Trestná výprava alebo legitímna kontrola? Na Slovensko zavítala eurodelegácia
Kontrolná misia delegácie Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá v pondelok na Slovensku začala so svojou činnosťou, spustila vášne na oboch stranách nášho politického spektra.
Delegácia bude na Slovensku od pondelka do stredy skúmať využívanie finančných prostriedkov Európskej únie a vnútroštátne opatrenia zamerané na ochranu peňazí daňových poplatníkov. Po jej konci by mala nasledovať aj tlačová konferencia. Komplexnejšej správy sa verejnosť dočká zhruba v horizonte jedného mesiaca.
Kým zástupcovia opozície sú presvedčení, že účelom návštevy sú podozrenia zo systémového zneužívania eurofondov, koalícia tvrdí, že ide, naopak, o trestnú výpravu.
Delegáciu vedie český europoslanec
Súčasťou tejto misie, ktorú vedie český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL/EPP), je aj slovenský europoslanec Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska (PS).
Podľa neho sa na úrovni inštitúcií EÚ hovorí o tom, že až 80 percent finančných prostriedkov na Slovenku nebolo využitých v súlade so zámerom, na ktorý boli určené. „Existujú vážne dôvody na to, aby tu takáto zisťovacia misia bola. Tá problematika haciend sa týka konkrétnej výzvy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde sa malo vyplatiť celkovo 60 miliónov eur na vyše stovky projektov,“ približuje.
Predseda progresívcov Michal Šimečka zdôraznil, že kontrola zo strany európskych inštitúcií je podľa neho dôležitá aj preto, lebo slovenské orgány v danej veci nekonajú. „Využijeme všetky dostupné prostriedky a, áno, aj európske orgány, za to sa vôbec nehanbíme,“ dodáva.
Koalícia spochybňuje objektívnosť kontroly
Koaličná strana Hlas však túto delegáciu vníma ako výsledok očierňovania Slovenska zo strany opozície v Bruseli. Podľa predsedu strany a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka súčasná opozícia nebola schopná vyhrať voľby, preto sa sústredila na vojnu proti vlastnej krajine a takto chce pripraviť vlastných občanov o prístup k európskym fondom.
Predseda Hlasu nazval túto misiu trestnou výpravou, ktorá je politicky motivovaná. „Táto partička sa najskôr stretne s ľuďmi z občianskych združení, s aktivistami, s novinármi z Denníka N a večer s bývalým špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Gratulujem, takýto prístup je na míle vzdialený od objektivity,“ myslí si.
V súvislosti s haciendami a PPA šéf rezortu vnútra poznamenal, že vyšetrovatelia postupujú v zmysle zákona, lebo ten platí pre každého. "Ale nebudeme podporovať trestné výpravy s cieľom odstrihnúť občanov od eurofondov, len aby sa ublížilo súčasnej vláde," konštatuje s dôvetkom, že ide o netransparentnú manipuláciu zo strany slovenskej opozície.
Túto misiu za ukážkový príklad pokusu o politické zneužitie kompetencií europarlamentu označil aj europoslanec Branislav Ondruš (Hlas), keďže všetci jej členovia pochádzajú z frakcií, ktoré sú pri moci. O príprave tejto misie vedel už skôr, tá vznikla po neúspešnom pokuse progresívcov očierniť Slovensko v Európskej komisii.
Svoj záujem byť súčasťou tejto delegácie avizoval Ondruš už vo februári tohto roka. Tvrdí, že aj napriek opakovaným žiadostiam európske orgány jeho účasť na tejto misii odmietli. „Aj keď som sa domáhal účasti, tak sa dodatočne stal členom zo Slovenska Michal Wiezik, čo ukazuje na jasný smer, aby sa nič nenarušilo z ich misie,“ myslí si.
Ondruš tiež považuje za zvláštne, že o tejto misii na stránke Európskeho parlamentu nie je žiadna zmienka. „Jednoducho nám chcú dať lekciu z mocenskej pozície EP a takto účelovo chcú presadzovať svoje stranícke záujmy na úkor našich občanov,“ konštatuje.
Z kontroly misie sa stáva politické divadlo
Opozícia to vidí inak. Predseda SaS Branislav Gröhling si myslí, že minister vnútra kryje korupciu na Slovensku. „Ja sa môžem pýtať, že kto tu rozkradol milióny na haciendy? Kto je za to zodpovedný? Kto momentálne vládne? Kto môže vyšetrovať? Kto kryje tieto kšefty? Ja nechápem, že čoho sa pán Šutaj Eštok bojí, že sa tak pustil do európskej delegácie,“ pýta sa šéf liberálov.
Avšak, v čase prípravy misie na Slovensko [február 2025, pozn. red.] sa podľa Ondruša o haciendách nevedelo. „Tak ako je táto misia dôveryhodná? Tento výbor EP zároveň nemá žiadne vyšetrovacie kompetencie,“ vysvetľuje europoslanec za Hlas.
Už omnoho skôr sa ani ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi nepáčilo, že kritizujúci opoziční poslanci sa vôbec nezaoberali tým, ako boli nastavené podmienky výzvy týkajúcej sa ubytovacích zariadení. Pritom všetky tieto projekty už nejaký čas kontroluje PPA.
Špecifikovať pochybenia však minister nechcel aj z dôvodu prebiehajúcich vyšetrovaní. Poukázal však na to, že dotácie boli vyplatené práve vďaka jeho predchodcom a po kontrole zo strany polície.
V rokoch 2020 až 2022 bolo podľa neho vykonaných viacero auditov na PPA, medzi nimi forenzný audit, ktorý zadal bývalý minister Ján Mičovský, ďalej audity zo strany Komisie a taktiež boli vykonané certifikačné audity nezávislých audítorov, ktorí kontrolovali aj projekty spomínané v tejto výzve.
V súčasnosti je v širšom kontexte programového obdobia 2021 až 2027 v rámci Programu Slovensko celkovo vyčlenených približne 13 miliárd eur, z toho na podporu cestovného ruchu a rozvoj regiónov je určených niečo vyše pol miliardy.
Presná suma vyhradená pre projekty ubytovacích zariadení cez PPA však nie je explicitne uvedená. Podľa opozície však patrili medzi najčastejšie zneužívané projekty v tejto schéme penzióny, rekreačné domy a iné ubytovacie zariadenia, ktoré boli financované z eurofondov cez agentúru, ale v praxi boli využívané ako súkromné sídla, respektíve neplnili deklarovaný účel.