Dankov tlak zabral. Vládny trojlístok sa dohodol na zúžení transakčnej dane

Šéf národniarov pred niekoľkými týždňami vyrukoval so zrušením dane z finančných transakcií. Po niekoľkých dňoch otvorenej kritiky však zatiahol ručnú brzdu a nakoniec odprezentoval návrh, podľa ktorého by mohla byť zrušená aspoň čiastočne, a teda pre vybranú skupinu podnikateľov.

Presne pred týždňom tému znova preberal na pôde rezortu financií. Informoval však o nemennom postoji Kamenického. Napriek tomu je Danko presvedčený, že daň škodí podnikateľskému sektoru a trvá na jej prehodnotení. "Predpokladám, že poslanci budú mať takzvanú divokú kartu," dodáva.

Je presvedčený, že návrh zákona, ktorý je v parlamente, získa potrebnú väčšinu. "Ak aj prejde prvým čítaním, to nerozbije štátny rozpočet," myslí si. "Ja som úprimne presvedčený, že transakčnú daň treba zrušiť," dodáva s dôvetkom, že taxa ničí ľudí a podnikanie.

Transakčná daň je podľa Danka nastavená nešťastne

Spomínaný návrh zákona predložili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady SR Andrej Danko, Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Adam Lučanský, Peter Kotlár, Roman Michelko a Karol Farkašovský.

Cieľom novely je znížiť daňové a administratívne zaťaženie najmenších podnikateľov a vybraných právnických osôb.

Podľa predkladateľov návrhu sa z platnosti zákona vypustia fyzické osoby – podnikatelia, teda živnostníci a drobní podnikatelia, ktorí dnes podliehajú rovnakým pravidlám ako veľké firmy. „Zdanenie transakcií znamená pre týchto podnikateľov nielen zvýšené náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž, čo môže negatívne ovplyvniť ich ekonomickú stabilitu,“ uvádzajú poslanci v dôvodovej správe.

Zákon v súčasnosti postihuje aj samostatne zárobkovo činné osoby s minimálnym obratom, ktoré často pôsobia ako jednoosobové subjekty bez zamestnancov. Novela má za cieľ odstrániť túto disproporciu. A okrem živnostníkov zavádza aj výnimku pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných subjektov s obratom pod 100-tisíc eur ročne.

Podniky, ktoré túto hranicu neprekročia, nebudú mať povinnosť platiť daň z finančných transakcií. V praxi ide najmä o menšie firmy bez zamestnancov alebo s minimálnou prevádzkou. A návrh pamätá aj na systém overovania, či daňovník spĺňa podmienky na oslobodenie.

Subjekty budú povinné predložiť doklady o výške príjmu, vrátane kópie daňového priznania. Ak doklady nepredložia, automaticky sa budú považovať za daňovníkov. V prípade, že podnikateľ podá opravné alebo dodatočné daňové priznanie, z ktorého vyplýva, že prekročil hranicu obratu, bude to musieť nahlásiť správcovi dane a doplatiť daň spätne od nasledujúceho mesiaca.

Predkladatelia si uvedomujú aj negatívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu, no podľa nich prinesie pozitívne efekty pre podnikateľské prostredie.

Rezort financií vyčíslil vyšší výpadok príjmov

Kým národniari vyčíslili odhad výpadku príjmu zhruba na 35 až 50 miliónov eur ročne, stanovisko rezortu financií k predloženému návrhu upozorňuje na vyšší objem. Podľa neho čísla zohľadnili len živnostníkov uplatňujúcich si takzvané paušálne výdavky. Nezohľadňujú teda tých podnikateľov a firmy, ktoré si vedú účtovníctvo, respektíve si uplatňujú skutočné výdavky a ministerstvo tiež poukazuje na to, že nesedí ani deklarovaný počet subjektov s obratom do 100-tisíc eur.

Odhad statického fiškálneho výpadku z titulu návrhu výnimiek transakčnej dane sa podľa rezortu pohybuje od 122 do 175 miliónov eur ročne, samozrejme, v závislosti od účinnosti návrhu. Sekcia rozpočtovej politiky reflektovala aj to, že materiál nezahŕňa žiadny návrh na krytie úbytku príjmov.

Opozícia by výpadok nahradila lepším výberom DPH

Konkrétnejšie riešenia, ktoré by umožnili podľa SaS škodlivú transakčnú daň zrušiť, predstavili pred týždňom jej predseda Branislav Gröhling a podpredseda Marián Viskupič. „Transakčná daň je nezmysel, ktorý ničí podnikateľské prostredie a v konečnom dôsledku aj bežných ľudí,“ myslí si Viskupič.

Iniciatívu predsedu SNS ocenili, podľa nich je toto navrhované čiastočné zrušenie nedostačujúce. "My v SaS pôjdeme ešte ďalej – sme pripravení podporiť akýkoľvek návrh, ktorý túto daň zruší, a zároveň v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh na jej úplné zrušenie," dodáva poslanec, ktorý je zároveň podpredsedom Výboru pre financie a rozpočet.

Zrušenie transakčnej dane podľa tejto opozičnej strany nemá byť nahradené ďalším zvyšovaním iných daní, ale zodpovedným hospodárením štátu a podporou ekonomického rastu. Navrhuje preto zlepšenie výberu DPH a zjednodušenie daňového systému.

Takto by štát podľa SaS získal niekoľko stoviek miliónov eur ročne bez toho, aby "siahal občanom hlbšie do vreciek". Zrušili by aj dve ministerstvá, konkrétne tie pod vedením Rudolfa Huliaka (Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR) a Samuela Migaľa (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR).

Strana žiada aj skutočne adresné nastavenie energopomoci, ale aj prehodnotenie sociálnych opatrení. Výšku 13. dôchodkov by skrátili zhruba na polovicu s odôvodnením, že si ich v aktuálnej sume vo výške priemerného dôchodku, ktorý presahuje 600 eur, štát nemôže dovoliť.

Podľa predsedu SaS sa treba zamerať na ekonomický rast krajiny. Pomohli by rovná daň na úrovni 19 percent, zjednotenie DPH v gastrosektore, zníženie odvodového zaťaženia zamestnávateľov či zvýšenie obratu pre povinnú registráciu platcu DPH na 70-tisíc eur. "To sú kroky, ktoré podporia podnikanie, zjednodušia systém a pomôžu naštartovať ekonomiku bez ďalšieho zaťažovania ľudí," myslí si Gröhling.

A téma, ako by mal štát konečne začať šetriť, zarezonovala aj u podnikateľov. Tí rovnako prišli s konkrétnymi návrhmi, ktoré by pomohli zlepšiť výdavkovú stranu hospodárenia a nezaťažili by peňaženky firiem a domácnosti ešte viac.

Za obeť padne už v tomto roku jeden štátny sviatok

Kritika taxy, ktorú si štát vyberá od začiatku apríla od podnikateľov, teda zabrala. Fico ustúpil a vládne strany v pondelok oznámili plán zrušiť transakčnú daň pre živnostníkov, no zároveň obmedziť pracovné voľno počas 17. novembra.

Tento štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu – síce zostane v kalendári, no od roku 2025 už nebude spojený s dňom pracovného pokoja, čo vykompenzuje výpadok príjmov v štátnom rozpočte, ktorým premiér podporu návrhu podmieňoval.

O návrhu bude parlament rokovať 3. júna na základe dohody, na ktorej sa zhodli všetci lídri vládnych strán - Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok aj Andrej Danko.

Opozičný poslanec a šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka to označil za dôkaz, že tlak opozície funguje. Podľa neho však treba daň úplne zrušiť, lebo škodí ekonomike aj podnikateľom. Zrušenie spomínaného dňa pracovného pokoja však považuje za útok na odkaz demokracie.

Koalícia okrem zúženia pôsobnosti dane podporila aj návrh zamestnávateľov na zrušenie dvoch štátnych sviatkov. K 17. novembru by mohol od roku 2026 pribudnúť aj ďalší zrušený sviatok.