Preskočiť na obsah
  |  

Kuciakova vražda sa vracia na ŠTS, rozhodovať bude nový senát

Najvyšší súd SR v utorok zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbice Martiny Kušnírovej voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a spol.

Dôvodom zrušenia rozsudku boli nejasnosti v skutkových zisteniach, neúplné vykonanie dôkazov a nezohľadnenie všetkých významných okolností prípadu.

Senát Najvyššieho súdu vec vrátil späť na ŠTS, pričom ju má tentoraz prejednať iný senát, keďže ten pôvodný nerešpektoval predchádzajúce záväzné pokyny Najvyššieho súdu. Rozhodnutie prijali pomerom hlasov 2:1.

V máji 2023 ŠTS oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky Kuciakovej vraždy a v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alenu Zsuzsovú uznal súd za vinnú a vymeral jej 25-ročný trest.

V prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prokurátora Petra Šufliarskeho súd uznal za vinného aj Dušana Kracinu. Obžalovaného Darka Dragića oslobodil.

V prípade vraždy Kuciaka sú doteraz právoplatne odsúdení vykonávatelia – Miroslav Marček a Tomáš Szabó na 25 rokov, Zoltán Andruskó na 15 rokov.

(tasr, max)

  |  

Londýn trestá Izrael: Rokovania končia, osadníci čelia sankciám

Británia pozastavila rokovania o obchodnej dohode s Izraelom a predvolala izraelského veľvyslanca v Londýne. Tieto kroky sú reakciou na rozhodnutie izraelskej vlády rozšíriť ofenzívu v Pásme Gazy.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy oznámil, že Londýn zároveň uvalil sankcie na izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, ktorých považuje za zodpovedných za zhoršovanie napätia v regióne.

Rozhodnutie Británie prišlo krátko po spoločnom vyhlásení lídrov Spojeného kráľovstva, Francúzska a Kanady.

Premiér Keir Starmer, prezident Emmanuel Macron a premiér Mark Carney v pondelok ostro kritizovali Izrael za jeho postup voči civilistom v Gaze a vyjadrili obavy z možného masového presídľovania obyvateľstva. Varovali tiež pred prijatím konkrétnych opatrení vrátane sankcií.

V reakcii izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil západných lídrov, že svojimi vyhláseniami podporujú militantné hnutie Hamas a oslabujú postavenie Izraela v konflikte.

(tasr, max)

  |  

Izrael povolil OSN vstup 100 kamiónov s pomocou do Gazy

Izrael povolil vstup 100 kamiónov s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy po 11-týždňovej blokáde.

Ide o výrazné rozšírenie po predchádzajúcom obmedzení na deväť kamiónov, z ktorých do enklávy reálne prešlo len päť. Pomoc zabezpečovaná OSN obsahuje najmä výživu pre deti.

Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Jens Laerke potvrdil, že zásoby budú distribuovať prostredníctvom overených systémov. Koordinátor OSN Tom Fletcher však upozornil, že situácia je kritická – ak sa pomoc nedostane k deťom včas, môže do 48 hodín zomrieť až 14-tisíc z nich.

OSN a humanitárne organizácie dlhodobo varujú pred šíriacim sa hladom v Gaze.

V reakcii na krízovú situáciu 22 štátov, vrátane Francúzska, Británie a Kanady, vyzvalo Izrael na úplné obnovenie prístupu pre pomoc a pohrozilo sankciami. Pondelkové povolenie Izraela označili za nedostatočné.

(tasr, lup)

  |  

Európska únia uvoľňuje sankcie voči Sýrii, násilie proti menšinám bude trestať

Európska únia predbežne podporila zrušenie všetkých ekonomických sankcií voči Sýrii, ktoré uvalili za vlády Bašára Asada. Formálne potvrdenie tohto rozhodnutia očakávajú na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

Sankcie, ktoré boli doteraz zamerané na izoláciu sýrskeho bankového sektora a zmrazenie aktív centrálnej banky, zrušia v reakcii na politický vývoj v krajine a podobný krok Spojených štátov, ktorý nedávno oznámil americký prezident Donald Trump.

Rozhodnutie EÚ však neznamená úplné uvoľnenie – plánujú individuálne opatrenia proti osobám zodpovedným za podnecovanie etnického násilia, najmä útoky proti menšinovým skupinám ako alaviti.

Situácia v krajine zostáva krehká, s obavami o kontrolu extrémistických síl a dodržiavanie práv menšín. Po decembrovom zvrhnutí Asadovho režimu ozbrojenými skupinami, ktorým dominuje Hajat Tahrír aš-Šám, Únia začala prehodnocovať svoj prístup k sankciám.

Tie čiastočne pozastavili už vo februári, pričom ich môžu v prípade porušenia demokratických záväzkov opätovne obnoviť.

(tasr, afp, max)

  |  

Farmári proti superfondom, nový rozpočet môže ohroziť potravinovú istotu

Európski farmári, vrátane zástupcov zo Slovenska, protestovali v utorok v Bruseli proti navrhovanej reforme dlhodobého rozpočtu Únie na obdobie 2028 – 2034.

Protest organizovaný združením Copa Cogeca sa niesol pod heslom „Dom z kariet“, čo symbolizovalo krehkosť agrosektora.

Slovenský zástupca Andrej Gajdoš upozornil na riziká návrhu, ktorý počíta so zjednotením eurofondov do 28 takzvaných superfondov. Tento krok by podľa neho mohol zlikvidovať samostatné fondy určené pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a zároveň zvýhodniť bohatšie členské štáty.

Farmári kritizujú nedostatok konzultácií zo strany Európskej komisie a žiadajú zrozumiteľné vysvetlenie dopadov reformy. Otvoreným listom vyzvali predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú na prehĺbenie dialógu – odpoveď zatiaľ nedostali.

Podľa Gajdoša by mohla reforma bez jasného plánu spôsobiť kolaps poľnohospodárstva, nespokojnosť farmárov a ohrozenie potravinovej bezpečnosti.

Copa Cogeca zároveň oznámila, že utorňajší protest je len začiatkom série podujatí, ktorými chcú farmári vyjadriť nesúhlas s oslabovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(tasr, max)

  |  

Spor v koalícii: Danko kritizuje Blanára za hlasovanie o sankciách proti Rusku

Predseda SNS Andrej Danko ostro kritizoval rozhodnutie Slovenska podporiť 17. balík sankcií Európskej únie voči Rusku. Na sociálnej sieti vyhlásil, že premiér Robert Fico síce hovorí o potrebe zdržanlivosti, no minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer) koná v Bruseli inak.

Národniari sa podľa Danka od Blanárovho postoja dištancujú a plánuje preto predložiť uznesenie v Národnej rade SR, ktoré by ministrov zaviazalo, aby takéto sankcie v budúcnosti nepodporovali.

Danko zároveň podporuje iniciatívu na usporiadanie referenda, ktoré by vláde znemožnilo hlasovať za ďalšie sankcie proti Rusku. Podľa neho sankcie Rusku pomáhajú a oslabujú Úniu, ktorá tak stagnuje a likviduje vlastný priemysel.

V tejto súvislosti spomenul aj postavenie eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorému vyčíta zodpovednosť za takzvaný Greendeal.

Už pred pár týždňami Danko kritizoval Blanára za jeho hlasovanie na Valnom zhromaždení OSN. Šéf diplomacie podporil rezolúciu žiadajúcu odchod ruských síl z Ukrajiny, ktorá je územne celistvá.

Ministri zahraničných vecí EÚ schválili nový balík sankcií zameraný na 200 plavidiel údajne zapojených do ruskej tieňovej flotily, ako aj opatrenia proti hybridným hrozbám a porušovaniu ľudských práv.

(tasr, max)