Štefan Hrebík o rakovine kože: Začalo to ako bodka, skončilo skalpelom

Mladý spevák Štefan Hrebík sa krutú diagnózu dozvedel pred rokom. Tesne pred letom, ktoré miloval aj pre množstvo slnečných dní strávených s priateľmi pri vode. Keď mu oznámili, že má malígny melanóm, ostal v šoku.

Tridsaťročný rodák z Litmanovej bol v tom čase na kúpeľnej liečbe s úplne iným problémom. Všimol si, že mu na nohe vznikla najskôr červená bodka. „Predtým na tom mieste nebolo nič. Neprikladal som tomu nejakú veľkú váhu, lenže po pár dňoch sa to začalo zväčšovať, zalialo sa to krvou a o týždeň-dva už bol útvar vo veľkosti hrášku,“ spomína na chvíle plné neistoty.

Zašiel teda k lekárke, ktorá mu oznámila, že to bude pravdepodobne „tumorček“. „Zrejme si myslela, že keď to povedala zdrobneninou, nebudem panikáriť, ale ja už som v strese bol, a to v poriadnom,“ konštatuje Štefan s dôvetkom, že z prvotnej informácie sa vnútorne rýchlo nastavil na to, že všetko bude v poriadku.

Nasledovala excízia útvaru, čiže jeho chirurgické odstránenie a odoslanie do laboratória. Ortieľ potvrdil diagnózu malígny melanóm, inými slovami najzákernejšia rakovina kože. „V tej minúte som bol v šoku a nevedel som, čo mám robiť, kam mám ísť, komu volať. Keď zistíte, že máte v tele niečo, čo vás môže zabiť, je to príšerný pocit,“ hovorí ešte aj dnes s trpkosťou v hlase.

Mladý muž si však povedal, že všetko je v rukách osudu. Pokladá za šťastie, že si všimol zvláštny útvar včas. Skorá diagnostika umožnila liečbu „len“ operačnou cestou. K zákroku v Prešovskej nemocnici sa dostal o dva týždne od oznámenia zlej správy.

Momentálne je pravidelne sledovaný a z vlastnej iniciatívy ide k svojej kožnej lekárke vždy, keď má pochybnosti. „Odkázal by som všetkým, že radšej raz zbytočne navštíviť lekára, ako by raz malo byť zbytočne neskoro,“ hovorí presvedčivo.

Malígny melanóm v jeho prípade vznikol na mieste, kde predtým nič nemal. Nie je teda zákonitosťou, že vznikne len zo znamienka. Podľa Štefana je potrebné sledovať svoje telo a robiť všetko pre prevenciu.

„Chránim sa teraz určite omnoho viac ako kedysi. Používam opaľovacie krémy, aj keď melanóm nevzniká výlučne zo slnka. Rakovina kože môže prísť aj z ničoho nič. Môže sa utvoriť aj zo znamienka alebo ako v mojom prípade vznikne úplne nový útvar na tele,“ vysvetľuje s dôvetkom, že u svojej kožnej lekárky bol od absolvovania operácie viackrát.

Výsledkom vyšetrení bolo odstránenie ďalších piatich znamienok, ale našťastie s negatívnym histologickým výsledkom.

Dovolenku počas prichádzajúceho leta absolvuje, ale už teraz má po ruke krém s ochranným faktorom sto. Opaľovať sa nechystá. „Miloval som tráviť čas pri vode, prišiel som o to, čo som mal na lete najradšej, ale za zdravie to určite stojí,“ uzatvára Štefan svoj príbeh.

Na kožu sú ľudia citliví

Dermatovenerologička z Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove Tatiana Puchalová vraví, že dve tretiny malígneho melanómu, respektíve rakoviny kože alebo zhubného znamienka, vznikajú zo znamienok, ktoré sú na tele nové. Zvyšná jedna tretina z tých, ktoré sa na koži vyskytujú.

Upozorňuje, že pri akomkoľvek znamienku je potrebné všímať si zmeny ako nepravidelné ohraničenie, sfarbenie, krvácanie či svrbenie. „Pozorovať všetko, čo vzniklo nové a je človeku podozrivé – skrátka všetko, čo pripomína škaredé káčatko na koži,“ prirovnáva.

Podľa jej slov je melanómov dnes omnoho viac ako kedysi, ochorenie má v populácii stúpajúcu tendenciu. Slováci si vraj kontrolujú znamienka viac ako iné časti tela a na preventívne prehliadky chodia pomerne pravidelne.

„Popri iných preventívkach, ako napríklad gynekologických, urologických, mamografii alebo kolonoskopii, znamienka si chodia dávať ošetrovať. Koža je iná téma, je ju vidieť, sú na ňu citlivejší,“ vysvetľuje.

Taktiež zdôrazňuje, že včasnou diagnostikou možno dosiahnuť lepšie liečebné výsledky. „Chvalabohu, vďaka prevencii a skorej extirpácii [chirurgickému vybratiu, pozn. red.] to nepokračuje metastázami. Výnimkou sú prípady, keď ide o neskoro zachytený a vybraný melanóm. Liečba je však natoľko pokroková, že aj pacienti s metastatickým melanómom dokážu prežiť – viac ako desať percent prežíva viac ako desať rokov,“ povzbudzuje lekárka.

Ako najúčinnejšie preventívne opatrenia radí opaľovacie faktory od čísla 50, a to počas celej letnej sezóny. Odporúča aj vyhýbať sa slnku v čase od 11 do 15 hod., keď je najprudšie.

„Treba sledovať aj menej dostupné plochy ako chrbát, vlasatú časť hlavy a krk. Nebáť sa zájsť k dermatológovi, ktorý vyhodnotí na základe parametrov, či je dôležité znamienko vybrať chirurgicky, alebo nie,“ dodáva.

Zákroku sa netreba báť

Plastická chirurgička Mária Tokárová z Prešovskej fakultnej nemocnice ubezpečuje, že zákrok nie je pre človeka náročný a je bezbolestný.

„Je jednodňový, pacient prichádza pripravený, nie je nalačno. Prebieha v lokálnej anestézii a postup je taký, že si zakreslíme dané ložisko aj s bezpečnostným lemom a vyberieme ho,“ popisuje odborníčka a dodáva, že pred operáciou sa riadia presnými štádiami diagnózy malígny melanóm.

Pri Štefanovi vyšlo štádium, ktoré si vyžadovalo „len“ vybratie znamienka. Pri ťažších štádiách musia lekári zväčšovať bezpečnostný lem okolia znamienka a operačne zasiahnuť aj sentinelovú uzlinu.

„Ide o najbližšiu uzlinu, ktorá zachytáva nádorové bunky. Tým, že je to nádor, ktorý má vysoký potenciál metastázovať, musí byť zabezpečená aj táto uzlina,“ opisuje s dôvetkom, že pri neskoro zachytených štádiách potrebuje pacient pred operáciou navštíviť aj onkológa.

Čakacie lehoty aj do jedného týždňa

Samotné Oddelenie plastickej chirurgie v Prešove operuje melanómové (zhubné) aj nemelanómové (nezhubné) lézie. Medzi nezhubné patria bazocelulárne a spinocelulárne karcinómy.

„Bazocelulárne metastázujú zriedkavo, stačí ich excízia. Spinocelulárne sú agresívnejšie a tie treba vyrezať a skontrolovať ultrazvukom regionálne lymfatické uzliny. Sú to nádory, ktoré vznikajú vystavením slnečnému žiareniu, veľkú úlohu tam hrá UV žiarenie. Najviac ohrozené sú lokality ako tvár, uši, ruky a ramená,“ upresňuje Tokárová.

Čakacie lehoty na zákrok v Prešovskej nemocnici závisia od druhu diagnostikovaného útvaru. Pri nezhubných sa pohybujú okolo dvoch mesiacov, pri zhubných dostáva pacient termín do jedného týždňa.

Obe špecialistky sa zhodujú, že liečba melanómov je dnes na vysokej úrovni. Do popredia sa oproti zaužívanej chemoterapii, ak je nevyhnutná, dostáva modernejšia imunoterapia. Jej výhody vidia v šetrnosti, dobrom terapeutickom efekte a nižšom počte nežiaducich účinkov.