Marian Kočner sa ešte môže smiať posledný

Vražda novinára a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa odohrala vo februári 2018, keď ich v dome zavraždili vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó. Obaja vrahovia boli v tejto veci právoplatne odsúdení, rovnako ako sprostredkovateľ medzi objednávateľom vraždy a vykonávateľmi - Zoltán Andruskó.

Špecializovaný trestný súd Kočnera opakovane oslobodil

Z celej skupiny obvinených je teda iba Marian Kočner ten, ktorému nebola pred Špecializovaným trestným súdom preukázaná vina. Pred prvostupňovým súdom bol už dvakrát oslobodený, no Najvyšší súd SR ako odvolací súd vec vždy vrátil späť na rozhodnutie, z dôvodu chýb v rozsudku.

Aj pri poslednom rozhodnutí v tejto veci Najvyšší súd zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku – nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Toto rozhodnutie prijal senát NS SR pomerom hlasov 2 : 1.

Hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová zároveň dodala, že „z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu Najvyššieho súdu, uvedeného v predchádzajúcom rozsudku, bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu“. Doposiaľ vec prejednával senát sudkyne ŠTS Ruženy Sabovej.

Odvolací súd vyčítal pochybenia už v minulosti

Najvyšší súd SR už v minulosti vyčítal ŠTS predčasné rozhodnutie pri oslobodení spod obžaloby Mariana Kočnera a vtedy aj Aleny Zsuzsovej. Podľa predsedu senátu NS SR Petra Paludu sa súd „nevysporiadal so všetkými okolnosťami, neodôvodnil zrozumiteľne rozhodnutie a nevykonal všetky dôkazy. Dôkazy, ktoré vykonal, hodnotil izolovane, z čoho vyplynul nesprávny právny záver rezultujúci do oslobodzujúceho rozsudku“. Navyše, ŠTS podľa Paludu hodnotil aj dôkazy, ktoré nevykonal.

Tieto pokyny podľa súčasného rozhodnutia NS SR senát Ruženy Sabovej nerešpektoval, a preto mu bol prípad odňatý.

Optimizmus verejnosti môže byť predčasný

Rozhodnutie NS SR - nepotvrdiť oslobodenie Kočnera spod obžaloby a prideliť túto trestnú vec na rozhodovanie inému senátu - podnietilo časť verejnosti k optimistickým záverom, že tentoraz už bude Kočner odsúdený.

Novinár Marek Vagovič dokonca povedal, že Najvyšší súd SR svojimi pokynmi „medzi riadkami naznačil odsúdenie Kočnera“. Právny zástupca rodiny Kuciakovcov, advokát Peter Kubina, sa k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR rovnako vyjadril s optimizmom v tom zmysle, že „dôkazy ohľadom angažovania sa Kočnera v tejto veci budú dôslednejšie posudzovať“, čím naznačoval opakované nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie zo strany Špecializovaného trestného súdu.

Dokazovanie viny a napokon aj jeho samotné odsúdenie v tomto prípade však môže naraziť na prekážky, ktoré si mnohí ľudia ešte neuvedomujú. Tento prípad je totiž náročný z hľadiska dokazovania jeho viny ako objednávateľa, a zásadné chyby OČTK v danom konaní môžu rozhodne prispieť k nepoužiteľnosti určitých dôkazov pred súdom.

Špecializovaný trestný súd opakovane konštatoval, že neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že Kočner si objednal vraždu Jána Kuciaka alebo prokurátorov. Obžaloba bola postavená prevažne na nepriamych dôkazoch, ktoré podľa súdu neboli dostatočné na uznanie viny bez akýchkoľvek pochybností.

Problém s použiteľnosťou Threemy

Podstatným dôkazom z pohľadu obžaloby bola komunikácia obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej v aplikácii Threema. Prokuratúra predložila komunikáciu ako dôkaz o plánovaní vrážd, pričom však vykladala rôzne emotikony či jednotlivé vety podľa vlastného subjektívneho uváženia tak, že majú vypovedať o úmysle spáchať vraždy.

Súd však dospel k záveru, že táto komunikácia bola nejednoznačná a mohla byť interpretovaná aj iným spôsobom, napríklad ako diskusia o zdravotných problémoch, a preto ju nepovažoval za dostatočný dôkaz viny.

Súd ďalej rozhodol, že Alena Zsuzsová mohla konať samostatne, bez jeho vedomia. Podľa súdu Zsuzsová mohla objednať vraždu na vlastnú päsť, aby Kočnera chránila pred novinárskym pokrývaním, čím sa snažila získať jeho priazeň.

V prospech Kočnera bola aj neschopnosť OČTK preukázať výber a odovzdanie finančnej hotovosti z jeho strany smerom k Zsuzsovej ako platby za vraždy, ktorá mala byť podľa prokuratúry vo výške 50-tisíc eur.

Samotná Threema je v tomto prípade kľúčovým dôkazom, na ktorom stavia obžaloba svoje tvrdenia o jeho vine. Problémom však zrejme bude jej nepoužiteľnosť v ďalšom konaní.

Threema sa totiž nachádzala v mobilnom telefóne Kočnera, ktorý nebol zaistený procesne správnym spôsobom. Polícii ho odovzdal jeho niekdajší spolupracovník Peter Tóth po tom, ako sa k telefónu dostal oklamaním obvineného, aj jeho dcéry.

Kočner poskytol prístup k telefónu priamo z väzby, keď vraj Tóth spravoval jeho bankové záležitosti, pretože ho pokladal za svojho priateľa. Namiesto toho Tóth odovzdal telefón spolu s prístupom k šifrovanej aplikácii Threema polícii a následne začal v celej trestnej veci vystupovať ako utajený svedok.

Súdny dvor EÚ vyžaduje súhlas súdu pri údajoch v telefóne

Polícia sa tak dostala k telefónu Kočnera a jeho kľúčovému obsahu prostredníctvom tretej osoby, bez súhlasu majiteľa a obvineného a bez súhlasu súdu na získanie dát z mobilu. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora je však súhlas súdu nevyhnutný na to, aby orgány činné v trestnom konaní mohli vstúpiť do údajov obsiahnutých v mobilnom telefóne.

Tento záver prijal Súdny dvor Európskej únie vo veci C-548/21 dňa 4. októbra 2024 pri posudzovaní prejudiciálnej otázky týkajúcej sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Doposiaľ všeobecné súdy považovali v Kočnerovom prípade získanie obsahu jeho telefónu za legálne. Súhlasili s tým, že ak tretia osoba odovzdá citlivé údaje, ku ktorým nemala mať prístup – aj na základe podvodu a proti vôli obvineného – je to v poriadku.

Súdny dvor však tvrdí, že takýto postup bez predchádzajúceho súhlasu súdu legálny nie je. Smernica o ochrane osobných údajov a ochrana vyplývajúca z Charty základných práv Európskej únie bránia úplnému a nekontrolovanému prístupu ku všetkým údajom v mobilnom telefóne. Obe normy platili aj v čase zaistenia Kočnerovho telefónu, čo všeobecné súdy nezohľadnili.

Tento záver nevyhnutne spochybní použiteľnosť obsahu Kočnerovho mobilu v celom súdnom konaní. Ak súdy nebudú mať legálny dôkaz z hľadiska európskeho práva, nemôžu na ňom postaviť vinu obžalovaného.

Keďže jeho vinu majú preukazovať rôzne konverzácie z Threemy, a aj to iba nepriamo, nepoužiteľnosť tohto dôkazu už dnes zásadne nakláňa šance na úspech v prospech obvineného.

Nelegálne odpočúvanie advokátov

Ďalším zásadným problémom v Kočnerových kauzách je zistenie, že jeho porady s advokátmi v Leopoldove boli predmetom odpočúvania a sledovania zo strany OČTK. Hoci na to mali štátne orgány príkaz sudcu Jána Hrubalu, konkrétne dôvody tohto kroku zo strany súdu podliehajú utajeniu.

Advokát Marek Para sledovanie označil za „extrémne porušovanie práv obhajoby“, pretože komunikácia medzi obhajcom a obvineným je chránená a jej dôvernosť je zaručená ústavou a medzinárodnými dohovormi.

Podľa slovenského práva a európskej judikatúry možno zásah do dôvernosti komunikácie odôvodniť len vo výnimočných prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že advokát zneužíva svoj vzťah s klientom na páchanie trestnej činnosti (napr. účasť advokáta na organizovanej kriminalite či legalizácii výnosov z trestnej činnosti). Zásah do komunikácie musí byť primeraný a je prípustný iba vtedy, ak je absolútne nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa (napr. ochrana pred závažnou trestnou činnosťou).

Advokát Para pritom zdôraznil, že voči nemu ani advokátovi Michalovi Mandzákovi nesmerovali žiadne podozrenia z trestnej činnosti, a títo advokáti skutočne ani neboli stíhaní za žiadnu trestnú činnosť v tomto smere. Podľa advokáta Paru mal Kočner počas 81 dní odpočúvania 69 stretnutí s advokátmi a pre nezákonné sledovanie podal advokát Mandzák sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

Takéto zásadné narušenie súkromia počas porád s advokátom – a teda aj práv obhajoby – môže mať za následok až zrušenie predchádzajúceho právoplatného rozsudku vo veci falšovania zmeniek televízie Markíza, ktoré zmapoval novinár Adam Valček.

Sledovanie prebiehalo aj počas obvinenia z objednávky vraždy

Marian Kočner bol vo väznici v Leopoldove odpočúvaný počas stretnutí so svojimi obhajcami v období od 8. februára do 30. apríla 2019. Polícia obvinila Mariana Kočnera z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej 8. marca 2019.

To znamená, že obvinenie bolo vznesené počas toho, ako boli porady s obhajcami sledované políciou, a je takmer nepredstaviteľné, že advokáti počas zaznamenávaných porád neriešili so svojím klientom nové obvinenie z úkladnej vraždy.

V prípade, že sledovanie zasiahlo do komunikácie týkajúcej sa výkonu obhajoby (a nie trestnej činnosti advokáta), a týmto zásahom boli získané informácie, ktoré boli použité v trestnom konaní, alebo zásah vážne narušil dôveru medzi obhajcom a klientom, čím by bol proces nespravodlivý, došlo by k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dôkazy, získané takýmto sledovaním, by boli neprípustné v trestnom konaní a ak by tvorili kľúčový podklad pre odsudzujúci rozsudok, mohol by byť rozsudok zrušený a vec vrátená na nové konanie.

Ak by sa preukázalo, že porady sa týkali aj konania vo veci vraždy novinára a prokurátorov, rovnaké riziko by hrozilo aj v prípade, ak by súdy naďalej považovali Threemu za zákonne získaný dôkaz. Aj táto skutočnosť by mohla výrazne ovplyvniť dokazovanie vo veci vraždy novinára a prokurátorov a detaily toho, čo vlastne polícia zachytila pri nelegálnom sledovaní advokátov, budú v tomto smere kľúčové.

Príliš dlhé trestné konanie hrá v prospech Kočnera

Aj v prípade, ak nezákonné sledovanie advokátov nemalo vplyv na súdny proces, a súdy by napriek judikatúre Súdneho dvora EÚ pripustili Threemu ako dôkaz, samotná dĺžka prebiehajúceho trestného konania hrá v prospech Mariana Kočnera.

Jeho trestné stíhanie v tomto smere trvá už od marca 2019, teda viac ako šesť rokov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vrátilo celú vec na úplný začiatok, a možno racionálne očakávať opäť minimálne niekoľko rokov, kým sa v celej kauze dosiahne právoplatné rozhodnutie. Advokát Kubina predpokladá, že prvé pojednávanie na ŠTS v tejto veci bude vytýčené až budúci rok.

Takto neúmerne dlhé trestné konanie, ktoré nie je zapríčinené konaním obvineného, už zakladá obvinenej osobe nárok na redukciu trestu, prípadne mimoriadne zníženie trestu aj v prípade uznania viny, a to ako z pohľadu Ústavného súdu SR, tak aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že neprimeraná dĺžka trestného konania predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie v primeranej lehote podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Neprimeraná dĺžka konania sa posudzuje vždy špecificky podľa konkrétneho prípadu, no judikatúra súdov už spomína konania dlhšie ako 5 rokov, pri ktorých už vzniká tento nárok.

Ústavný súd potvrdil dôvodnosť mimoriadneho zníženia trestu

Ústavný súd vo svojom náleze č. 215/2024 vyslovil záver, že neprimeraná dĺžka trestného stíhania je dlhodobo vnímaná ako dôvod mimoriadneho zníženia trestu a ide o ústavne súladnú poľahčujúcu okolnosť v prospech odsúdeného, ktorú musí súd zohľadniť pri ukladaní trestu.

Uvedené teda znamená, že aj v prípade, ak by vnútroštátne súdy napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ pripustili Threemu ako dôkaz, a z nezákonného sledovania porád advokátov a Kočnera by nevznikli žiadne prekážky v dokazovaní, súdy by museli v prípade uznania jeho viny zohľadniť celkovú dĺžku konania.

A zrejme aj vymerať nižší trest, ako by pôvodne obvinenému hrozil. To, samozrejme, iba za predpokladu, že súdy rozhodnú o jeho vine, pretože doposiaľ Špecializovaný trestný súd už dvakrát rozhodol, že na uznanie viny jednoducho nie je dostatok dôkazov.

Treba mať na pamäti, že procesne nesprávne získanie mobilného telefónu Kočnera či sledovanie porád advokátov sú chyby štátnych orgánov.

Rovnako mimoriadne dlhé trestné konanie je podľa Najvyššieho súdu SR spôsobené chybami zo strany Špecializovaného trestného súdu. Tieto okolnosti teda nemožno pripisovať Kočnerovi či jeho obhajobe, a preto je zníženie trestu pre neprimeranú dĺžku konania viac než pravdepodobné a hrá v prospech obvineného.

V tomto prípade možno konštatovať, že štát nedokázal zabezpečiť relevantné podklady pre uznanie viny a aj tie, ktoré získal, na preukázanie viny nestačili. Kočnera podľa obžaloby z objednávky vraždy usvedčuje pomerne slabo vysvetlený motív a konverzácia, ktorá je plná inotajov.

Na odsúdenie človeka za úkladnú vraždu je to slabá dôkazná situácia a negatívne vnímanie osoby v očiach verejnosti nesmie hrať pred súdom žiadnu rolu. V prípade zohľadnenia vyššie uvedených skutočností a pochybení štátu bude dôkazná situácia ešte slabšia.

Verejnosť síce môže Kočnera neznášať, no tieto chyby v konaní možno pripisovať iba štátnym orgánom a ich nedôsledným praktikám v mimoriadne sledovanom prípade, v ktorom ani súdy opakovane neboli schopné doručiť výsledok bez závažných chýb.