Až 81 percent malých a stredných podnikov deklaruje problémy pri nábore operátorov strojov, remeselníkov a kvalifikovaných pracovníkov, čo je výrazne nad priemerom EÚ (68 percent).
„Môžeme potvrdiť, podľa skúseností našich členských firiem, že absolventi mnohých stredných odborných škôl často nemajú dostatočne široké a prakticky využiteľné zručnosti, ktoré by im umožnili okamžité zapojenie sa do pracovného procesu,” uviedol pre Štandard 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský.
Vzdelanie, ktoré získavajú, býva totiž buď úzko špecializované, alebo neodzrkadľuje aktuálne potreby zamestnávateľov.
Podľa Lelovského by pomohlo, keby stredné školy poskytovali v prvom ročníku všeobecnejšie vzdelanie a žiaci by sa mohli rozhodovať pre špecializácie až neskôr. „Je potrebné rozvíjať vzdelávanie v oblasti techniky, podnikavosti a kariérovej výchovy už na základných školách, aby sa zvýšila informovanosť mladých ľudí o budúcich príležitostiach na trhu práce,” vysvetlil.
Doplnil, že je dôležité zaviesť systematické prognózovanie potrieb trhu práce, optimalizovať sieť a financovanie stredných škôl podľa aktuálnych požiadaviek trhu a inovovať učebné a študijné odbory.
Niektoré odbory by mali zase upraviť tak, aby si žiaci mohli zvoliť konkrétnu špecializáciu až v neskoršej fáze štúdia. „V neposlednom rade je potrebné zvýšiť kvalitu výučby prírodovedných predmetov a postupne obnoviť povinnú maturitu z matematiky a jedného ďalšieho prírodovedného predmetu na gymnáziách a technických školách,” dodal viceprezident RÚZ.
Škola verzus realita
Tomáš je študentom tretieho ročníka strednej odbornej školy elektrotechnickej. Napriek tomu, že už získal niekoľko zručností, ktoré sú dôležité pre jeho odbor, zo vzdelávania má aj zmiešané pocity.
„Na jednej strane vyučujúci hovoria, že by sme sa mali prispôsobiť novým trendom a technológiám, na strane druhej sme sa ich učili len povrchne alebo sme sa im vôbec nevenovali,” povedal pre Štandard mladý študent.
Podľa vlastných slov stále nemá dosť praktických skúseností, ktoré by mu pomohli lepšie sa orientovať v reálnom pracovnom prostredí. „Viac praktických cvičení alebo stáží by určite pomohlo,” doplnil Tomáš.
Obsah vzdelávania v stredných školách musí byť podľa školského zákona prepojený s potrebami trhu práce. „Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie vydáva ministerstvo školstva po konzultáciách s odbornými inštitúciami a sú pravidelne aktualizované na základe požiadaviek trhu práce,“ uviedlo pre Štandard ministerstvo školstva.
Pri tvorbe a aktualizácii obsahu vzdelávania vychádza z odvetvových koncepcií odborného vzdelávania, ktoré vypracúvajú ministerstvá každé štyri roky, a z regionálnych stratégií výchovy a vzdelávania, ktoré vydávajú samosprávne kraje v spolupráci so zamestnávateľmi a ďalšími inštitúciami.
„Tieto stratégie zabezpečujú, aby sa odborné vzdelávanie dynamicky prispôsobovalo reálnym potrebám trhu práce a aby absolventi mali vyššiu šancu na uplatnenie,“ doplnil rezort.
Projekty na podporu zamestnateľnosti
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR existuje viacero projektov zameraných na zlepšenie uplatnenia mladých absolventov na trhu práce.
Jedným z nich je národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť, v rámci ktorého vykonávajú rôzne aktivity, ako napríklad mentorované zapracovanie, práca na skúšku, podpora samozamestnania (príspevok znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie na začatie samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 8 084 eur pre rok 2025) či prax pre mladých.
Ďalším projektom je Zručnosti pre trh práce. V rámci neho úrady práce, sociálnych vecí a rodiny financujú vzdelávanie pre úspešných žiadateľov a poskytujú paušálny príspevok vo výške 0,95 eura/hodinu, maximálne 190 eur.
Vzdelávanie sa zameriava na najžiadanejšie pracovné pozície na trhu práce, ako aj na oblasti umelej inteligencie, digitálnej a zelenej transformácie.
[link url=https://standard.sk/898667/skolska-inspekcia-sukromne-skoly-nie-su-jednoznacne-lepsie-ako-statne
Rezort práce upozorňuje aj na národný projekt Individualizovaný a komplexný prístup. Cieľom je zlepšiť ich zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a podporiť riadenie kariéry. Účastníci absolvujú 7 až 14 poradenských stretnutí, počas ktorých si vytvoria individuálny plán.
Projekt zahŕňa tri časti - poradenstvo pre znevýhodnených uchádzačov, mladých uchádzačov a profesijné poradenstvo pre uchádzačov o príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti.
