Za všetko hovorí skutočnosť, že jediným konkrétnym výsledkom prvých rokovaní po dlhých troch rokoch je chabá dohoda Ruska a Ukrajiny, že si navzájom vymenia po tisíc vojnových zajatcov.
Katastrofálny obsah stretnutia navyše podčiarkla katastrofálna forma. Rusi do Turecka vyslali delegáciu tretej kategórie, vysokí predstavitelia oboch strán sa vo štvrtok a v piatok viackrát infantilne urážali, rozhovory sa niekoľkokrát odkladali, napriek veľkej príbuznosti jazykov rokovania prebiehali cez tlmočníka a podľa BBC neprišlo ani len k vzájomnému podaniu rúk.
Obzvlášť ružovo to nevyzerá ani pri pohľade na aktuálny prístup rozhodujúcich tretích strán. EÚ a jej koalícia dezorientovaných (mylne označovaná prívlastkom „ochotných“) neprestala snívať o triumfálnom víťazstve Ukrajiny, USA šermujú novými clami a sankciami a Čína Rusku naďalej spoľahlivo kryje chrbát.
Zhrnuté a podčiarknuté, súčasný prístup všetkých zainteresovaných centier smeruje k tomu, že o ukončení vojny sa bude musieť rozhodnúť na fronte a nie za rokovacím stolom.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu uviedol, že jeho krajina má na dosiahnutie svojich cieľov „potrebné jednotky a prostriedky“ a agentúra Bloomberg neskôr napísala, že šéf Kremľa ide do pondelkového telefonátu s Trumpom s pocitom, že je v silnej pozícii.
A v tej sa skutočne aj nachádza, keďže všetky dôležité karty stále drží v rukách on.
Obrovský nepomer v ľudských zdrojoch, až päť ku jednej, a omnoho väčšia kapacita vojensko-priemyselného komplexu v porovnaní so súperom mu dáva v opotrebovávacej vojne a ďalšom posúvaní frontu značnú výhodu.
Neupadajúca osobná popularita a v podstate stabilná životná úroveň Rusov mu zas ponúka - pre realizáciu svojich zámerov (nech už je ich konkrétna podoba akákoľvek) - dostatok času a pokoja smerom od domáceho publika.
A napokon, Západ už voči nemu vyčerpal všetky prostriedky, ako situáciu zvrátiť, samozrejme, s výnimkou tých, ktoré znamenajú priame zapojenie do bojov a tým pádom vznik plnohodnotnej tretej svetovej vojny.
Hlavnou otázkou sa preto naozaj nezdá byť to, či Ukrajina vydrží, ale dokedy. Jej vojenské, sociálne, ekonomické a demografické problémy spojenci donekonečna hasiť nemôžu.
Okno rozumných príležitostí bolo počas mierových rozhovorov v Istanbule naozaj otvorené, no nie minulý týždeň, ale pred vyše tromi rokmi.
A zdá sa, že z jej perspektívy bolo prvé a zároveň posledné.
