Sociálny systém treba prehodnotiť a tie isté peniaze prerozdeliť inak

Na Slovensku máme komplikovaný sociálny systém s množstvom podmienok, ktorý určite mnohým ľuďom pomohol. Existujú však prípady, keď tento systém nepomáha dostatočne tým, ktorí to najviac potrebujú. Na druhej strane je systém štedrý voči tým, ktorí naň nie sú úplne odkázaní.

Sociálna poisťovňa v roku 2024 vyplatila dávky a dôchodky za viac ako 14,1 miliardy eur a úrady práce vyplatili dávky a príspevky za ďalších 2,7 miliardy eur. Treba si položiť otázku, či takto drahý systém funguje efektívne.

Existuje predstava, že ak má sociálny systém viac pomáhať, musí byť drahší. Politici sa radi predbiehajú v tom, kto akú dávku navrhol, zaviedol, zvýšil a celý systém tak predražil. Možno by stačilo zmeniť vzorce na výpočet určitých dávok a dôchodkov, systém by pomáhal lepšie a adresnejšie a nemuselo by nás to stáť ani euro navyše. Tie isté peniaze by sa prerozdelili inak.

Komu má sociálny systém pomáhať a komu naozaj pomáha

V tomto článku sa pozrime na sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, materské, starobné dôchodky a položme si otázku, komu by mal slovenský sociálny systém pomáhať a komu reálne pomáha. Ak je všetko správne nastavené, sociálny systém pomáha najviac tým, ktorí to najviac potrebujú.

Keď budem hľadať odpovede na otázky, neuspokojím sa so všeobecnou odpoveďou, že systém pomáha rodinám a má pomáhať rodinám, tak je všetko v poriadku. Skúsim sa pozrieť na to, akým rodinám pomáha. Pomáha mladomanželom do 25 rokov alebo párom, ktoré sa vzali až po štyridsiatke? Pomáha rodinám s jedným dieťaťom alebo s viacerými deťmi? Rodinám pracujúcim, nepracujúcim alebo rodinám kde otec pracuje a matka sa stará o malé deti? Kto zo súčasných nastavení systému najviac profituje a kto najmenej?

O tom, že sociálny systém má diery, ma presvedčili štatistiky Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že približne každá piata vdova poberá nižší vdovský dôchodok ako životné minimum dospelej osoby 273,99 eura. Každý tretí vdovec poberá nižší vdovecký dôchodok ako životné minimum.

Pri závislých deťoch, ktoré stratili rodičov, treba pozerať na sirotský dôchodok a náhradné výživné, lebo časť detí nemá nárok na sirotský dôchodok po zosnulom rodičovi. Každé štvrté takéto dieťa nedostáva pomoc od štátu ani vo výške 125,11 eura, čo je životné minimum nezaopatreného dieťaťa.

Do úvahy som nebral prídavky na deti keďže sa diskutuje o ich znížení, a preto siroty nemajú záruku, že sirotský dôchodok, náhradné výživné a prídavky na deti dokopy v budúcnosti pokryjú ich základné životné potreby.

Na vysvetlenie dodávam, že Sociálna poisťovňa sleduje výšku dôchodkov v pásmach, pričom životné minimum sa nachádza uprostred niektorých z týchto pásiem. S istotou sa dá určiť, koľko poberateľov má nižší dôchodok ako životné minimum a koľko ho má vyšší, na základe čoho som vypočítal intervaly uvedené v tabuľke.

Sirotský dôchodok

Veľa ľudí si myslí, že účelom sirotského dôchodku je zabezpečenie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa, lebo stratilo rodiča-živiteľa. Nie je to však tak. Sirotský dôchodok je náhradou za starobný alebo invalidný dôchodok zosnulého rodiča, prípadne náhrada za dôchodok, ktorý rodič nepoberal, ale mal by naň nárok.

Ak si predstavíme zosnulého 40-ročného otca 10-ročného dieťaťa, dieťa nedostane sirotský dôchodok vypočítaný podľa výšky príjmu svojho otca ani na základe životného minima dieťaťa, ale na základe starobného dôchodku, ktorý by otec dieťaťa najbližších 25 rokov aj tak nepoberal.

Na základe takto nastaveného vzorca poberá 3 333 detí nižší sirotský dôchodok, ako je životné minimum dieťaťa, a ďalších zhruba 2 207 detí poberá náhradné výživné, keďže na sirotský dôchodok nemajú nárok.

Komplikáciou pri spracovaní štatistík je fakt, že niektoré deti môžu mať nízky sirotský dôchodok, a preto majú nárok aj na náhradné výživné, ktoré dorovná sirotský dôchodok do sumy 87,58 eura, teda do 0,7-násobku životného minima dieťaťa. Zákonodarca nebral do úvahy, že osirelé deti potrebujú mať zabezpečené aspoň základné životné potreby a sirotský dôchodok s náhradným výživným by mali byť aspoň vo výške životného minima.

Zarazilo ma, že Sociálna poisťovňa dvakrát ročne tieto štatistiky spracováva, niekto ich musí pravidelne vyhodnocovať a nevidno žiadne volanie po zmene. Zamestnanci Sociálnej poisťovne vedia, že siroty po mladých rodičoch nemajú nárok na sirotský dôchodok, ak rodičia v deň smrti nemali ukončených 15 rokov dôchodkového poistenia a nezomreli na následok pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na tento problém však aktívne neupozorňujú.

Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov mal priniesť prehľadný systém sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov bezpečnostných zložiek. V realite však vytvoril neprehľadný systém, pretože existujú obdobné dávky v tej istej situácii. Z poskytnutých informácií sa nedá presne určiť, koľko máme na Slovensku nezaopatrených sirôt, lebo môžu poberať viac dávok od viacerých štátnych orgánov súbežne.

Ani deti príslušníkov bezpečnostných zložiek nemajú nárok na sirotský výsluhový dôchodok, ak ich rodič nezomrel na pracovný úraz alebo následkom choroby z povolania a neodslúžil 15 až 25 rokov podľa obdobia, kedy mu vznikol a skončil služobný pomer. Rozdiely v sirotských výsluhových dôchodkoch sú tiež veľké.

Som presvedčený, že najviac sú na pomoc štátu odkázané deti, ktorým zomrel mladý rodič, zvlášť ak zomrel otec počas obdobia, kedy sa matka stará o dieťa vo veku do troch rokov. Na ilustráciu, autor tohto článku je otcom štyroch detí vo veku od jedného do siedmich rokov a v prípade smrti by jeho rodina dostávala náhradné výživné vo výške 350,32 eura za všetkých členov dokopy (13 odpracovaných rokov nestačí na nárok na sirotský a vdovský dôchodok). Na druhej strane systém štedro pomáha dospelým deťom, ktorých rodičia mali nárok na starobný dôchodok.

Navrhujem, aby sa prehodnotil systém pomoci nezaopatreným sirotám a prerozdelili sa peniaze tak, aby deti dostávali:

– životné minimum na nezaopatrené dieťa (125,11 eura), ak zosnulý rodič nepracoval počas posledných dvoch rokov,

– 1,6-násobok životného minima na nezaopatrené dieťa (200,18 eura), ak zosnulý rodič pracoval počas posledných dvoch rokov (napríklad splnil podmienku 270 dní dôchodkového poistenia).

O všetkých sirotských dôchodkoch by mala mať prehľad Sociálna poisťovňa, aby bol systém jednoduchý a prehľadný. Treba zanalyzovať, koľko detí poberá viacero dávok súbežne a prehodnotiť výšku sirotského výsluhového dôchodku v prípade detí príslušníkov bezpečnostných zložiek. Nezistil som ani to, koľko sirôt poberá dôchodky za dvoch zosnulých rodičov.

Mnou navrhnuté výšky sirotského dôchodku garantujú každému osirelému dieťaťu životné minimum na zabezpečenie základných potrieb. Taktiež sa rozšíri okruh detí, ktoré by na sirotský dôchodok mali nárok, pretože by vznikal už po 270 dňoch dôchodkového poistenia, a nie až po 15 rokoch. Pritom treba ošetriť prípady, keď bol zosnulý rodič pred smrťou dlhodobo práceneschopný z dôvodu vážneho zdravotného stavu. Pozostalí majú požívať priazeň zákona.

Ak rodič pred dlhodobou práceneschopnosťou pracoval, posudzoval by sa, akoby v posledných dvoch rokoch pred smrťou pracoval. Sirotský dôchodok neudrží životný štandard deťom, ktorým zomrel rodič s vysokým príjmom. Minimálne životné potreby by však tieto deti mali zabezpečené.

V prípade príslušníkov bezpečnostných zložiek navrhujem priznať sociálne zabezpečenie ich rodinným príslušníkom už odo dňa vzniku služobného pomeru, čo by mohlo pôsobiť motivačne pre vstup do týchto zložiek. V súčasnosti toto zabezpečenie platí u mladých príslušníkov len pri smrti pri pracovnom úraze alebo smrti z dôvodu choroby z povolania. Odpracované roky by som zohľadnil pri výpočte výšky sirotského dôchodku, nie však pri posudzovaní nároku na jeho priznanie.

Vdovský a vdovecký dôchodok

Pre vdovský, vdovecký a výsluhové vdovské dôchodky platia podobné podmienky na priznanie, čo sa týka pracovného úrazu, choroby z povolania alebo počtu odpracovaných rokov. Oproti sirotským dôchodkom sú o polovicu vyššie.

Aj tu existujú veľké rozdiely. Keď sa pozrieme na štatistiky vdov a vdovcov v produktívnom veku, s istotou vieme povedať, že 4 445 vdov a 1 843 vdovcov nemá nárok na pozostalostný dôchodok ani vo výške životného minima 273,99 eura. V systéme máme aj 90 vdov, ktoré poberajú sólo vdovský dôchodok vyšší ako tisíc eur. Okrem toho 305 455 dôchodcov poberá súčasne starobný a pozostalostný dôchodok, z nich 32 750 v celkovej výške viac ako tisíc eur.

Vidím priestor na prehodnotenie toho, v akej výške chceme pomáhať ľuďom, ktorí stratili svojho životného partnera, aby mali pozostalí nárok na pomoc vo výške, ktorá im vytvorí dôstojné podmienky pre život. Na druhej strane pri súčasnom deficite Sociálnej poisťovne nedokážeme uchovať predošlý životný štandard pozostalým po ľuďoch s vysokými príjmami.

V systéme môžeme mať aj výnimočné prípady dôchodcov, ktorí poberajú starobný dôchodok dvetisíc eur a vdovský dôchodok tisíc eur, spolu tritisíc eur. Takýchto prípadov aktuálne nebude veľa (v štatistikách budú skryté v skupine 1 000,1+ eura), ale v budúcnosti môžu začať masovo pribúdať, ak ľuďom s vysokými príjmami budeme priznávať vysoké dôchodky. Okrem snahy pomôcť musíme pozerať aj na to, aké vysoké dôchodky sociálny systém unesie.

V prípade vdovských dôchodkov prichádza do úvahy, aby sa pozeralo na to, či zosnulý manžel okrem obdobia jeho práceneschopnosti v posledných dvoch rokoch pracoval alebo nepracoval, lebo medzi životným minimom dospelej osoby a priemerným vdovským dôchodkom je rozdiel takmer 110 eur.

Aj v tomto prípade treba ošetriť dlhodobú práceneschopnosť, ktorá mohla smrti predchádzať. Ak zosnulý manžel pracoval, jeho manželka by dostala 400 eur mesačne, prípadne životné minimum 273,99 eura, ak jej manžel dlhodobo nepracoval. Tieto rozdielne výšky majú svoju logiku, keďže chceme mužov motivovať, aby sa vlastnou prácou starali o svoje rodiny.

Ak by sme pri vdoveckých dôchodkoch chceli rozdielne výšky dôchodku podľa toho, či zosnulá manželka pracovala, museli by sme zvýšiť objem peňazí na ich výplatu. Tu však narážame na problém, že môže zomrieť mladá matka, ktorá sa po skončení školy hneď vydala, mala deti, a tak nebola dostatočne dlho dôchodkovo poistená.

V tomto prípade by som systém výrazne zjednodušil a vyplácal vdovecké dôchodky v jednotnej výške, aby sme ženy túžiace po deťoch netlačili do práce a súčasne všetkým vdovcom pokryli aspoň základné životné potreby. Ak by sa vdovecký dôchodok stanovil vo výške 400 eur (rovnaký ako mnou navrhnutý vdovský), musel by sa systém dofinancovať sumou okolo 52 miliónov eur ročne. Ak sa zdroje navyše nenájdu, vdovský dôchodok by mohol byť vo výške 320 eur.

Mnou navrhované zmeny by pomohli mladým rodinám, ktoré stratili jedného z rodičov. Nevýhodné by boli pre vdovcov a vdovy vo vyššom veku. V januári 2025 poberalo vdovský dôchodok 289 151 žien, z nich 264 832 v súbehu s iným dôchodkom. Z 54 471 vdovcov malo 49 134 nárok na iný dôchodok. V drvivej väčšine druhým dôchodkom, ktorý vdovy a vdovci poberali, bol starobný dôchodok.

Materské

Materské sa podľa Sociálnej poisťovne poskytuje matkám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa vo výške 75 percent vymeriavacieho základu. Ako upozornil Štandard, najvyššie materské môže dosiahnuť 94,0274 eura na deň (2 186,20 eura za mesiac s 31 dňami) pričom niektoré mladé matky majú problém ho získať, prípadne majú nízky vymeriavací základ, kvôli čomu majú materské nižšie ako rodičovský príspevok 482,30 eura.

V takom prípade poberajú materské a rodičovský príspevok súčasne, spolu vo výške rodičovského príspevku. Priemerné materské vyplatené v januári 2025 bolo 1072,44 eura (34,59 eura na deň).

Najvyššie materské dostanú matky s príjmom od 2 796 eur. Vek týchto matiek Sociálna poisťovňa nezisťuje. Malo by ísť o staršie matky s úspešne rozbehnutou kariérou, väčšinou prvorodičky po štyridsiatke.

Najväčší problém získať materské majú mladé ženy, ktoré si hneď po skončení strednej školy nenájdu stabilnú prácu alebo predčasne ukončia štúdium na vysokej škole a nezačnú hneď pracovať, prípadne pracujú na živnosť alebo dohody. Neraz sa stáva, že tieto mladé ženy majú snúbenca, venujú sa príprave svadby a následne hľadajú prácu.

Ak okamžite po svadbe otehotnejú, nemusia odpracovať dostatočný počet dní, aby im vznikol nárok na materské. Tento nárok nemajú ani v prípade, ak majú manžela so stabilnou prácou. Nárok na materské ovplyvňuje aj výšku rodičovského príspevku. Nárok na vyšší rodičovský príspevok nemá viac ako 30 percent matiek detí do troch rokov veku.

Reťazové pôrody znamenajú finančný problém pre rodiny. Matka sa nemôže vrátiť do práce a splniť podmienky na vznik nároku na materské a vyšší rodičovský príspevok, ak na ne nárok nemala. Ak aj matka poberala materské pri predošlom pôrode, nové materské sa nevalorizuje, a tak sa pri jeho výpočte môže brať do úvahy aj 10 rokov starý vymeriavací základ. Z pohľadu nároku na materské je výhodné odkladať založenie rodiny a medzi pôrodmi sa vracať do práce.

Pri tvorbe Akčného plánu na podporu rodiny a demografického vývoja som bol upozornený, že ak matka nemala stabilný príjem, nemá prečo chcieť materské, lebo to je náhradou príjmu. Aj súčasné nastavenia odporujú tomu, že sa materské poskytuje matke, aby sa o dieťa vedela postarať.

Reálne tu vidím uplatnený nasledujúci princíp. Žena patrí do práce a má zarábať peniaze, pričom materské jej nahrádza príjem počas “nepriaznivej” životnej situácie, keď je dlhodobo práceneschopná z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o novonarodené dieťa. Ak nepracovala dostatočne dlho pred založením rodiny, má nárok len na malú pomoc od štátu. V takom prípade má matka dať dieťa do škôlky a začať pracovať a neuvažovať o ďalšom dieťati, kým nesplní podmienky nároku na materské. Toto uvažovanie považujem za nesprávne.

Som presvedčený, že materské sa musí stanoviť inak, aby pomáhalo najmä mladým rodinám. Mladé ženy túžiace po rodine majú právo založiť si rodinu pred tým, ako idú do práce bez toho, aby museli žiť na hranici chudoby. Nie je správne, keď mladé ženy idú do akejkoľvek práce, lebo potrebujú nazbierať dni nemocenského poistenia. Systém je neprehľadný, a tak sú mamičky počas tehotenstva neraz v strese, či môžu ísť na dovolenku alebo byť práceneschopné, ak cítia, že v práci nevládzu. V tomto prípade štát nedostatočne podporuje mladých, aby si založili rodinu.

Existuje niekoľko spôsobov, ako tieto problémy riešiť. Uvediem dva príklady, ako sa materské môže upraviť, aby viac pomáhalo mladým rodinám do 25 rokov a rodinám s viacerými deťmi. Pri všetkých príkladoch by som priznal materské aj mladým matkám, ktoré nesplnili 270 dní nemocenského poistenia, ale mali pracujúceho manžela, ktorý túto podmienku splnil (ide o pracujúcu rodinu, matka bude v budúcnosti ešte dosť pracovať).

Prvá možnosť je fixná výška materského tisíc eur mesačne pri prvom pôrode a ďalších pôrodoch po troch rokoch od predošlého pôrodu. Zvýšené materské 1 100 eur by som priznal pri prvom zreťazenom pôrode, 1 200 eur pri 2 zreťazených pôrodoch a 1 300 eur pri 3 a viac zreťazených pôrodoch. Toto nastavenie je prehľadné, výhodou je stabilná výška a predvídateľnosť, no raz za čas by muselo prísť k valorizácii cez zmenu zákona.

Druhá možnosť je stanoviť výšku materského ako 75 percent priemernej mzdy dva roky dozadu. V roku 2025 by bolo materské vypočítané z priemernej mzdy z roku 2023, teda z vymeriavacieho základu 1 430 eur. To znamená materské vo výške 1072,50 eura pre všetky matky, ktoré by naň mali nárok. Na porovnanie priemerné materské v januári 2025 bolo 1072,44 eura, vo februári 1073,10 eura a marci 993,64 eura [vypláca sa za február, ktorý má menej dní, preto je suma o dosť nižšia, pozn. red.]. Výhodou tohto riešenia je automatická valorizácia na základe rastu priemernej mzdy, ktorá však nezohľadňuje infláciu.

Spomínané možnosti by boli oproti súčasnému nastaveniu nevýhodné pre ženy, ktoré odkladajú založenie rodiny. Výška materského a jeho valorizácia by boli nižšie ako v prípade kariérneho postupu a výpočtu z vyššej mzdy. Rodičovstvo by sa neoplatilo odkladať.

Starobné dôchodky

V januári roku 2025 poberalo starobný dôchodok 1 136 638 dôchodcov. Z nich 305 455 súbežne poberalo vdovský/vdovecký dôchodok. V systéme sa nachádza 134 199 dôchodcov s dôchodkami vyššími ako tisíc, pričom každý štvrtý z nich poberá aj pozostalostný dôchodok. Bližšie štatistiky k dôchodkom vyšším ako tisíc však nie sú k dispozícii.

Sociálna poisťovňa sleduje výšku dôchodkov v 51 pásmach, pričom rozdiely medzi dôchodkami v jednom pásme sú od päť do 30 eur. Pásmo od 1000,1 eura však obsahuje všetky dôchodky nad 1000 eur bez ohľadu na to, či ide o 1 500 eur, dvetisíc eur alebo viac.

V roku 2024 mohli ľudia s dlhodobo vysokými príjmami a 41 odpracovanými rokmi získať starobný dôchodok vyšší ako dvetisíc eur. V systéme tiež máme dôchodcov s pozostalostnými dôchodkami vyššími ako tisíc eur. To, či v systéme existujú aj osamelí dôchodcovia so súbehom dôchodkov vo výške viac ako tritisíc eur, sa však nedozvieme. Spadá to do pásma “1000,1+”.

Detaily, čo sa deje v prvom dôchodkovom pilieri, vidia správcovia systému a možno Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má k dispozícii anonymizované dáta. Okrem nich nevie asi nikto, čo sa presne v dôchodkovom systéme deje. Sociálna poisťovňa a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nevedelo alebo možno nechcelo na moje žiadosti o podrobnejšie informácie odpovedať, lebo podrobnejšie štatistiky nie sú k dispozícii.

Aby bola možná odborná diskusia o budúcnosti dôchodkového systému, treba sledovať aj výšku najvyšších dôchodkov a rozdeliť pásmo “1000,1+” na menšie pásma. Okrem toho potrebujeme vedieť, aké vysoké dôchodky majú dôchodcovia podľa počtu pracujúcich detí a v ktorom roku boli dôchodky priznané. Len tak budeme vedieť vyhodnotiť celý systém, porovnať výšku starých dôchodkov s novými dôchodkami, porovnať výšku dôchodkov bezdetných dôchodcov a dôchodcov, ktorí majú deti, a zistiť, čo sa v dôchodkovom systéme vlastne deje. Určite sa nemôžeme uspokojiť s tým, že dôchodkový systém funguje správne len preto, že vzorec na výpočet dôchodku je nastavený dvadsať rokov a na dôchodky ide veľa peňazí.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.