Preskočiť na obsah
  |  

Nový úradný jazyk Únie: Časť štátov varuje pred nákladmi aj politickým precedensom

Snaha Španielska zaradiť katalánčinu medzi úradné jazyky Európskej únie naráža na odpor viacerých členských krajín, ktoré varujú pred vysokými nákladmi a možným politickým precedensom.

Napriek prísľubu Madridu, že pokryje výdavky spojené s prekladmi a tlmočením, Francúzsko, Nemecko, Česko či Fínsko požadujú podľa Politica jasnejšie právne a finančné vysvetlenia.

Podporu uznať ďalšie úradné jazyky vyslovili napríklad Holandsko, Rumunsko, Belgicko či Slovensko.

Problém sa prehlbuje, keďže otázka je kľúčová pre udržanie menšinovej vlády Pedra Sáncheza, ktorá závisí od hlasov katalánskych separatistov. Tí už vyjadrili nespokojnosť s pomalým tempom plnenia záväzkov.

Sánchez dúfa, že jazyková ústretovosť mu politicky umožní presunúť zdroje na zvýšenie obranných výdavkov v súlade s požiadavkami NATO.

EÚ v súčasnosti vynakladá viac ako jednu miliardu eur ročne na preklad všetkých právnych predpisov, návrhov a rozhodnutí do 24 úradných jazykov. Členských krajín Únie, po poslednom rozšírení o Chorvátsko v roku 2013, je dovedna 27.

(max)

  |  

Hegseth zúžil pohyb médií v Pentagóne, kritici hovoria o útoku na tlač

V reakcii na sériu únikov informácií z Pentagónu zaviedol americký minister obrany Pete Hegseth najprísnejšie mediálne obmedzenia za posledné desaťročia.

Novinári majú podľa Guardianu povolený pohyb len vo vyhradenom sektore a na každý iný vstup potrebujú oficiálny sprievod.

Krok sprevádzajú nové, výrazne označené preukazy a zákaz vstupu do niektorých priestorov.

Opatrenia však kritizuje Asociácia novinárov Pentagónu, ktorá ich označila za útok na právo verejnosti vedieť, čo robí armáda.

Obmedzenia prichádzajú po sérii odhalení vrátane plánov Pentagónu na možný zásah v Panamskom prieplave. Hegsethova snaha o kontrolu médií však nezabránila ďalším únikom, čo prehlbuje pochybnosti o efektivite jeho prístupu.

(max)

  |  

Zelenskyj po nočných útokoch: Moskva musí čeliť novým sankciám

Po intenzívnom nočnom útoku na viaceré ukrajinské mestá vyzval prezident Volodymyr Zelenskyj medzinárodné spoločenstvo na zavedenie nových sankcií voči Rusku.

Podľa ukrajinských úradov trval útok sedem hodín a zahŕňal 14 balistických rakiet a 250 dronov, z ktorých sa väčšinu podarilo zostreliť. V Kyjeve utrpelo zranenia najmenej 15 ľudí, pričom ďalšie škody hlásia z oblastí ako Odesa či Sumy.

Zelenskyj označil Moskvu za hlavnú príčinu predlžovania vojny a zdôraznil, že len tvrdšie sankcie na kľúčové odvetvia ruskej ekonomiky môžu viesť k prímeriu.

Útok sa odohral krátko po výmene vojnových zajatcov medzi oboma krajinami, počas ktorej si každá strana prevzala 390 osôb.

Po ukončení rozsiahlej výmeny vojnových zajatcov podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova Rusko predloží Ukrajine návrh trvalej mierovej dohody.

(tasr, afp, max)

  |  

Národniari žiadajú kompenzácie od Ukrajiny, chcú podiel na jej nerastnom bohatstve

SNS vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady otvoril otázku kompenzácie za slovenskú pomoc Ukrajine.

Koaličná strana žiada iniciovať vo vzťahu k Európskej komisii začatie konania Európskej únie o podiely na nerastnom bohatstve Ukrajiny.

Národniari argumentujú, že Slovensko poskytlo Ukrajine podporu v hodnote viac ako tri miliardy eur. Strana kritizuje exkluzívnu dohodu Ukrajiny s Washingtonom, ktorá podľa nej nezohľadňuje príspevky európskych štátov.

Obrátili sa aj na ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby pripravil presný výpočet pomoci, ktorý má slúžiť ako podklad pre rokovania.

Cieľom SNS je, aby sa Európska únia ako celok zasadzovala za spravodlivý prístup k rozdeleniu kompenzácií. Podľa strany ide o princíp férovosti voči všetkým, ktorí Ukrajine pomáhajú.

(tasr, max)

  |  

V Európe sa narodilo 67 detí z rizikových spermií darcu, desať z nich má rakovinu

V Európe odhalili závažný prípad týkajúci sa darcovstva spermií. Najmenej 67 detí sa narodilo v rokoch 2008 až 2015 zo spermií darcu so zriedkavou mutáciou génu TP53, ktorá súvisí s dedičnou formou rakoviny. Píše Guardian.

U 23 detí sa táto mutácia potvrdila, pričom u desať z nich už prepuklo onkologické ochorenie.

Všetko sa pritom objasnilo akoby úplnou náhodou, keď sa dve rodiny - nezávisle od seba -, obrátili na kliniky pre liečbu neplodnosti po tom, ako sa u ich detí objavili rakovinové ochorenia, ktoré zrejme súviseli so zriedkavým genetickým variantom.

Prípad vyvolal medzinárodnú diskusiu o potrebe obmedziť počet potomkov, na ktorých splodení sa môže jeden darca podieľať, a zároveň tak posilniť genetický dohľad.

Mutácia sa v čase darovania nedala zistiť štandardnými testami, no odborníci varujú pred absenciou jednotných pravidiel v rámci Európskej únie.

Európska spermobanka, ktorá stanovila vlastný limit na 75 rodín, pripustila nedostatky v systéme sledovania a informovania kliník.

(max)

  |  

Desiatky metrov dlhá loď minula dom o pár metrov, zlyhal ľudský faktor

Kontajnerová loď, ktorá vo štvrtok zakotvila v predzáhradke rodinného domu, sa podľa vyšetrovateľov dostala na plytčinu pre zlyhanie ľudského faktora. Ukrajinský dôstojník na palube počas služby zaspal.

Tridsaťročného Ukrajinca, ktorý sa k zodpovednosti za incident priznal, obvinili z nedbanlivosti. Polícia skúma aj možné porušenia pravidiel týkajúcich sa odpočinku a pracovného času. Píše BBC.

Dovedna 135-metrová kontajnerová loď iba tesne minula dom Johana Helberga, v ktorom žije už 25 rokov. Plavidlo sa podľa Guardianu pohybovalo rýchlosťou približne 30 kilometrov za hodinu.

Na palube lode registrovanej na Cypre sa nachádzalo 16 členov posádky rôznych národností vrátane Nórov, Ukrajincov a Rusov. Pri incidente sa nikto nezranil a do pôdy neunikli ani ropné látky.

Prepravná spoločnosť North Sea Container Line bezprostredne po nehode vylúčila úmyselný čin.

(max)