Prezident USA Donald Trump je v utorok na oficiálnej návšteve Saudskej Arábie. V ďalších dňoch má prísť aj do Kataru a Spojených arabských emirátov, Izrael tentoraz nenavštívi.
Jeho záujem počas návštevy jedného z najnásilnejších regiónov na planéte nie je jasný, hoci podľa magazínu Forbes sa skôr sústredí na ekonomické príležitosti než na zabezpečenie geopolitickej stability.
S návštevou sa už stihla spojiť jedna kontroverzia. Katarská vládnuca rodina pri príležitosti návštevy daruje americkému rezortu obrany lietadlo Boeing 747-8, čo sa stretlo s kritikou opozičných demokratov, ktorí obvinili Biely dom z podpory korupcie. Trump na to v pondelok reagoval slovami, že dar aj tak prijme, „keďže Boeing mešká s dodávkami pre našu armádu“.
O dôležitosti ekonomického rozmeru rokovaní svedčí aj zoznam pasažierov na palube Air Force One, ktorý získala agentúra Reuters. Hoci najväčším prekvapením je líder Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk, na ceste sa zúčastňujú aj šéf technologickej firmy Palantir Peter Thiel, generálny riaditeľ investičného gigantu BlackRock Larry Fink, a tiež šéfovia Citigroup, IBM, Boeingu a troch leteckých spoločností – Delta, United a American Airlines.
Na návšteve sa pochopiteľne zúčastnia aj predstavitelia administratívy, predovšetkým minister zahraničia Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth, minister financií Scott Bessent, minister obchodu Howard Lutnick a personálna šéfka Bieleho domu Susie Wilesová.
Predstavitelia amerického ekonomického sektora sa s Trumpom zúčastnia na oficiálnej štátnej návšteve a investičnom fóre, na ktorom budú diskutovať so svojimi saudskými náprotivkami.
Ďalšia kritika Trumpa pramení z jeho osobných finančných záujmov v stredovýchodnej monarchii. Firma Trump Organization, ktorú vedú prezidentovi synovia Don Jr. a Eric, totiž masívne investuje do výstavby hotelov, pričom budova Trump Tower v meste Džidda má stáť dve miliardy rialov či 532 miliónov dolárov (asi 479 miliónov eur).
Trump navštívi aj Katar, ktorý donedávna hostil lídrov Hamasu
V stredu privíta Trumpa katarský emir Tamím bin Hamad al-Thání. Ten vládne od roku 2013 krajine, v ktorej sídli hneď niekoľko inštitúcií problematických pre Spojené štáty.
V malom emiráte Perzského zálivu totiž palestínske hnutie Hamas stále vlastní kancelárske priestory, hoci v metropole Dauha už nesídli. Podľa televízie BBC má politbyro nacionalistického militantného hnutia viacero sídel, medzi nimi aj to v Istanbule, kde sa od vyhostenia v novembri 2024 údajne nachádzajú najčastejšie.
Okrem toho v Dauhe sídli aj panarabská televízia Al-Džazíra. Tú považujú niektorí Američania za propagandistický portál, a v Izraeli bola dokonca dočasne zakázaná.
Štvrtkový program ostáva nejasný, Trump chce ísť do Istanbulu
Trumpov potvrdený program sa skončí vo štvrtok v Emirátoch, kde ho privíta prezident a emir emirátu Abú Zabí Muhammad bin Zajíd al-Náhján. Témou diskusií bude pravdepodobne tiež investičná spolupráca, keďže jeden z hotelov Trump Tower stojí aj v najznámejšom emiráte – v Dubaji.
Hoci v rámci oficiálneho programu sa Trump zrejme vyhne diskusiám o politickej situácii – pričom Reuters tvrdí, že sa so saudským korunným princom Muhammadom bin Salmánom posnažia vyhnúť pálčivej otázke normalizácie vzťahov Rijádu a Tel Avivu –, v posledný deň svojej cesty zrejme odbočí do Istanbulu.
V najväčšom meste Turecka sa totiž majú stretnúť predstavitelia Ruska a Ukrajiny na prvých priamych rokovaniach od apríla 2022. Zatiaľ čo ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj už avizoval svoju osobnú účasť, na vyjadrenie jeho ruského náprotivku Vladimira Putina sa ešte čaká.
Šéfovi Kremľa totiž nič nebráni zúčastniť sa na rokovaniach s ukrajinskou stranou, zároveň by to tiež bolo silné gesto, keďže to bol on, ktorý v pondelok priame rokovania na 15. mája navrhol.
Turecko nie je signatárom zakladajúceho dokumentu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, aj keď sa zúčastňuje na niektorých pravidelných zasadnutiach zmluvných strán. Ani Rusko, USA či Izrael nepodpísali Rímsky štatút, a preto nie sú viazaní zadržať Putina, na ktorého ICC vydal zatykač za údajné únosy ukrajinských detí do Ruska.
Provokácia voči Teheránu?
Trump minulý týždeň oznámil, že Spojené štáty budú v oficiálnych mapách a dokumentoch používať nový názov „Arabský záliv“ pre súčasný Perzský záliv. Vodná plocha medzi Arabským polostrovom a pobrežím Iránu sa nazýva po Peržanoch najneskôr od 10. storočia, keď tento názov prvýkrát použil sýrsky kresťanský historik Agapios.
Názov zálivu je však dlhodobým jablkom sváru medzi Arabmi a Peržanmi či Iráncami, pričom Rada pre spoluprácu arabských štátov Zálivu tiež používa názov „Arabský záliv“ či len Záliv. Turecko od 17. storočia, teda od obdobia osmanskej expanzie, používa názov „Basriansky záliv“ podľa provincie Basra na juhovýchode dnešného Iraku.
V roku 2016 vysvetlila americká armáda, že v záujme zachovania dobrých vzťahov s arabskými krajinami, v ktorých pôsobia, používajú názov „Arabský záliv“.
Šéf Bieleho domu chcel pôvodne oznámiť premenovanie zálivu na amerických mapách práve počas utorkovej návštevy Saudskej Arábie, neskôr však cúvol s tým, že „nechce raniť nikoho city“.
Saudi nepristúpia k Abrahámskym dohodám
Korunný princ a faktický vládca monarchie sa podľa zdrojov z Bieleho domu vyhne debate o normalizácii vzťahov s Izraelom, čo mu príde vhod v súvislosti s podporou domácej verejnosti. Už v roku 2023 sa totiž Rijád pripravoval na podpis Abrahámskej dohody, v rámci ktorej by uznal existenciu židovského štátu a vyslal diplomatické zastúpenie na najvyššej úrovni. Saudskej monarchii v uznaní Izraela zabránil práve začiatok vojny v Pásme Gazy.
Od roku 2020 až dodnes tieto dohody – aj vtedy sprostredkované Trumpom – podpísali len štyri arabské či moslimské štáty, a to Bahrajn a Emiráty v septembri 2020 a neskôr Maroko (december 2020) a Sudán (január 2021). Ďalšími signatármi sú práve USA a Izrael.
Okrem toho uznáva existenciu Izraela Jordánsko, ktoré za svoj vznik vďačí tomu istému historickému procesu ako Izrael [založenie Britského mandátu Palestína-Zajordánsko, pozn. red.], a Egypt. Irán počas vlády šáha Rezu Pahlavího existenciu Izraela uznával, po revolúcii roku 1979 však tento právny akt odvolal.