde Smeru a priznal vedomosť o pridelení zákaziek bez verejnej kontroly.

Kažimír svoju úlohu vo financovaní vily či vo väzbách na Brhela nevysvetlil. Korecká dodnes vlastní vilu v luxusnej lokalite pri Nice, pričom dlh bol vymazaný bez vysvetlenia.

Kažimír čelí samostatnému obvineniu z podplácania, no jeho prípad ostáva neuzavretý. Kauza Mýtnik, v ktorej štát prišiel o milióny eur, stále pokračuje.

(lipa)

  |  

Mark Zuckerberg večeral s Donaldom Trumpom v Mar-a-Lago na Floride

Vzťahy Trumpa a Zuckerberga boli napäté, najmä po pozastavení Trumpovho účtu na Facebooku po útoku na Kapitol v januári 2021.

Trumpov poradca povedal, že riaditeľ spoločnosti Meta „chce podporiť národnú obnovu Ameriky".

„Mark bol vďačný za pozvanie na večeru k prezidentovi Trumpovi a za možnosť stretnúť sa s členmi jeho tímu budúcej administratívy," uviedol hovorca spoločnosti Meta. Dodal, že ide o dôležité obdobie pre budúcnosť amerických inovácií.

Zatiaľ nie je známe, či bol na večeri aj miliardár a majiteľ sociálnej siete X Elon Musk, ktorý je blízkym spojencom Trumpa. Musk vlani v júni vyzval Zuckerberga na súboj v klietke, ktorý sa však neuskutočnil.

Trumpov poradca Stephen Miller v stredu pre televíziu Fox News povedal, že Zuckerberg „veľmi jasne vyjadril svoju túžbu byť podporovateľom a účastníkom zmeny, ktorú vidíme v celej Amerike". „Dal jasne najavo, že chce podporiť národnú obnovu Ameriky pod vedením prezidenta Trumpa," dodal.

Zuckerberg v minulosti podporil financovanie neziskových organizácií, ktoré sa snažili podporiť volebnú infraštruktúru v USA počas pandémie ochorenia COVID-19. Trump po porážke vo voľbách v roku 2020 tvrdil, že išlo o súčasť sprisahania s cieľom ovplyvniť voľby.

(tasr)

  |  

Požiarmi znečistené ovzdušie ročne usmrtí až 1,5 milióna ľudí, tvrdí štúdia

Úmrtia na ovzdušie sa väčšinou týkajú obyvateľov rozvíjajúcich sa štátov, pre klimatické zmeny budú požiare častejšie a intenzívnejšie, tvrdí štúdia uverejnená v časopise Lancet.

Medzinárodný vedecký tím v štúdii preskúmal existujúce údaje o požiaroch prirodzene sa vyskytujúcich v prírode, ako aj o požiaroch spôsobených človekom, akými sú napríklad plánované požiare na poľnohospodárskej pôde.

Približne 450-tisíc úmrtí spojených so znečisteným ovzduším z požiarov podľa štúdie spôsobili srdcovocievne ochorenia. Ďalších 220-tisíc je spojených s respiračnými ochoreniam, ktorých príčinou je dym a pevné častice v ovzduší.

Vedci v štúdii zistili, že viac ako 90 percent obetí chorôb spôsobených znečisteným ovzduším z požiarov pochádza z krajín s nízkym a stredným príjmom. Dominujú štáty subsaharskej Afriky s viac ako 40-percentným podielom úmrtí. Najvyšší počet obetí bol v Číne, Konžskej demokratickej republike, Indii, Indonézii a Nigérii.

Podľa autorov štúdie rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami ešte viac zvýrazňujú „klimatickú nespravodlivosť“, keďže na dôsledky takzvaných klimatických zmien a znečistenia najviac doplácajú tí, ktorí k nim „prispeli najmenej“. Týmto termínom označujú štáty ako India, Laos či Vietnam, v ktorých je spaľovanie plastov legálne a nekontrolované.

(tasr)

  |  

Severokórejskí vojaci nasadení v Kursku budú potravou pre delá, vyhlásil Soul

Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjon na štvrtkovom vystúpení pred obranným výborom parlamentu opätovne vyjadril zámer poslať vojenský monitorovací tím na Ukrajinu, píše agentúra Jonhap.

„Treba poznamenať, že vojnu vedie Rusko a z postoja veliteľov jednotiek ruskej armády vyplýva, že pravdepodobne pošlú severokórejské čaty do najnebezpečnejších a najzložitejších oblastí,“ vyhlásil Kim počas vystúpenia v obrannom výbore juhokórejského parlamentu.

Termín „potrava pre delá“ podľa neho dobre vystihuje situáciu, v ktorej sa jednotky Severnej Kórey ocitnú.

V súvislosti s otázkou poskytnutia zbraní Ukrajine Kim uviedol, že juhokórejská vláda bude „spolupracovať s celým medzinárodným spoločenstvom na princípe solidarity“ a túto otázku nebude riešiť priamo.

Jonhap pripomína, že v stredu navštívila Južnú Kóreu ukrajinská delegácia vedená ministrom obrany Rustemom Umerovom. Podľa oficiálnych informácií rokovali o spolupráci v spravodajskej oblasti. Podľa medializovaných správ však bolo cieľom návštevy aj otvorenie otázky dodávok zbraní zo strany Južnej Kórey.

Soul a Kyjev v uplynulých týždňoch prehlbujú vzájomnú spoluprácu. Reagujú tak na kroky Severnej Kórey, ktorá vyslala viac ako 10-tisíc vojakov na pomoc ruskej armáde v bojoch proti Ukrajine v ruskej Kurskej oblasti.

Umerov v Soule poukázal na „aktívnu“ podporu severokórejskej armády pri útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Ukrajinskí predstavitelia taktiež nedávno vyhlásili, že severokórejskí vojaci vyslaní do Ruska boli začlenení do vojenských jednotiek zložených z etnických menšín žijúcich v ázijskej časti Ruska.

(tasr)