Video: Dúhový národ v plameňoch. Zuluovia sa zameriavajú na belochov či Indov, opisuje pre Štandard Juhoafričan

Po páde apartheidu vznikla pre Juhoafrickú republiku prezývka Dúhový národ. Ten v súčasnosti zažíva najhoršie násilnosti a rabovania za posledné roky. Podľa miestnych násilie rozpútavajú hlavne Zuluovia, ktorí sa zameriavajú na tamojšie menšiny – belochov, Indov či moslimov. Etnický rozmer násilností pripustil aj prezident krajiny.

Obrancovia v lokalite Amanzimtoti. Foto: reprofoto/Youtube Obrancovia v lokalite Amanzimtoti. Foto: reprofoto/Youtube

V Juhoafrickej republike (JAR) sa odohrávajú najhoršie násilnosti za posledné desaťročia. Rozpútalo ich hlavne zatknutie a uväznenie bývalého prezidenta Jacoba Zumu. Pristúpil k tomu tamojší ústavný súd, keď sa Zuma nedostavil na súdne pojednávanie pre podozrenia z obrovskej korupcie.

Medzi Zumových verných sa radia hlavne Zuluovia, pričom k tomuto kmeňu patrí aj samotný bývalý prezident. Svojho času stál po boku Nelsona Mandelu, keď bojovali proti apartheidu v krajine, ktorý zvýhodňoval belochov. Pre bývalého prezidenta, obvineného z masívnej korupcie, však slúži bývalý režim ako obetný baránok dodnes.

„Mám povinnosť zaistiť, že hrdosť a rešpekt pre náš právny systém nie sú skompromitované rozsudkami, ktoré našim občanom pripomínajú časy apartheidu,“ uviedol 79-ročný Zuma v nedeľu. Dodal, že bol odsúdený bez riadneho procesu a okrem prirovnávania situácie k apartheidu vyhlásil, že poslať niekoho v jeho veku do väzenia počas pandémie je rozsudok smrti.

Rabovanie a násilie

Podporovatelia Zumu proti jeho uväzneniu zorganizovali masové protesty. Tie sa rýchlo zvrhli na rabovanie i násilie. Najviac postihnuté sú provincie KwaZulu-Natal (KZN) a Guateng, kde sídli i jedno z hlavných miest krajiny Johannesburg.

Za posledné dni sa násilnosti rozšírili aj do Severného Kapska a provincie Mpumalanga, avšak iba v menšej miere. Rabovanie a násilie v krajine si zatiaľ vyžiadalo viac ako 70 obetí. Polícia zatkla viac ako 1 200 ľudí. Podľa západných médií k nepokojom prispela aj chudoba skĺbenáprotipandemickymi opatreniami.

Obeťou rabovania sa stali napríklad obchodné domy v KZN a Guatenge, neskôr aj sklady, obchody s alkoholom, lekárne, pumpy či malé obchody. Proti rabujúcim zasahuje miestna polícia, ako aj juhoafrická armáda. Pre mnohých ľudí je to však nedostačujúce.

A bude zrejme horšie. Zumova nadácia podľa agentúry Reuters vyhlásila, že kým bývalú hlavu štátu neprepustia z väzenia, v Juhoafrickej republike „nebude mier“. „Mier a stabilita v JAR je priamo naviazaná na okamžité prepustenie prezidenta Zumu,“ píše organizácia na sociálnej sieti Twitter.

https://www.youtube.com/watch?v=v–9A_xZPyg

Bránia sa Indovia i belosi

Podľa niektorých miestnych obyvateľov Zuluovia a rôzne extrémistické černošské skupiny vyzývajú aj na násilie proti menšinám – hlavne voči pôvodnému belošskému obyvateľstvu (Afrikáncom), ale aj Indom či moslimom. Tí bránia so zbraňou v ruke svoje štvrte i obchody pred rabujúcimi.

Etnický rozmer konfliktu pritom pripúšťajú aj najvyšší štátni predstavitelia. „Pre všetkých Juhoafričanov je znepokojujúce, že niektoré z týchto násilných činov sú založené na etnickej mobilizácii,“ uviedol prezident krajiny Cyril Ramaphosa, čím odkazoval na snahy o rozvírenie nacionalistických vášni Zuluov.

Situáciu v krajine pre Štandard opísal miestny obyvateľ, ktorý si praje byť oslovovaný prezývkou JP. „Osobne vám môžem povedať, že mnohé komunity sa mobilizujú na obranu. Moja štvrť akurát zorganizovala rôzne ozbrojené a prieskumné skupiny,“ vraví JP.

Podľa tohto Juhoafričana on a jeho susedia momentálne stavajú rôzne barikády na ochranu svojich domovov pred rabujúcim davom. Tvrdí, že podobné aktivity sa preventívne dejú po celej Juhoafrickej republike, teda nielen na územiach aktívne postihnutých násilím.

Povstanie Zuluov?

Na obranu sa pripravujú aj mnohí černosi, ktorí v krajine prislúchajú k množstvu rôznych kmeňov. „Černošské komunity sa mobilizujú hlavne podľa kmeňových línií. Mnoho z nich vidí tento chaos ako povstanie Zuluov,“ tvrdí JP.

Všetky juhoafrické etnické skupiny sa podľa neho združujú hlavne v rámci svojich etník, avšak mnohí cítia solidaritu s ostatnými a spolupracujú, keď je to možné. Najčastejšie ide o vzájomnú komunikáciu a vymieňanie si informácií o postupe rabujúcich davov či pohybe zlodejov.

https://www.youtube.com/watch?v=79-Onk05iBw

JP okrem iného pripomína, že presne takéto situácie ukazujú, prečo by si ľudia nemali dať nikdy vziať právo nosiť legálne zbraň. „Priatelia, nikdy sa nevzdajte svojich zbraní, toto sa môže stať v budúcnosti aj vo vašej krajine,“ varuje svet občan JAR, v ktorého krajine sa vládna strana snaží obmedziť legálne držanie zbraní. Niečo podobné poznáme aj z našich končín, napríklad v podobe smernice EÚ o zbraniach.

Videá ako z vojny

JP podotýka, že veľa ľudí sa bojí o svojom utrpení verejne vyjadriť. „Mnoho bežných občanov sa bojí verejne vyjadrovať pre cudzie médiá, hlavne zo strachu pred budúcimi represáliami či už zo strany štátu, alebo zo strany černošských extrémistických skupín, alebo kmeňových príslušníkov,“ vysvetľuje.

Kontakt z JAR zaslal Štandardu aj množstvo videí zo súčasných nepokojov, ktoré kolujú po tamojších sociálnych sieťach. Na nich sú zachytené rabovania obchodov a iných súkromných majetkov, alebo obrana domácich proti davu.

https://www.youtube.com/watch?v=93zsuTbu_EE
https://www.youtube.com/watch?v=C4YMly506dQ
https://www.youtube.com/watch?v=cPqdg01yQ_E
https://www.youtube.com/watch?v=l4ly80YRrJ0

Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok