Škripek: Fico chce postsovietsku demokraciu. Michelko hovorí o oprave liberálnej demokracie

Ako príklad spomenul Čínu, kde funguje jedna strana a rovnako tak aj Vietnam. „Oni si plánujú veci a potom tie plány, ktoré si nastavia, aj napĺňajú,“ vravel. Vysvetľoval, že na Slovensku si môžeme naplánovať čo chceme, každé štyri roky sa však preruší kontinuita s príchodom novej vlády.

Osvietená diktatúra

Poslanec Roman Michelko (SNS) o „čínskom zázraku“ povedal, že ekonomika Číny rastie najviac a okolo 400 miliónov ľudí tvorí strednú vrstvu. Teoreticky sa tak podľa poslanca môže zdať, že osvietená diktatúra je najlepší režim.

„Chápem, že keď má niekto politický horizont 20-30 rokov, môže si plánovať a každé štyri roky nebude deštrukcia. Nehovoriac o nestabilných systémoch, kde sú každé dva roky predčasné voľby ako v Izraeli alebo donedávna v Bulharsku,“ priblížil poslanec s tým, že na osvietenú diktatúru neverí. „Ako bonmot fajn, vypichnutie niektorých pozitívnych vecí má niečo do seba, ale za akú cenu,“ povedal Štandardu.

Červené čiary

Pokiaľ ide o zlyhania liberálnej demokracie, Michelko hovorí o falošných pravidlách politickej korektnosti, wokizme, obmedzení slobody slova, sankcionovaní niektorých výrokov a názorov, čo sú „negatíva aktivistickej liberálnej demokracie“.

Pripomenul najmä vypínanie webov počas pandémie za minulej vlády. Za nonsens označil zrušenie a následné opakovanie prezidentských volieb v Rumunsku.

„Ak má byť prejavom liberálnej demokracie, že sa budú rušiť voľby, keď by mohli zle skončiť, tak toto je červená čiara, ktorú netreba nikdy prekročiť. S tým je nutné niečo robiť a urobiť korekcie takzvanej liberálnej demokracie,“ mienil poslanec.

Za červenú čiaru však označil samotnú podstatu pluralitnej demokracie, ktorá umožňuje striedanie politických elít a možnosť reprezentovať rôzne typy názorov.

Škripek vidí železnú ruku

Z premiérových slov poslancovi Branislavovi Škripekovi (KDH) vyplynulo, že Fico chce „vládu jednej strany“. „Fico tu chce vládnuť železnou rukou a nastoliť poriadok. To nie je demokracia. On si predstavuje demokraciu nie karpatského, ale postsovietskeho typu,“ vyjadril sa pre Štandard Škripek.

Podľa poslanca možno premiér myslí niečo podobné, čo funguje vo Veľkej Británii a rovnako aj v USA, kde sú dve kľúčové strany a ľudia sa prikláňajú k jednej alebo druhej. „Fico však revíziou demokracie myslí nariadenie totality,“ usúdil Škripek.

Počet strán verzus stabilita

Faktom je, že Fico hovorí o reforme politického systému na princípe slobodných volieb a tvrdších podmienok pre vstup strán do národnej rady.

Položil si aj rečnícku otázku, čo budeme robiť s tým, že na Slovensku je viac ako 100 politických strán, pričom v parlamentných voľbách ich kandiduje 20 až 22. „Ako zúžiť ten okruh politických strán na tie, ktoré sú štandardné, ktoré majú štruktúry, ktoré majú svoj vlastný program?" pýtal sa.

Z údajov, ktoré zverejnila agentúra TASR minulý mesiac, vyplynulo, že v registri rezortu vnútra je aktívnych 55 politických subjektov. V likvidácii ich je vyše 100.

Za posledných vyše 20 rokov takmer vždy kandidovalo do parlamentu viac ako 20 strán s výnimkou roku 2010, keď ich bolo 18. Problémom nie je ani tak ich počet v národnej rade, skôr je to samotná nestabilita strán a poslaneckých klubov. Posledným príkladom je súdržnosť súčasnej vládnej zostavy a klubov Hlas a SNS.

Najčastejšie sa od pádu komunistického režimu dostalo do slovenského parlamentu šesť či sedem strán pri pomernom volebnom systéme. Ak by chcel premiér zásadnejšie upraviť pomery v najvyššom zákonodarnom orgáne štátu, museli by sa zmeniť pravidlá volieb a zaviesť väčšinový volebný systém, v ktorom medzi sebou súperia dve dominantné strany.

Kto chce kandidovať, priplatí si?

Koalícia už avizovala záujem presadiť nové podmienky kandidatúry strán do parlamentu. Minister Šutaj Eštok navrhuje, aby štát nefinancoval mimoparlamentné strany, teda tie, ktoré získali vo voľbách menej ako päť percent.

Štát by mal tiež o 30 percent krátiť príspevky parlamentným subjektom, ak bude deficit verejnej správy tri a viac percenta HDP. Ušetriť by sa tak malo 32 miliónov eur.

Rovnako by sa mala zvýšiť volebná kaucia pre strany, a to zo súčasných 17-tisíc na 50-tisíc eur. Pred časom však minister vnútra hovoril o sume 100-tisíc eur.

„Myslím si, že to nemá veľkú šancu, lebo keď sa preverovala kaucia 17-tisíc eur, už to bolo na hrane ústavnosti. Vo všeobecnosti ide o spor dvoch princípov, a tým je jednoduchšie skladanie vlády pri menšom počte politických aktérov alebo väčšia politická reprezentácia pri pomernom volebnom systéme,“ priblížil Michelko. Predpokladá živú diskusiu o volebných pravidlách. „Možno nejaké mierne parametrické zmeny budú, ale v súčasnosti nevidím vôľu zásadnejšie reformovať politický systém,“ dodal.

Poslanec Škripek nepovažuje „za zlú vec“ sprísniť podmienky kandidatúry strán, čo sa týka kaucie. „Keď sa dejú také hlúposti ako v Česku, kde je politickou stranou Nezávislá erotická iniciatíva, tak kde sme?“ pýta sa poslanec. Nepovažuje však za reálne, že by sa do najbližších volieb podarilo zmeniť volebný systém. Spomenul, že aj KDH má záujem zmeniť pohľad na to, ako riadiť krajinu.

Kresťanskí demokrati dlhodobo hovoria o tom, že Slovensko by nemalo byť jedným volebným obvodom a že do regiónov by malo plynúť viac financií a právomocí.

Snahu zrušiť Slovensko ako jeden volebný obvod má aj koaličný Hlas. Takýto návrh si však vyžaduje zmenu ústavy. Muselo by ho podporiť aspoň 90 poslancov.

Koalícia chce otvoriť diskusiu aj o znížení počtu poslancov na 100 namiesto súčasných 150. Rovnako by bol k tomu potrebný súhlas ústavnej väčšiny 90 hlasov a musela by byť na tom zhoda aspoň s časťou opozície.