Konsolidácia bez škrtov je len ilúzia. Firmy navrhujú cestu z dlhovej pasce

V neposlednom rade trápi míňanie štátnych zdrojov aj zamestnávateľov. Vlani zostali zaskočení tým, že ich vláda pri koncipovaní opatrení podľa ich slov vynechala. Scenár by sa v tomto roku podľa kompetentných zopakovať nemal.

Zvyšovanie daní a odvodov je slepá cesta

V stredu otázku ozdravovania verejných financií otvoril aj Klub 500, ktorý združuje od roku 2002 slovenských vlastníkov a spoluvlastníkov spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Podniky zdôrazňujú, že tento dlhodobý proces nemôže stáť len na pleciach firiem a pracujúcich.

Podnikateľom sa nepozdávajú opakované kroky vlád, ktoré sa podľa nich uchyľujú k jednoduchšiemu, no rizikovému riešeniu – k zvyšovaniu príjmov štátu na úkor produktívnej časti spoločnosti. "Takýto prístup však ohrozuje konkurencieschopnosť slovenských firiem aj budúci hospodársky rast krajiny," konštatujú.

Okrem toho podľa nich predstavuje neustále zvyšovanie daní, odvodov a zavádzanie nových poplatkov pre podnikateľské prostredie čoraz väčšiu záťaž, a to v čase, keď sa firmy ešte len snažia stabilizovať po sérii ekonomických otrasov.

Ozývajú sa hlasy, ktoré upozorňujú, že podniky už pre vysoké ceny energií a daňovo-odvodové zaťaženie stratili nielenže priestor na rast, ale ich existencia je ohrozená. Nadmerné zaťažovanie zamestnávateľov sa pritom neodrazí len na ich podnikaní či konkurencieschopnosti, doplatiť na to môžu predovšetkým ľudia, ktorých by mohli prepustiť.

Presun výroby a kapitálu do iných krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím sa v konečnom dôsledku prejaví oslabením hospodárskej základne, ktorá zabezpečuje zdroje pre verejné rozpočty.

Ako by mala vyzerať konsolidácia z pohľadu firiem

Veľmi zjednodušene povedané, zamestnávatelia sa dožadujú optimalizácie míňania. Štát by sa mal podľa Klubu 500 zamerať na znižovanie výdavkov vo verejnej správe, racionalizovať územnú samosprávu a optimalizovať rezort vnútra, keďže na Slovensku pripadá na 100-tisíc obyvateľov až 369 policajtov, čím patríme v Únii ku krajinám s najvyšším počtom mužov zákona na spomínaný počet ľudí.

Zamestnancov verejnej správy pribúda. Ich osobné výdavky na jeden pracovný deň stúpli podľa združenia veľkých firiem od roku 2009 o takmer 32 miliónov eur na 49,85 milióna eur v roku 2024.

Alarmujúca je aj predikcia, podľa ktorej by už v roku 2027 mali prekročiť 56 miliónov. "Slovensko má pritom v rámci Európskej únie nadpriemerne vysoký podiel mzdových výdavkov zamestnancov štátu na HDP (11 percent), čo je najviac spomedzi krajín V4," zaznieva v analýze Klubu 500.

Na často kladené otázky z tábora vládnucej koalície, ako by štát získal prostriedky na to, aby napríklad vykryl výpadok toľko diskutovanej transakčnej dane, má združenie aj číselné odpovede. "Ak by Slovensko znížilo výdavky štátu v pomere na HDP na úroveň priemeru Európskej únie, ročne by ušetrilo približne 1,3 miliardy eur," vyčísľuje.

Treba poznamenať, že ide takmer o dvojnásobok sumy, ktorú chce štát na kontroverznej dani vybrať. A ďalšie stovky miliónov berie z rozpočtu fenomén, že máme jednu z najroztrieštenejších územných samospráv v Únii. Až 95 percent obcí má menej ako päťtisíc obyvateľov, čo spôsobuje neefektívne využívanie verejných zdrojov.

Ministerstvo financií si situáciu zrejme dlhodobo uvedomuje, keďže už zo štúdie z roku 2017, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky, vyplýva, že by bolo možné sústredením výkonu samosprávy do matričných obvodov ušetriť 181 miliónov eur ročne a sústredením výkonu samosprávy do mikroregiónov až 316 miliónov eur ročne.

To by pri prepočítaní kumulovanou infláciou bolo v roku 2025 približne 260, respektíve 470 miliónov eur.

Na prebujnenosť štátnej a verejnej správy dlhodobo upozorňuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Navrhuje zrušenie alebo zlúčenie ministerstiev, ako aj zrušenie príslušných inštitútov a príspevkových organizácií, ktoré rezorty zriadili.

"Pri súčasnom počte pracovníkov sú inštitúty zbytočné. Ich personálne a režijné náklady zaťažia štátny rozpočet omnoho viac, než keby rovnaké odborné úlohy zabezpečovali priamo zamestnanci ministerstiev,“ hovorí Oto Nevický, generálny sekretár Asociácie s dôvetkom, že štát by výrazne ušetril aj zrušením alebo aspoň redukciou Vyšších územných celkov (VÚC).

V oblasti sociálneho systému by Asociácia uvítala zmeny, ako napríklad postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti po treťom mesiaci, čím by sa podľa nej podporil rýchlejší návrat nezamestnaných na trh práce.

Pozornosti neušla ani neadresná energopomoc či výdavky rezortu školstva. Asociácia dokonca navrhuje aj zrušenie 13. dôchodkov či ukončenie plošného dotovania obedov a vlakov „zadarmo“. "Sme presvedčení, že pomoc zo strany štátu má byť adresná, nie plošná – a to bez ohľadu na to, či ide o sociálne dávky, ,dopravné zľavy' alebo podporu v oblasti cien energií," dodáva.

To však už minulý týždeň rezolútne odmietol premiér Robert Fico (Smer) s odôvodnením, že u benefitov zadarmo ide podľa neho len o výdavok vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Na margo vianočných dôchodkov odkázal, že sa od nich ako predstaviteľov sociálnej demokracie nemôže očakávať, že by k takému kroku pristúpili a rušiť sa nebudú.

Istým spôsobom ústretový by bol predseda vlády len pri úprave transakčnej dane, aj to len za predpokladu, že súčasťou návrhu bude aj alternatíva, ktorou by sa výpadok nahradil.

Počet žiakov na Slovensku dlhodobo klesá

Prekvapujúce čísla sa ukazujú aj na poli vzdelávania. Kým v roku 1989 navštevovalo základné školy takmer 750-tisíc žiakov, dnes ich je len niečo vyše 489-tisíc, avšak počet učiteľov sa zásadne nezmenil. "Podobná situácia je aj na stredných školách, kde počet žiakov klesol o 29 percent, no počet učiteľov len o štyri percentá," vyčísľuje Klub 500.

Tento nesúlad medzi demografickým vývojom a zamestnanosťou v školstve podľa neho vedie k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. No a zamestnávatelia evidujú aj iný problém. Takmer polovica absolventov stredných a vysokých škôl totiž nenachádza uplatnenie v odbore, ktorý študovali.

Otvára sa teda otázka, či štát investuje do vzdelávania efektívne. Navyše, Slovensko prevádzkuje vysoký počet malotriednych škôl a patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou veľkosťou tried, hoci podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) nie je potvrdený priamy vplyv veľkosti triedy na výkon žiakov.

Tieto dáta naznačujú, že je nevyhnutné reformovať systém. Podľa firiem ho treba lepšie prispôsobiť reálnym potrebám spoločnosti a trhu práce.

Každé zvyšovanie daní negatívne zasiahne ekonomiku aj domácnosti

Skutočná konsolidácia je aj podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) možná len škrtaním výdavkov a nie ďalším zvyšovaním daní. V stredu preto predstavila ministerstvu financií plán na úsporu vo výške 6,5 miliardy eur.

Ešte predtým s ním oboznámila aj premiéra. „Základným princípom navrhnutých opatrení je, že sa sústredia na redukciu výdavkov verejného sektora a nezvyšujú daňové zaťaženie aktivity v ekonomike,“ konštatuje na margo navrhovaných opatrení a prístupu štátu ku konsolidácii prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Každé zvyšovanie daní má podľa neho negatívny dosah na výkon ekonomiky a čisté príjmy domácností. Únia navrhuje realizovať konsolidačné opatrenia v štyroch rozsiahlych oblastiach: zefektívnenie prevádzky verejnej správy, adresnosť pomoci zo strany štátu, práca a zamestnávanie.

Návrh počíta napríklad s postupným znižovaním zamestnanosti vo verejnej správe o 15 percent, zahŕňa tiež centralizáciu a digitalizáciu verejného obstarávania, zrušenie prebytočných úradov a inštitúcií či zreálnenie výdavkov na energie a predaj nadbytočného štátneho majetku.

„Niektoré z nich si vyžadujú dlhší čas na realizáciu, ale podľa zamestnávateľského sektora je nevyhnutné začať s ich postupnou a plánovanou realizáciou,“ vysvetľuje viceprezident Jozef Špirko.

Únia navrhuje aj zefektívniť kontroly dodržiavania liečebného režimu s cieľom znížiť objem neoprávnene čerpaných dávok prostredníctvom fingovaných alebo neodôvodnene predĺžených práceneschopností. V sociálnej oblasti sa namiesto plošného škrtania má štát zamerať na zavedenie plnej adresnosti sociálneho systému, v ktorom sa bude skúmať príjem, majetok a základné výdavky.

„Momentálne existuje množstvo nesúrodých dávok a systémov pomoci a chýba komplexný, jednotný a efektívny štátny systém evidencie žiadostí a vyplácania tejto pomoci. Štát v podstate nevie, koľko ktorá rodina na jednotlivých príspevkoch dostáva,“ vysvetľuje Špirko s tým, že zásadné dávky ako napríklad štandardné dôchodky či materské by týmto systémom ovplyvnené neboli.

Podľa výkonného riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie a člena Prezídia RÚZ Marcela Klimeka doterajšie konsolidačné opatrenia síce krátkodobo môžu prispieť k naplneniu štátnej pokladnice, avšak z toho dlhodobého utlmujú ekonomickú aktivitu, čo poškodzuje ekonomiku a s ňou aj udržateľnosť konsolidácie verejných financií.

Vláda by sa preto podľa neho mala okrem spomínaných oblastí sústrediť aj na štrukturálne opatrenia podporujúce podnikateľské prostredie a ekonomický rast a trvalým rýchlejším rastom HDP napomôcť ekonomike vyrásť z dlhu.

„Vláda musí nastaviť jasný plán konsolidácie verejných financií postavený na odvahe šetriť tam, kde sú výdavky dlhodobo neudržateľné. Práve teraz je potrebné ukázať, že verejné výdavky musia podliehať rovnakému princípu efektivity ako v súkromnom sektore,“ uzatvára Kiraľvarga.

Štandard oslovil so žiadosťou o reakciu aj Ministerstvo financií SR a Konfederáciu odborových zväzov SR. Do uzávierky však neodpovedali.