Dodal, že k dnešnému dňu už agentúra v 65 prípadoch odstúpila od týchto zmlúv. "Aktívnych a realizovaných projektov je 87, z toho 34 je už po dobe udržateľnosti," vyčíslil.
Čo sa týka prebiehajúcich uskutočňovaných projektov v dobe udržateľnosti, aktuálne je ich podľa ministra 53, pričom niektoré z nich boli aj medializované. Takáč poukázal aj na to, že pri viacerých z nich už konajú aj orgány činné v trestnom konaní.
Kontroly sú v plnom prúde
Takáčovi sa nepáčilo, že kritizujúci opoziční poslanci sa vôbec nezaoberali tým, ako boli nastavené podmienky výzvy týkajúcej sa ubytovacích zariadení. Pritom všetky tieto projekty už nejaký čas kontroluje PPA. Špecifikovať pochybenia však minister nechcel aj z dôvodu prebiehajúcich vyšetrovaní.
Poukázal však na to, že dotácie boli vyplatené práve vďaka jeho predchodcom a po kontrole zo strany polície. „V rokoch 2020 až 2022 bolo vykonaných viacero auditov na PPA. Bol vykonaný forenzný audit, ktorý zadal bývalý minister Ján Mičovský, boli vykonané audity Európskou komisiou, a taktiež boli vykonané certifikačné audity nezávislých audítorov, ktorí kontrolovali aj projekty spomínané v tejto výzve,“ dodal.
Nepozdáva sa mu preto, akým spôsobom tieto záležitosti opozícia rieši. Zopakoval, že orgány činné v trestnom konaní nespia a ak sa zistia pochybenia, vyvodia dôsledky. Agentúra si podľa neho nemôže vymýšľať. "Je súčinná pri vyšetrovaní a v každom projekte tejto výzvy prebieha kontrola," doplnil.
To, akým spôsobom poslankyňa Remišová adresovala kritiku smerom na agrorezort a agentúru, považuje za neadekvátne. Jednoduché konštatovanie, že prestal fungovať systém Agis [databázový systém, ktorý využívajú poľnohospodári, pozn. red.] a že PPA je v katastrofálnom stave, pričom sa tam pácha trestná činnosť a nič nefunguje, sú podľa neho zavádzajúce tvrdenia.
Poznamenal pritom, že disponuje informáciami o jej stretnutí so šéfom spoločnosti, ktorá prevádzkuje Agis, čo podľa neho vytvára priestor zaujatosti či snahy o akýsi koordinovaný postup.
Generálny riaditeľ agentúry Marek Čepko v tejto súvislosti objasnil, že systém Agis je funkčný, no majú problémy s dodávateľom, lebo si neplní zmluvné podmienky. „Rokujeme, ale hysterické strašenie Remišovej považujem za scestné. Prináša to strach a neistotu do agrosektoru,“ povedal Čepko s tým, že ochrana finančných záujmov Únie a Slovenska je maximálnou prioritou všetkých zamestnancov, ako aj jeho samého.
Vysvetlil, že Agis bude podľa zmluvy fungovať do konca roka. Potom bude nahradený systémom ISPO, ktorý sa využíva pre plán obnovy. Agentúra ho má získať zadarmo.
K ubytovacím zariadeniam, ktoré opozícia označuje ako vily, Čepko podotkol, že u prijímateľov výzvy kontrolujú, či je projekt zrealizovaný, uvedený do prevádzky a skolaudovaný. Preverujú aj kompletné účtovníctvo, knihu ubytovaných hostí či faktúry za ubytovanie.
Pozornosti neunikli ani informácie o tom, na ktorých miestach sa inzerujú ubytovacie služby, respektíve či sú splnené podmienky zelenej infraštruktúry, počtu lôžok, a ďalšie. „Je potrebné si uvedomiť, že na to, aby PPA mohla urobiť korekciu alebo mohla odstúpiť od zmluvy, musí mať relevantné dôkazy,“ zdôraznil.
Videá opozičných poslancov spred brán ubytovacích zariadení podľa neho nepredstavujú relevantné dôkazy. "Ak však zistíme, že prijímateľ neplní predmet a účel zmluvy, bude musieť vrátiť peňažné prostriedky. Aj preto sme súčinní s políciou pri vyšetrovaní," uzavrel.
Ministrovi stúpli na otlak
Takáčove vyhrážanie sa trestným oznámením je podľa Remišovej len upozornením, že zjavne stúpla ministrovi na otlak. „Poukázala som na vážne podozrenia a špinavosti na PPA a zastala sa farmárov,“ reagovala na sociálnej sieti poslankyňa. Podľa nej sa smeráci len pokúšajú kriminalizovať tých, ktorí na špinavosti a zločiny upozornia.
Na vyjadrenia ministra Takáča čakal aj jeho najvýraznejší kritik - poslanec SaS Alojz Hlina. Ten reagoval na slová Takáča, ktorý spomenul, že poľnohospodári využívajúci dotácie na nákup strojov tieto zariadenia takisto nepoužívajú počas celého roka.
Podľa Hlinu si však agrominister spolu s riaditeľom agentúry len vytvárajú obrannú pozíciu na vysvetlenie a obhájenie svojich budúcich rozhodnutí. „Ako príklad použili triedičku čerešní, ktorá funguje len tri týždne v roku. Čiže v preklade je to hotel, ale prespal tu len jeden hosť a toto sa snažili podsúvať,“ dodal poslanec.
Tiež sa mu nepáčilo, že po kontrole vykonanej v januári 2024 v penzióne v Lehniciach navrhol vedúci kontrolór zamestnávateľovi podanie trestného oznámenia. Agentúra, ktorá mala rozhodnúť o tomto postupe do 40 dní, však neurobila nič.
Hlina doplnil, že po ôsmich mesiacoch tento vedúci pracovník dostal informáciu, že v danom prípade bolo nakoniec všetko v poriadku. „Tohto pána nakoniec z práce vyhodili, lebo nepochopil systém,“ tvrdí Hlina.
Zároveň je presvedčený, že si PPA urobila bariéry, aby sa informácie nedostali von a všetko sa zdalo v poriadku. "A pritom je zaujímavé, že všetci šéfovia sekcií agentúry sú z Nitry,“ uzavrel Hlina.
Pol miliardy vyčlenili na rozvoj cestovného ruchu a regiónov
V súčasnosti je v širšom kontexte programového obdobia 2021 až 2027 v rámci Programu Slovensko celkovo vyčlenených približne 13 miliárd eur, z toho na podporu cestovného ruchu a rozvoj regiónov je určených okolo 515 miliónov eur.
Presná suma vyhradená pre projekty ubytovacích zariadení cez PPA však nie je explicitne uvedená. Podľa opozície však patrili medzi najčastejšie zneužívané projekty v tejto schéme penzióny, rekreačné domy a iné ubytovacie zariadenia, ktoré boli financované z eurofondov cez agentúru, ale v praxi boli využívané ako súkromné sídla, respektíve neplnili deklarovaný účel.
Poslankyňa Remišová po ministrovej tlačovke preto oznámila, že ich poslanecký klub podáva podnet na Európsky úrad pre boj proti podvodom. Poukázala pritom na to, že je tu niekoľko firiem sídliacich na rovnakom družstve a tie vytiahli od štátu na dotáciách spolu približne 27 miliónov eur. „Či už išlo o penzióny, rekonštrukcie, nástroje, farmy alebo cesty niekde v poliach,“ doplnila.
Dve z týchto firiem, ktoré dostali z eurofondov milióny eur, sú podľa poslankyne už dnes prepísané na neznámeho človeka z Bosny a Hercegoviny. Podľa nej išlo o firmy, ktoré majú dlhy na daniach a odvodoch. „Ešte zvláštnejšie je, že jednej z týchto firiem tesne po vzniku tejto vlády priklepla Takáčova PPA 1,3 milióna eur a ešte minulý mesiac s ňou podpisovali u Takáča dodatky,“ objasnila.
Remišová poznamenala, že určite je "náhodou" na toho istého človeka z Bosny, ktorý prebral obe firmy, napísaná aj istá partnerská bezpečnostná služba, ktorá za Fica kráľovsky zarábala na štáte a dnes je na nule. "Ak orgány EÚ náhodou zistia pochybenia, alebo nejakú trestnú činnosť, je otázne, či nenájdeme prázdne firmy, z ktorých už nikto nedokáže milióny eur vymôcť," uzavrela.
