Skúšobná fáza
V pilotnej fáze už funguje šestnásť takýchto centier z rôznych regiónov a zameraní [Ich zoznam nájdete pod článkom, pozn. redakcie].
Tieto školy budú priebežne hodnotené až do júna 2027. Vtedy sa rozhodne, či spĺňajú požiadavky pre oficiálne udelenie štatútu centra excelentnosti podľa pripravovanej legislatívy.
Požiadavky musia splniť až v pätnástich oblastiach, od kvality výučby cez inovácie, digitalizáciu, spoluprácu s firmami až po environmentálnu udržateľnosť.
V Bratislave chcú byť etalónom
Stredná priemyselná škola elektrotechnická (SPŠE) na Hálovej ulici v Bratislave sa vo februári 2025 stala jednou z pilotných škôl v národnom projekte CEOVP. Zameriava sa na oblasť informačných a komunikačných technológií.
Podmienkami pre zaradenie boli okrem veľkosti výchovno-vzdelávacej inštitúcie (min. 500 žiakov) aj dlhodobá spolupráca so zamestnávateľmi, úspechy v projektoch s vysokými školami či v zahraničí, aj výsledky žiakov.
„Naším cieľom je byť etalónom pre ďalšie školy. Aktuálne sme zapojení do pilotného overovania v štrnástich oblastiach excelentnosti,“ povedala pre Štandard riaditeľka SPŠE Hálova Iveta Šafránková.
Škola pripravuje nové učebné plány, v ktorých sa výrazne posilní praktická výučba. Chcú prepojiť školu s praxou nielen v učebných, ale najmä v študijných odboroch.
Dosah na žiakov zatiaľ nie je možné presne hodnotiť, no zmeny už cítia pedagógovia. „Pribudla im nová agenda – od tvorby učebných plánov, cez zapracovanie rozvoja zručností 21. storočia, až po spoluprácu s novými partnermi a mentoringové programy,“ vysvetlila riaditeľka.
Materiálne podmienky má škola podľa Šafránkovej nadštandardné. Aktuálne dokončujú ešte žiadosť o 900-tisíc eur z eurofondov na nové technické vybavenie.
Problémom však zostáva nedostatok kvalifikovaných učiteľov odborných predmetov v oblasti informačných a komunikačných technológií.
„Tento stav sa snažíme riešiť externistami z praxe. Aktuálne ich máme približne dvadsať. Bohužiaľ, legislatíva brzdí aj reálne prepojenie škôl a firiem,“ dodala Šafránková.
V Považskej Bystrici spolupráca nahrádza hierarchiu
Stredná odborná škola strojnícka v Považskej Bystrici sa zapojila do národného projektu CEOVP v sektore strojárstva.
Ako pre Štandard ozrejmil riaditeľ školy Peter Tamaši, prvé kroky viedli k nadviazaniu spolupráce s vysokými školami, zamestnávateľmi i inými odbornými výchovno-vzdelávacími inštitúciami.
V súčasnosti má škola uzavretých devätnásť aktívnych partnerstiev, z ktorých štyria najsilnejší zamestnávatelia sa podieľali aj na vytvorení záujmového združenia – Klastra zamestnávateľov a školy. To má dokonca prenajaté pracovisko priamo v dielňach školy, čím vznikol nový priestor na výučbu odborného výcviku.
Obsah vzdelávania rozdelili na dve časti – prípravu na povolanie, ktorú žiaci absolvujú v školských dielňach, a prípravu na konkrétnu činnosť u zamestnávateľa.
„Tento model sme už v minulosti úspešne vyskúšali. Výsledkom bola vyššia kvalita vzdelania a lepšie uplatnenie absolventov na trhu práce,“ hovorí Tamaši.
Ako ďalej opísal, dosah reforiem je citeľný aj v každodennej praxi. Aj keď je projekt len na začiatku, mení sa klíma v škole. „Pedagógovia a žiaci viac spolupracujú, stúpla tímová práca založená na vedomostiach a zručnostiach, nie na hierarchii,“ doplnil riaditeľ.
Zásadnou otázkou však zostáva financovanie. Aj keď sa škole podarilo zmodernizovať dielne vďaka eurofondom a podpore zriaďovateľa, problémom je, rovnako ako v prípade SPŠE v Bratislave, nedostatok kvalitných odborníkov, ktorí by zároveň boli aj pedagógmi.
„Najväčšou devízou sú naši zamestnávatelia a učitelia, ktorí majú priamy kontakt s najmodernejšími technológiami. No bez systémových zmien v odmeňovaní a ďalšom vzdelávaní pedagógov bude odborné školstvo ťažko napredovať,“ konštatoval Tamaši.
Študenti v Trenčíne riešia reálne úlohy
Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša v Trenčíne systematicky buduje svoju pozíciu ako centrum excelentnosti v odbornom vzdelávaní.
Ako pre Štandard priblížila riaditeľka školy Slávka Hudcovicová, cesta k excelentnosti si vyžaduje dlhodobé napĺňanie vysokých štandardov kvality, najmä v rozvoji praktických zručností a efektívnom prepájaní teórie s praxou.
V posledných rokoch škola zaviedla praktické formy výučby, ktoré žiakom umožňujú riešiť reálne úlohy. Modernizovali odborné učebne a dielne a pedagógovia absolvovali školenia zamerané na tvorbu vzdelávacích programov či digitálne zručnosti.
Podľa riaditeľky už zmeny prinášajú viditeľné výsledky – vyššiu angažovanosť žiakov, väčšie sebavedomie, rast osobnostných a sociálnych zručností a intenzívnejšiu tímovú spoluprácu učiteľov.
„Máme kvalitný tím, víziu a odhodlanie. Veríme, že excelentnosť nie je cieľová páska, ale nepretržitý proces zlepšovania,“ skonštatovala riaditeľka.
No napriek pozitívnemu vývoju škola tiež zápasí s nedostatkom pedagógov, keďže na trhu chýbajú kvalifikovaní odborníci. Aby dokázali držať tempo s vývojom, je podľa Hudcovicovej kľúčový pravidelný profesijný rozvoj učiteľov, napríklad aj prostredníctvom stáží vo firmách.
Prešov ako centrum technického rozvoja regiónu
Centrum excelentnosti má byť podľa riaditeľa Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na Plzenskej ulici v Prešove, Martina Brodu, „funkčný ekosystém odborného vzdelávania, v ktorom úzko spolupracujú školy, zamestnávatelia, univerzity, výskumné inštitúcie aj stavovské organizácie“.
Výchovno-vzdelávacia inštitúcia plánuje rozsiahly projekt na modernizáciu odborných priestorov. Vzniknú nové laboratóriá zamerané na smart elektroniku, kyberbezpečnosť, robotiku či riadiace systémy.
Vzdelávacie programy budú pritom otvorené aj pre základné školy a verejnosť. „Chceme, aby škola bola nielen miestom výučby, ale aj centrom technického rozvoja regiónu,“ vysvetlil pre Štandard riaditeľ.
Na pripravovaných zmenách sa podieľajú aj samotní študenti, či už cez školský parlament, spätnú väzbu alebo návrh loga pre budúce Centrum excelentnosti, pedagógovia zase aktívne spolupracujú s firmami aj na medzinárodných projektoch.
Hoci materiálne podmienky inštitúcie sú podľa riaditeľa na veľmi dobrej úrovni, personálne kapacity sú slabším miestom. Škola preto kombinuje interných učiteľov s odborníkmi z praxe a zároveň motivuje vlastný tím k ďalšiemu vzdelávaniu.
„Najťažšie je presvedčiť všetkých zúčastnených, učiteľov, žiakov aj partnerov, že zmeny majú zmysel. Verím však, že sa nám podarí naplniť ambiciózny cieľ - byť nielen školou s titulom excelentnosti, ale najmä školou, ktorá reálne mení odborné vzdelávanie k lepšiemu,” uzavrel Broda.
Zoznam škôl zapojených do pilotného projektu Centier excelentnosti:
- SPŠ elektrotechnická, Bratislava – informačné a komunikačné technológie
- Súkromná SOŠ Duálna Akadémia, Bratislava – automobilový priemysel
- Spojená škola, Modra a SOŠ vinársko-ovocinárska, Ivanka pri Dunaji – pôdohospodárstvo
- Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera, Piešťany – cestovný ruch a gastronómia
- SOŠ elektrotechnická, Trnava – energetika
- Súkromná SOŠ DSA, Trnava – robotika
- Súkromná SOŠ polytechnická DSA, Nitra – automatizácia
- Obchodná akadémia, Nitra – ekonomika a financie
- SOŠ strojnícka, Považská Bystrica – strojárstvo
- SOŠ drevárska, Zvolen – drevospracujúci priemysel
- SOŠ Pod Bánošom, Banská Bystrica – rozvoj vidieka
- SOŠ lesnícka a SOŠ služieb a lesníctva, Banská Štiavnica – lesníctvo
- SOŠ strojnícka, Kysucké Nové Mesto – Priemysel 4.0
- SPŠ elektrotechnická, Prešov – elektrotechnický priemysel
- SPŠ elektrotechnická, Košice – správa sietí a programovanie
- SPŠ stavebná Emila Belluša, Trenčín – stavebníctvo
