Zdechovského „buzerácia“ susednej krajiny

Ministerstvo spravodlivosti prijalo dar od odsúdeného drogového dílera za miliardy českých korún a zároveň mu pomohlo vyprať 12 miliárd. Zdechovský v tomto čase „buzeruje“ susednú krajinu za desať rokov staré podvody s eurofondmi v státisícoch. Niežeby tie dve veci mali priamu súvislosť, oni len pôsobia absurdne - a to na antimarketing postačí.

Pre osvietený okruh nadľudí tunajšej periférie sa však stal europoslanec Zdechovský nespochybniteľnou celebritou.

Kým on sám je liberálnymi médiami oslavovaný ako stelesnenie boja za spravodlivosť, ktorá k nám prichádza zvonku ako svetlo do beznádejnej temnoty, nemeckému kancelárovi Merzovi sa slovenskí novinári za jeho škandalózne nepriateľské výroky proti nám rovno podlizujú.  

Môžeme predpokladať, že tieto dve okolnosti nie sú náhodné a spolu súvisia.

Koristnícka éra Smeru

Dotácie na súkromné haciendy smeráckych oligarchov, ktoré nedávno odhalil Denník N, časovo zapadajú do vrcholnej koristníckej éry Smeru, teda ešte do roku 2015. Išlo o obdobie, keď Smer bačoval natoľko arogantne, že sa od neho odvrátila väčšina jeho vlastných voličov.

Podstatne väčšie zločiny z tejto éry na Pôdohospodárskej platobnej agentúre sú vyšetrované a stíhané v akcii Dobytkár. Ani u Ficovho dvorného oligarchu Bödöra nepatrili státisíce na súkromné haciendy k tomu najlukratívnejšiemu, čo sa naňho z európskych fondov zosypalo ako zlatý dážď z neba.

Patrilo by sa teda položiť si otázku, čo sa to tu dnes vlastne deje, keď sem Brusel akosi ahistoricky posiela na prešetrenie narábania s eurofondmi špeciálne vyšetrovacie komando, ktoré Brusel rád používa vtedy, keď treba nejakú členskú krajinu umravniť pri nejakej ideologickej alebo geopolitickej téme, ak si dotyčná krajina dovolila nesúhlasiť s komsomolským vedením v tej mimozemskej unimobunke v centre Bruselu.

Otázku, prečo médiá z výdatnej kleptokratickej minulosti Smeru aktuálne vyťahujú osem rokov staré a relatívne nezávažné podvody s eurofondmi, keď má na rováši podstatne ozrutnejšie škandály, Robert Fico, prirodzene, vysloviť nemohol – hoci mu akiste napadla. Vyslovme ju teda zaňho.

Aká je pointa bruselskej výpravy

Pointa zjavne súvisí s eurofondmi. Respektíve s legitimitou bruselskej výpravy, ktorá by nemohla prísť skúmať potenciálne hospodárske zločiny financované z domáceho rozpočtu. Malo to však jeden háčik – nič lepšie ako desať rokov staré podvody sa zrejme nenašlo.   

Predstava, že Zdechovského partia prišla Slovensko čistiť od korupčných prípadov z roku 2015 práve v máji 2025, by bola aj sama osebe ak nie bizarná, tak minimálne úplne zbytočná (a to asi aj v trestnoprávnom zmysle vzhľadom na dlhé obdobie premlčania). Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo sa dá pochybovať, že deklarované zámery jeho misie súvisia naozaj s tými skutočnými.

Omnoho lepšie podmienky na skúmanie desať rokov starých podvodov by mali bruselskí sherlockovia počas predchádzajúcej vlády, keď boli podobné prešľapy na PPA intenzívne vyšetrované a stíhané s podporou všetkých inštitúcií štátu, pričom naše domáce úrady by rôznym Zdechovským veľmi radi a ochotne asistovali, čo je bonus, ktorého sa dnes nedočkajú. Robert Fico má dobrý dôvod domnievať sa, že ide o nepriateľskú politickú aktivitu.

Prípadne mohli prísť vtedy, keď sa podobné podvody na PPA začali odhaľovať, respektíve keď prišli prvé podozrenia, teda ešte za čias tretej vlády Smeru.

Lenže sa ako na potvoru nič také vtedy nestalo. Robert Fico si v roku 2018 užíval v salónoch postavenie uvedomelého štátnika, ktorý podlieza Bruselu a ťahá Slovensko do tej bájnej Atlantídy s názvom „európske jadro“. V tom čase to bola veľká téma našich progresívcov, Martin Milan Šimečka vtedy označil skeptického Sulíka za väčší problém pre krajinu, ako je predseda Smeru.  

Čosi vieme odvodiť už z poľského príkladu, keď Brusel prenasledoval Kaczyńského vládu pre prechmaty s médiami, aby následne všetky svoje podozrenia stiahol v momente, keď sa moci ujal bruselský „podržtusk“, ktorý dokonca verejnoprávne médiá nechal napadnúť policajným komandom.

Skrátka, ak Bruselu neoponujete v kľúčových témach, vo vašej krajine sa neskúma dodržiavanie „princípov právneho štátu“, pretože sa v nej z princípu neporušujú.

Brusel vypustil stopárskych psov

Tieto princípy fungovania EÚ tak vrhajú svetlo aj na návštevu Zdechovského partie. Prichádza práve v čase, keď sa v Bruseli hlasuje o ďalších sankciách proti Rusku (a proti Európe), ktoré nemajú rozumný význam a ktoré poškodzujú nielen nás.

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyhráža Slovensku, že nás odstaví od eurofondov, ak nebudeme poslúchať a sankcie zablokujeme, čiže nesmieme použiť naše výhradné právo, ktoré nám dávajú zakladateľské stavebné kamene samotnej Únie.  

Hoci Merz sa dopustil bezprecedentného škandálu, ktorý podkopáva základy Európskej únie, mediálna mašinéria sa u nás dala do pohybu opačným smerom. Niektorí novinári sa dokonca Merzovi ospravedlnili za výroky nášho premiéra voči nemu. Niežeby sa Fico nevyjadril hrubo, no v tomto liste chýba akákoľvek zmienka o tom, že podstatne vážnejších výrokov sa dopustil Merz voči nám a voči samotnej Európskej únii.

Hádam netreba pripomínať, čo sa môže stať, keď v stavbe domu podmyjete základy, na čom eurohujerská časť bruselského fanatizmu dlhodobo systematicky pracuje.

Merz sa ako líder líderskej krajiny Únie otvorene vyhrážal, ako Brusel Slovensku odoberie eurofondy, ak nebudeme správne hlasovať podľa pochabých západných geopolitických vzorcov. Samozrejme, členskej krajine sa nesmú zablokovať eurofondy za to, že využila svoje právo veta v nejakej politickej otázke.

Realizácia Merzovej vyhrážky sa musí udiať skrze vyššie spomenutý a dobre overený bruselský nástroj „spochybnenia princípov právneho štátu“.   

Ak práve v tomto čase Brusel vypustí stopárskych psov, aby s ňufákom pri zemi sliedili okolo haciend smeráckych oligarchov, treba sa pýtať, prečo tam prichádzajú práve teraz a prečo tam neboli vtedy, keď sa tam tie mŕtvoly ešte dali nájsť.