Českej vláde peniaze od drogových dílerov nesmrdia

V Česku sa v súčasnosti rozkrýva veľký politický škandál spojený s bitcoinovým „darom“ vo výške približne jednej miliardy českých korún od odsúdeného drogového dílera Tomáša Jiřikovského. Ten bol v roku 2017 odsúdený za prevádzku online trhoviska Sheep Marketplace, obchodovanie s drogami, spreneveru a nedovolené ozbrojovanie na trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov.

Bol prepustený v roku 2021 a usiloval sa o navrátenie až 1 500 bitcoinov, ktoré mu boli skonfiškované políciou. Peňaženka s digitálnou menou mu bola vrátená po prepustení, keďže súdu sa nepodarilo preukázať, že miliardy v kryptomene, ktoré Jiřikovský vlastnil, pochádzali z trestnej činnosti.

Dílerovi pomohla neschopnosť polície a Najvyšší súd ČR

K pochybne nadobudnutému majetku dopomohol odsúdenému dílerovi Najvyšší súd ČR. V roku 2023 totiž tento súd s odvolaním sa aj na rozhodnutia iných súdov - konštatoval, že nie je možné paušálne zhabať majetok osoby bez toho, aby bolo preukázané jeho nadobudnutie nelegálnym spôsobom.

V tomto prípade polícia nedokázala prelomiť šifrovanie Jiřikovského zariadení, na ktorých mal ukryté svoje financie. Keďže sa nedostala k obsahu týchto zariadení, nevedela preukázať, aký majetok tam je a odkiaľ pochádza.

To znamená, že vďaka silnému zabezpečeniu elektronických zariadení sa polícia nemohla dostať k údajom o pôvode majetku a súdy rozhodli, že nepreukázala jeho nezákonnosť, a teda nemohol byť zhabaný alebo zničený tak, ako pôvodne rozhodol Krajský súd v Brne.

Jiřikovský po prepustení požiadal o vrátenie svojich zariadení, ktoré mu štátne orgány museli vydať späť, keďže sa na ne nemohlo nazerať ako na veci spájané s trestnou činnosťou.

Miliarda výmenou za zhabané zariadenia

Z peňaženky, ktorá obsahovala zhabané bitcoiny, ponúkol Jiřikovský českému ministerstvu spravodlivosti 30 percent bitcoinov ako dar prostredníctvom svojho právnika. Tento dar mal byť protislužbou za to, že české orgány vrátia Jiřikovskému zhabané zariadenia. V danom prípade si vlastne Jiřikovský „kúpil" zvyšok svojho pochybne nadobudnutého majetku, a to priamo od štátu, ktorý ho za nelegálnu činnosť odsúdil.

Český minister spravodlivosti Pavel Blažek tento dar prijal – išlo o 468 bitcoinov, ktoré boli následne v aukcii predané za takmer jednu miliardu českých korún. Bitcoinovú peňaženku otvorili pred notárom a Jiřikovský tretinu jej obsahu previedol na účet ministerstva spravodlivosti.

Mimoriadne neštandardný postup už začala preverovať polícia práve s poukazom na skutočnosť, či darované peniaze nepochádzajú z trestnej činnosti.

Minister Blažek rezignoval po „ultralegálnej transakcii“

Minister Blažek pod vplyvom medializácie prípadu rezignoval 30. mája 2025, pozastavil si členstvo v Občianskej demokratickej strane (ODS) a vzdal sa aj funkcie predsedu regionálneho združenia ODS v Juhomoravskom kraji.

Napriek svojej rezignácii Blažek tvrdí, že celá transakcia bola „taká ultralegálna, že viac legálna už nemohla byť“. Minister dodal, že „podcenil mediálnu a etickú stránku celej záležitosti, ale k právnemu pochybeniu - a už vôbec nie k praniu špinavých peňazí - absolútne nedošlo.“

Súdny znalec profesor Vladimír Smejkal rovnako uviedol, že „z pohľadu práva nebolo na prijatí daru v podobe bitcoinov v hodnote jednej miliardy ministerstvom spravodlivosti nič problematické. Týmto postupom minister Blažek, naopak, zabezpečil štátu prostriedky, o ktoré by pravdepodobne prišiel“, pričom názory o legalizácii príjmov z trestnej činnosti označil za „fantazmagorické teórie“.

Podľa znalca by sa štát k týmto peniazom dostal tak či tak, pretože aj keby išlo o výnos z trestnej činnosti, štát by tieto prostriedky zhabal. Takto ich získal len rýchlejšie.

O celej veci vedel aj minister financií Zbyněk Stanjura (ODS), podľa ktorého však „nie je v kompetencii ministerstva financií tento dar buď schváliť, alebo zakázať“.

Premiér Fiala zvoláva Bezpečnostnú radu ČR

Ministra Blažka sa zastal aj premiér ČR Petr Fiala, takisto z ODS. Podľa neho „konal minister Blažek v dobrej viere“, no vzhľadom na podozrenia, že Česká republika „mohla byť zneužitá na vážnu medzinárodnú kriminalitu“, zvolal Bezpečnostnú radu ČR, kde sa bude celá záležitosť preverovať. Fiala tvrdí, že sa o transakcii dozvedel až po jej uzavretí, pričom mu minister spravodlivosti oznámil, že „všetko je v poriadku“.

Podľa Fialu by sa novou ministerkou spravodlivosti mala stať Eva Decroix, tiež členka ODS.

Premiér Fiala, ktorý v minulosti kritizoval Slovenskú republiku za jej zahranično-politické smerovanie, zrazu nevidí žiadny právny ani etický problém v tom, že jeho vláda prijala dar od odsúdeného priekupníka – a to dokonca výmenou za to, že mu vráti veci, ktorými páchal trestnú činnosť.

Sám mal pritom v minulosti problém s tým, že „zabudol“ uviesť vo svojom majetkovom priznaní 950-tisíc korún, ktoré mal uložené v záložni. Česká národná banka tejto záložni udelila pokutu vo výške 200-tisíc korún za neprehľadnú správu vkladov, ktoré nedodržiavali zásady prevencie legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Zásadné porušenie európskeho práva

Postoj českej vlády a jej predstaviteľov nie je len ukážkou učebnicového politického pokrytectva, ale aj porušením základných noriem európskeho práva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

Medzi hlavné normy EÚ v tomto smere patrí Smernica (EÚ) 2015/849 (AMLD – Anti-Money Laundering Directive), prijatá 20. mája 2015. Smernica stanovuje základné povinnosti pre banky, finančné inštitúcie, právnikov, audítorov, ale aj verejné orgány – ako je hĺbkové preverovanie klienta, oznamovanie podozrivých transakcií či evidencia konečného užívateľa výhod, aby bolo úplne zrejmé, že nedochádza k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Smernica (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, takzvaná 5. AMLD, zavádza povinnosti pre kryptomenové burzy a peňaženky a rozširuje pôsobnosť aj na verejné inštitúcie, ktoré prijímajú neštandardné platby – ako napríklad miliardy od odsúdených drogových dílerov, ktorí predávali drogy a zbrane výmenou za kryptomeny.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva definuje trestný čin prania špinavých peňazí okrem iného aj ako zatajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu majetku, práv na majetok alebo vlastníctva majetku – s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti.

Táto smernica dokonca obsahuje ustanovenie, podľa ktorého na to, „aby boli trestnoprávne opatrenia proti praniu špinavých peňazí účinné, odsúdenie by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné presne určiť, z ktorej trestnej činnosti majetok pochádza, alebo vyžadovať predchádzajúce či súbežné odsúdenie za uvedenú trestnú činnosť, pričom by sa zohľadnili všetky príslušné okolnosti a dôkazy“.

Smernica teda jasne hovorí, že odsúdenie podozrivej osoby z prania špinavých peňazí je možné aj v prípade, ak nie je presne známe, z akej trestnej činnosti majetok pochádza – pokiaľ ho dotyčná osoba nevie hodnoverne vysvetliť.

Česká republika konala v rozpore s predmetným ustanovením európskej smernice a nijako si nepreverila majetok odsúdenej osoby.

Preveriť pozadie majetku je nutnosť

Hlavné zásady EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí podľa uvedených smerníc zahŕňajú najmä povinnosť overiť identitu a pôvod majetku každého klienta – čo sa v prípade odsúdeného drogového dílera, minimálne pokiaľ ide o pôvod jeho majetku, nepodarilo. V ich centre stojí princíp, že každý prijímateľ hodnoty musí vedieť, odkiaľ táto hodnota pochádza.

Štát síce nedokázal pri jeho odsúdení preukázať, že konkrétne kryptomeny boli získané trestnou činnosťou, no rovnako má povinnosť zabezpečiť, aby takýto majetok preukázateľne nebol výnosom z trestnej činnosti. Nemožno sa teda uspokojiť s tým, že ak súd v konkrétnom prípade nedokázal preukázať pôvod majetku, tento majetok je zrazu legálny. Uvedené platí o to viac, ak ide o majetok obchodníka s drogami a zbraňami.

Zásada proporcionality a prístupu založeného na riziku (Risk-Based Approach) zároveň stanovuje povinnosť tým prísnejšej kontroly, čím vyššie je riziko transakcie. Štát sa však rozhodol prijať nejasné peniaze od odsúdeného človeka, aby sa tento mohol dostať k svojmu majetku – v sume takmer jednej miliardy českých korún. Ťažko by sa hľadala rizikovejšia transakcia, ktorá by si vyžadovala dôkladnú previerku, nielen ubezpečenie ministra spravodlivosti, že „je to v poriadku“.

Popretie samotnej podstaty boja proti praniu špinavých peňazí

Judikatúra Súdneho dvora EÚ v zmysle uvedených smerníc rovnako zdôrazňuje potrebu preveriť pôvod majetku aj v prípade darovania príspevkov verejným inštitúciám. Základná myšlienka celého boja proti praniu špinavých peňazí je skutočnosť, aby sa nelegálne získaný majetok nedostal do obehu prostredníctvom legálnych transakcií.

České ministerstvo spravodlivosti však neoverilo pôvod bitcoinov, hoci išlo o majetok odsúdeného človeka, pri ktorom existovalo dôvodné podozrenie, že ide o priamy výnos z drogového obchodu. Tým porušilo zásadu takzvanej due diligence – teda náležitej a hĺbkovej previerky subjektu, s ktorým nadväzuje právny či obchodný vzťah.

Smernice EÚ pritom vyžadujú, aby boli podobné transakcie nahlásené aj príslušným finančným inštitúciám. V tomto prípade nie je zrejmé, či sa vôbec niekto unúval nahlásiť darovanie miliardy korún zo strany drogového dílera príslušným orgánom aj na európskej úrovni, ktoré by preverili legalitu celého obchodu.

Podieľala sa česká vláda na legalizácii výnosov z trestnej činnosti?

Ak by sa neskôr ukázalo, že bitcoiny skutočne pochádzali (neprekvapivo) z online predaja drog a zbraní na čiernom trhu, pretože ich majiteľ nedokáže vysvetliť ich pôvod – čo podľa smerníc nestačí na legalitu transakcie –, znamenalo by to, že sa Česká republika priamo podieľala na legalizácii výnosov z trestnej činnosti bez adekvátnej kontroly.

Z pohľadu práva EÚ o praní špinavých peňazí ide o mimoriadne závažné zlyhanie systému boja proti praniu špinavých peňazí (AML).

Český štát ako prijímateľ neštandardného daru mal preveriť pôvod kryptomeny a mal zvážiť právnu neprípustnosť konverzie možných výnosov z trestnej činnosti na verejné rozpočtové prostriedky.

Uvedené by platilo pri akejkoľvek osobe, ktorá by ponúkala vláde takýto obrovský balík peňazí bez riadne preukázaného pôvodu.

V prípade odsúdeného drogového dílera ide o donebavolajúcu absenciu nielen akejkoľvek právnej odbornosti, ale aj elementárnej racionality zo strany zúčastnených osôb.

Je až neuveriteľné, ako jednoducho si dokázal človek ako Jiřikovský obmotať okolo prsta celý štát – stačil mu dostatočný balík peňazí. Zrazu všetci kompetentní ostali hluchí a slepí voči pravidlám, ktoré by za iných okolností prísne vyžadovali.

Právny štát a európske normy akosi ustúpili do úzadia, keď išlo o darovanie miliardy.

Ironicky, bol to práve štát, ktorý ich s vidinou zisku odkopol.